Rezort práce pod vedením Erika Tomáša (Hlas-SD) navrhuje, aby sa od januára zvýšil finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v niektorých druhoch zariadení. Odôvodňuje to uplatnením valorizačného mechanizmu, ktorý je naviazaný na medziročný vývoj minimálnej mzdy. Problém je v tom, že rovnaké ministerstvo predstavilo koncept financovania sociálnych služieb, podľa ktorého sa majú pravidlá meniť práve od budúceho roka. Tento nesúlad si všimlo aj ministerstvo financií, ktoré vedie Ladislav Kamenický (Smer-SD). Ten žiada rezort práce, aby pozastavil legislatívny proces, podľa ktorého sa má zvýšiť príspevok, až kým nebude predložená legislatíva upravujúca nový systém financovania. Na druhej strane sú zriaďovatelia, ktorí zase žiadajú naviazať príspevok na minimálnu mzdu pre rok 2026. Inak to podľa nich ohrozí fungovanie zariadení sociálnych služieb.
Výška finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v niektorých druhoch zariadení sociálnych služieb by mala od januára budúceho roka stúpnuť. Vyplýva to z návrhu nariadenia vlády, ktorý do pripomienkovania predložilo ministerstvo práce. Viac peňazí by mali dostať obce a neverejní poskytovatelia sociálnych služieb, ktorí neposkytujú sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk.
Rezort tvrdí, že navrhovaná výška príspevku vychádza z jeho účelu s uplatnením valorizačného mechanizmu, ktorý je naviazaný na minimálnu mzdu. Valorizácia podľa ministerstva vytvára právne podmienky na zabezpečenie udržateľnosti poskytovania sociálnych služieb, ich dostupnosti pre osoby odkázané na pomoc či na zabezpečenie práva každého, kto je v hmotnej núdzi, na pomoc.
Kamenický: Zastavte proces zvýšenia príspevku
Tomášovo ministerstvo pritom tento rok predstavilo koncepciu reformy financovania sociálnych služieb. Zmeny by mali nastať už v budúcom roku. Všimol si to aj rezort financií, ktorý na to upozornil v zásadnej pripomienke k návrhu na zvýšenie príspevku. Kamenického rezort hovorí, že v koncepcii sa uvádza, že na ňu bude nadväzovať príprava novej legislatívy a nového systému financovania sociálnych služieb.
Žiada preto pozastaviť proces zvýšenia príspevku, ktorý zastrešuje rezort práce. „V nadväznosti na túto skutočnosť žiadame pozastaviť legislatívny proces k návrhu nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje výška finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby, kým nebude predložená nová legislatíva upravujúca nový systém financovania sociálnych služieb,“ upozorňuje ministerstvo financií.
Z novej legislatívy musí byť podľa Kamenického rezortu zrejmé, akým spôsobom bude nastavený nový systém, aký vplyv bude mať na rozpočet verejnej správy od budúceho roka a či nová legislatíva nebude pokrývať aj financovanie finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby na rok 2026.
Mohlo by vás zaujímať
Reformný rámec stavia na existujúcom viaczdrojovom financovaní sociálnych služieb. V rámci reformy by sa však mal vytvoriť rámec pre integráciu dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti. Malo by ísť o poskytovanie ošetrovateľskej a zdravotnej starostlivosti popri súčasnom poskytovaní sociálnej starostlivosti. Financovaná bude z verejného zdravotného poistenia. Rezort ide okrem toho zrušiť viaceré príspevky pre ľudí, ktorí sú odkázaní na opatrovanie. Tieto dávky nahradí príspevok na pomoc pri odkázanosti.
Ako sa zmení finančný príspevok
Ministerstvo práce definuje výšku finančného príspevku na mesiac a na miesto pri pobytových službách v zariadeniach podmienených odkázanosťou. Bude sa počítať ako násobok mesačnej minimálnej mzdy, ktorá je v tomto roku na úrovni 816 eur. Suma sa bude pri jednotlivých stupňoch odkázanosti líšiť.
Po novom pôjde o 0,25 násobok minimálnej mzdy pri prvom stupni odkázanosti, 0,5 násobok pri druhom stupni odkázanosti, 0,65 násobok minimálnej mzdy pri treťom stupni odkázanosti, 0,9 násobok pri štvrtom stupni odkázanosti a 1,1 násobok minimálnej mzdy pri piatom stupni odkázanosti. Výška finančného príspevku pri poskytovaní ambulantnej sociálnej služby v zariadení podmienenom odkázanosťou tvorí 66,67 percenta z výšky finančného príspevku pri poskytovaní pobytovej služby.
