Zamestnanie a veľká pracovná záťaž môžu byť neraz zdrojom psychických problémov, upozornili odborníčky v oblasti duševného zdravia. Je to spôsobené najmä tlakom na výkon a preťažením. Tento problém sa prejavuje najmä v zdravotníctve a sociálnych službách, ale aj v súkromných firmách.

„V prvom rade je dôležité povedať, že na Slovensku o duševnom zdraví pracovníkov v zdravotníctve a sociálnych službách nemáme kontinuálne dáta,“ hovorí pre Zdravotnícky denník Zuzana Katreniaková z Ústavu sociálnej a behaviorálnej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Istý obraz však podávajú čiastkové prieskumy, ktoré sa začali realizovať najmä po pandémii covid-19. Vtedy sa objavilo riziko vyhorenia a vyčerpania u týchto pracovníkov. Z medzinárodných štúdií sa dá určiť, že v rámci zdravotníctva je to úzko prepojené  s tým, v akom odbore lekár pracuje.

„Najstresujúcejšie sú zrejme oddelenia anesteziológie a intenzívnej medicíny alebo práca lekárov, ktorí sú vystavení aj telesnej záťaži, ako napríklad chirurgovia. Aj u lekárov primárneho kontaktu prieskumy zaznamenávajú nárast vyčerpania a preťaženosti. V prvom rade sa to odvíja od nedostatku ľudských zdrojov v ambulantnej aj nemocničnej starostlivosti. Veľkým rizikom je aj nedostatok sestier, ktoré sú úplne kľúčové pri poskytovaní nemocničnej, ale aj dlhodobej ošetrovateľskej starostlivosti,“ tvrdí Katreniaková. Doplnila, že tlaku na výkon ľudia čelia aj v iných, nezdravotníckych profesiách a firmy i organizácie sú pod tlakom neustálych zmien, ktoré vyplývajú z vonkajšieho prostredia či z legislatívy. „Tie nás významne ovplyvňujú a svoju úlohu zohráva aj informačná preťaženosť. Ľudia stále potrebujú čerpať nové informácie aj pre svoj pracovný výkon,“ zhrnula odborníčka.

Frustrácia a strata kontroly

O záťaži zdravotníkov prednostka Psychiatrickej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava a hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre psychiatriu Ľubomíra Izáková povedala, že náročné na psychiku môžu byť aj pohotovostné služby v nemocniciach a narušený spánkový režim. „Zdravotníci, ktorí sa starajú o pacientov, môžu mať rôzne pracovné a osobné problémy, tak ako všetci ostatní ľudia, a treba ich podporovať, aby sa starali o svoje duševné zdravie,“ uviedla.

Katreniaková, ktorá pôsobí aj v Slovenskej asociácii verejného zdravia, pre Zdravotnícky denník povedala, že ľudia často odzrkadľujú správanie iných ľudí a negatívny efekt má aj konfrontačná komunikácia politikov. „Čím je človek v nejakej hierarchii vyššie, tým je viac na očiach, či už ide o politikov, ale aj manažérov a riaditeľov inštitúcií. A podľa toho, ako sa správajú, reagujú aj ľudia okolo. Buď si povedia, že sa budú správať ako oni alebo sú frustrovaní, lebo cítia, že oni sa tak správať nechcú,“ vysvetlila.

Pri príležitosti Európskeho týždňa verejného zdravia odborníci predstavili výsledky prieskumu duševného zdravia Slovákov. Zdôraznili, že hovoriť o duševnom zdraví už nestačí a v spoločnosti treba viac ľudskosti. Prieskum agentúry MNFORCE ukázal, že hoci 63 percent obyvateľov deklaruje, že v posledných troch mesiacoch sa cítili šťastne a spokojne, paradoxne až 70 percent Slovákov hovorí, že z našej spoločnosti sa vytráca ľudskosť. Ako najväčšiu hrozbu pre svoju psychickú pohodu vnímajú obyvatelia ekonomický tlak a politickú situáciu, pričom polovica z nich sa cíti vyčerpane. Agentúra prieskum realizovala v máji 2025 na reprezentatívnej vzorke tisíc respondentov.

Mohlo by vás zaujímať

Ako hlavné faktory, ktoré negatívne vplývajú na ich duševné zdravie, Slováci označili ekonomickú situáciu a infláciu (za najviac ohrozujúce ich považuje 48,5 percenta respondentov). Nasleduje politická situácia (34 percent) a vojnové konflikty (24 percent). Až pätina Slovákov uviedla zhoršenie svojho psychického zdravia v porovnaní s minulým rokom. „Zároveň je znepokojujúce, že mladí ľudia do 29 rokov výrazne častejšie pociťujú depresívne pocity a pocity nedostatku kontroly nad vlastným životom,“ povedala Katreniaková z Lekárskej fakulty UPJŠ.

