Na Slovensku je 1,35 milióna pacientov diagnostikovaných a liečených na vysoký krvný tlak, odhaduje sa však, že celkovo trpia hypertenziou viac ako dva milióny obyvateľov. Odborníci odhadujú, že zvýšený krvný tlak má každý druhý Slovák. Liečba následkov neliečeného vysokého krvného tlaku zaťažuje významne aj štát, ročne na ňu idú desiatky miliónov eur.
Ministerstvo zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD) preto pripravilo Akčný plán boja proti hypertenzii. Jeho cieľom je zlepšiť manažment tohto civilizačného ochorenia v slovenskej populácii. Rezort spolu medicínskymi odborníkmi vypracoval konkrétny plán aktivít pre roky 2025 a 2026.
Na liečbu infarktu išlo 120 miliónov eur
„Hypertenzia je najvýznamnejší, jednoducho diagnostikovateľný, dobre kontrolovateľný rizikový faktor celého spektra kardiovaskulárnych ochorení. Je paradoxné, že napriek tomu sa zdá, že je podceňovaná pacientmi, lekármi, ako aj samotným nastavením systému,“ hovorí Eva Gonçalvesová, prednostka Kardiologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb.
Hypertenzia teda nie je len zdravotným problémom jednotlivca, ale aj celospoločenským ekonomickým bremenom štátu. „V roku 2022 bolo na Slovensku hospitalizovaných viac ako 14 700 pacientov s infarktom myokardu. Náklady na jedného pacienta v akútnej fáze predstavujú približne 8 000 eur, čo znamená, že len táto diagnóza stála verejné zdravotné poistenie takmer 120 miliónov eur. Pri cievnej mozgovej príhode sú náklady podobne vysoké – viac ako 6 000 eur na jedného hospitalizovaného. Ide pritom o následky chronických ochorení, ako je hypertenzia, ktoré sú preventabilné, včas diagnostikovateľné a efektívne liečiteľné v rámci ambulantnej starostlivosti. Ak by sme vedeli lepšie manažovať kardiovaskulárne riziká na úrovni primárnej starostlivosti, veľkú časť týchto nákladov by sme mohli ušetriť. Prevencia vysokého krvného tlaku a včasné nasadenie liečby dnes stoja zlomok toho, čo nás stojí následná liečba. Vysoké výdavky na akútnu starostlivosť sú tak zároveň výpoveďou o významnej potrebe posilniť náš aktuálny systém prevencie,“ približuje Michal Štofko, štátny tajomník ministerstva zdravotníctva.
Liečba následkov hypertenzie, infarkty myokardu, cievne mozgové príhody, dlhodobá farmakologická liečba či rehabilitácie stoja zdravotné poisťovne a štát milióny eur ročne. Ešte vyššie sú však nepriame výdavky: strata pracovnej schopnosti, predčasné dôchodky, častá práceneschopnosť, znížená produktivita, ale aj náklady príbuzných na starostlivosť či celkové zníženie kvality života.
Úprava životného štýlu i edukácia
„Dlhodobý asymptomatický priebeh hypertenzie významne prispieva k jej poddiagnostikovaniu, čo následne vedie k oneskorenej terapeutickej intervencii. Perzistujúce zvýšené hodnoty krvného tlaku spôsobujú mechanické preťaženie cievnej steny, čo vedie k funkčným a štrukturálnym zmenám v cieľových orgánoch, predovšetkým v srdci, mozgu, obličkách a periférnom cievnom systéme,“ hovorí Veronika Lane Rybanská, riaditeľka Odboru analýz Inštitútu zdravotných analýz pri ministerstve zdravotníctva.
V manažmente hypertenzie podľa nej zohráva kľúčovú úlohu úprava životného štýlu a dôraz na edukáciu pacientov. Včasná intervencia zameraná na zmenu životosprávy predstavuje efektívny nástroj na zníženie globálnej záťaže spojenej s hypertenziou a jej komplikáciami. „S ohľadom na regionálne rozdiely je dôležité implementovať cielené intervencie, pričom nezanedbateľnú úlohu zohrávajú aj sociálno-ekonomické faktory, ako nízka zdravotná gramotnosť, nedostatočná prevencia a kultúrne nerovnosti,“ dodáva Lane Rybanská.
Mohlo by vás zaujímať
Prevencia a včasná diagnostika sú preto nielen medicínsky, ale aj ekonomicky najvýhodnejšie riešenie. Slovensko sa preto aj tento rok zapája do celosvetovej skríningovej kampane May Measurement Month (MMM), v rámci ktorej budú od 1. mája do 31. júla dobrovoľníci po celom svete merať krvný tlak obyvateľom miest a obcí.
„Všetci účastníci odídu s informáciou o svojej hodnote krvného tlaku, pričom osobám s diagnostikovanou hypertenziou poskytneme odporúčania pre ďalší postup. V roku 2024 výsledky tejto iniciatívy na Slovensku potvrdili, že každý šiesty dospelý, ktorý sa ešte nelieči na hypertenziu, si nie je vedomý svojho ochorenia a hodnôt tlaku nad 140/90 mm Hg. Zároveň každá tretia osoba už liečená na hypertenziu nemala svoj krvný tlak účinne kontrolovaný. Tieto štatistiky chceme zmeniť aj prostredníctvom Akčného plánu, ktorý sme pripravili v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva,“ vysvetľuje Anna Vachulová, viceprezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti SLS a koordinátorka MMM projektu na Slovensku.