Zvýšenie finančného príspevku by sa malo týkať 32 969 prijímateľov sociálnych služieb, z toho 27 711 v pobytovej sociálnej službe a 5258 v ambulantnej sociálnej službe. Ide najmä o zariadenie podporovaného bývania, pre seniorov či zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné strediská, domovy sociálnych služieb, špecializované zariadenia a denné stacionáre. Zriaďovateľmi sú obce a mestá, neziskové organizácie, občianske združenia či cirkevné organizácie.
Rezort tiež navrhuje aj valorizáciu výšky finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie či v nocľahárni. Malo by ísť o 0,5 násobok minimálnej mzdy. Ide o útulky, zariadenia núdzového bývania, domovy na polceste a nocľahárne. Celkovo sa bude zmena týkať 2164 miest.
Návrh nariadenia však bude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet, konkrétne na kapitolu ministerstva práce. Na zmenu chce v budúcom roku vynaložiť 36,62 milióna eur.
Výška finančného príspevku: Návrh vs. súčasnosť
| Stupeň odkázanosti | Návrh príspevku pri pobytovej forme | Príspevok pri pobytovej forme v roku 2025 | Návrh príspevku pri ambulantnej forme | Príspevok pri ambulantnej forme v roku 2025 |
|---|---|---|---|---|
| I. stupeň | 204 eur | 188 eur | 136 eur | 125 eur |
| II. stupeň | 408 eur | 375 eur | 272 eur | 250 eur |
| III. stupeň | 530 eur | 488 eur | 353 eur | 325 eur |
| IV. stupeň | 734 eur | 675 eur | 489 eur | 450 eur |
| V. stupeň | 898 eur | 825 eur | 599 eur | 550 eur |
Zariadenia chcú inú minimálnu mzdu
Keďže sociálne služby zastrešujú aj náboženské organizácie, návrh pripomienkovala aj Konferencia biskupov Slovenska (KBS). Od ministerstva žiada, aby výšku príspevku naviazal na minimálnu mzdu pre rok 2026. Jej výška však ešte nie je známa, keďže najprv o nej musia rokovať zástupcovia zamestnávateľov, zamestnancov a vlády. Ak sa na výške nedohodnú, vypočíta sa podľa vzorca. Podľa neho by minimálna mzda v budúcom roku dosiahla úroveň 915 eur.
KBS svoj návrh odôvodňuje tým, že sociálne služby sú chronicky podfinancované. „Skutočne dochádza k situáciám, keď prevádzkovatelia zariadení sociálnych služieb nemajú z príspevkov pokryté výdavky na mzdy a odvody zamestnancov. To je problémom najmä pre poskytovateľov sociálnych služieb ako sú charity či iné cirkevné organizácie, ktoré sa starajú o prijímateľov, ktorí si nedokážu zo svojich príjmov za službu doplatiť do takej miery, aby boli pokryté náklady na službu. To priamo ohrozuje udržateľnosť týchto služieb a ich dostupnosť pre tých najzraniteľnejších,“ tvrdí v pripomienke KBS.
Nízke príjmy v sektore tiež podľa KBS spôsobujú odliv pracovnej sily a nedostatok pracovníkov na vykonávanie práce so zraniteľnými ľuďmi. Stabilizácia personálu a ich adekvátne odmeňovanie je preto podľa biskupov podmienkou udržateľnosti služieb. „Kým minimálna mzda vypočítaná podľa automatu sa zvyšuje medzi rokmi 2025 a 2026 o 12,1 percenta (o 99 eur z 816 eur na 915 eur), výška príspevku sa valorizuje oproti roku 2025 iba o približne 8,8 percenta (vo štvrtom stupni odkázanosti o 59 eur z 675 eur na 734 eur a v piatom stupni odkázanosti o 73 eur z 825 eur na 898 eur). Dôjde tak k ešte väčším výpadkom vo financovaní miezd a odvodov pracovníkov v zariadeniach sociálnych služieb,“ argumentuje KBS.
Pri ilustračnom počte 1000 zamestnancov pracujúcich vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb organizácií združených v sieti Slovenskej katolíckej charity a v rámci Katolíckej cirkvi, vypočítala KBS mesačný výpadok 396-tisíc eur ročne, o ktorých sa zväčší výpadok financovania v roku 2026 oproti súčasnému stavu. „Dodatočná finančná záťaž spôsobená nedostatočnou valorizáciou nekopírujúcou vývoj minimálnej mzdy na rok 2026 môže byť pre niektoré zariadenia dokonca likvidačná a môže mať negatívny dopad na dostupnosť služieb pre občanov či ich kvalitu,“ dodáva KBS.