Duševné zdravie ako pracovný benefit

„Ľudia často nevedia, čo to vlastne znamená mať dobré duševné zdravie, a nevedia identifikovať signály, že sa ich duša nemá dobre. Môžu pociťovať vyčerpanie, stres či smútok, ale nepovažujú to za niečo, čo si vyžaduje pozornosť a tieto pocity vnímajú ako bežnú súčasť života,“ povedala na tlačovej konferencii psychiatrička Ľubomíra Izáková. Preto je podľa nej mimoriadne dôležité vzdelávanie o tejto téme – aby ľudia dokázali rozpoznať varovné signály včas a vedeli, ako o svoje duševné zdravie aktívne dbať. „V tomto ohľade majú nezastupiteľnú úlohu nielen zdravotnícke zariadenia, ale aj školy, zamestnávatelia a konkrétne iniciatívy,“ poznamenala Izáková, ktorá je spoluzakladateľkou občianskeho združenia Cesta k mentálnemu zdraviu.

Polovica respondentov v prieskume uviedla, že sa cítia vyčerpane. Okrem toho prevládal u respondentov stres (44 percent), smútok (28,5 percenta), úzkosť (21 percent), osamelosť (19 percent) a depresívne pocity (16,5 percenta). „Najviac nám vystupuje do popredia generácia mladých ľudí do 29 rokov, čo sú mladí pracujúci alebo študujúci ľudia, a už teraz deklarujú takéto pocity. Mali by sme to brať ako varovný signál,“ skonštatovala Katreniaková. Ako príčiny negatívnych pocitov ľudia spomínajú práve sledovanie aktuálneho diania.

Odborníčka zároveň poukázala na to, že stále viac ako polovica zamestnávateľov neponúka svojim zamestnancom benefity v oblasti duševného zdravia. Niektorí poskytujú oddychové zóny vo firme, prednášky o duševnom zdraví, konzultácie so psychológom či psychológa priamo na pracovisku, sabatikal, príspevok na psychologickú pomoc alebo skríningy duševného zdravia. Zamestnanci by najviac chceli od zamestnávateľov sabatikal (29 percent), pretože by si chceli oddýchnuť a mať viac voľného času pre seba.

49 percent respondentov v prieskume deklarovalo, že nikdy nevyhľadali odbornú psychologickú pomoc. Druhá polovica ju vyhľadala alebo o tom aspoň uvažovala. Pozitívne je podľa Ľubomíry Izákovej to, že medzi mladými ľuďmi o vyhľadaní odbornej pomoci uvažovalo viac ľudí.

Ľudskosť prinášajú aj stromy

Odpoveďou na potrebu väčšej osvety a nástrojov podpory duševného zdravia je projekt Stromy prianí, ktorý vo verejnom priestore úspešne funguje už rok. Na verejných priestranstvách vytvoril prostredie, kde ľudia môžu nájsť podporu, porozumenie a zároveň nechať odkazy a poskytnúť pomoc tým, ktorí ju potrebujú. Za rok na Slovensku „vyrástlo“ viac ako 20 stromov prianí a pribúdajú ďalšie.

„Malé prejavy ľudskosti sú mimoriadne dôležité,“ tvrdí Izáková aj v súvislosti s tým, že viac ako polovica ľudí tvrdí, že sledovanie aktuálneho diania v médiách negatívne ovplyvňuje ich náladu a psychické prežívanie. Stromy prianí na verejných priestranstvách sú inšpirované stromami odkazov alebo stromami úprimnosti, ktoré vznikli už dávnejšie na psychiatrických oddeleniach v nemocniciach. Ľudia odchádzajúci z nemocnice na nich nechávali pozitívne odkazy pre tých, ktorí práve prichádzajú na hospitalizáciu. Prvý takýto strom „vyrástol“ v nákupnom centre Nivy v Bratislave a o stromy prejavili záujem aj základné a stredné školy, univerzity a firmy. Ďalšie sú na Úrade vlády, ministerstve zdravotníctva alebo na mestských úradoch. Hovorkyňa primátora Banskej Bystrice Zdenka Marhefková priblížila, že na ich strome prianí ľudia nechávajú veľa básničiek, ale aj vyznania lásky.

„Je veľmi dôležité, že v situácii, keď takmer 67 percent zamestnaných respondentov uvádza, že v práci nemajú k dispozícii žiadne benefity zamerané na duševné zdravie, práve zamestnávatelia patria medzi prvých ambasádorov projektu Stromy prianí. Je to dôležitý signál pre zamestnancov a zároveň inšpiratívny príklad pre ostatných zamestnávateľov,“ doplnila Izáková.

Európsky týždeň verejného zdravia je celoeurópska iniciatíva, ktorá sa tento rok koná od 12. do 16. mája. Jej hlavnou témou sú Inovácie pre odolnosť: Formovanie udržateľnej budúcnosti. Pondelok bol venovaný duševnému zdraviu.