Pacienti pošlú na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) stovky až tisícky podnetov za rok. Väčšina z nich však nakoniec skončí v koši, pretože sa ukáže, že nikto chybu neurobil a pacient bol na lekára či nemocnicu len nahnevaný. Hnev pacientov je však často založený na nesprávnej komunikácii zdravotníckych pracovníkov. V podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia to povedal predseda ÚDZS Michal Palkovič. Podľa jeho slov chodí množstvo podaní aj na populárnu očnú kliniku iClinic. Keď úrad zistí pochybenie, môže ukladať pokuty a opatrenia, ktoré by mali budúcim pochybeniam zabrániť. Úrad však má v niektorých oblastiach zviazané ruky, preto žiada viac kompetencií.
Slovenskí pacienti pošlú na ÚDZS stovky podaní na lekárov a nemocnice. Počas minulého roka úrad riešil celkovo 2 152 podaní týkajúcich sa poskytovania zdravotnej starostlivosti. Z nich bolo ukončených 1 584 podaní, teda vyše 73 percent. Zvyšné sú stále v riešení. ÚDZS však upozorňuje, že kleslo percento opodstatnených podaní a viac z nich je riešených nie výkonom dohľadu, ale len písomnou odpoveďou. Aj pri prešetrovaní sa veľa podnetov ukáže ako neopodstatnených. Vlani úrad v rámci výkonov dohľadu na diaľku alebo na mieste vyhodnotil 103 podaní ako opodstatnených, 554 podaní ako neopodstatnených a 13 podaní odložil.
Do formálneho dohľadu sa tak dostane len zhruba tretina podaní a reálne pochybenie potvrdí úrad asi v každom desiatom prípade. „Najčastejšie ide o emócie, nie o odborné zlyhania,“ hovorí v podcaste predseda ÚDZS Michal Palkovič. V roku 2023 úrad uznal 126 prípadov za opodstatnené, takže trend je mierne klesajúci . Šéf úradu dohľadu zdôrazňuje, že korene sťažností bývajú skôr emocionálne. „Základná premisa podania je väčšinou hnev, ktorý je často založený na nesprávnej komunikácii zdravotníckych pracovníkov,“ uvádza v podcaste. Ako príklad dodáva, že komplikácie po zákrokoch sú očakávateľné, no pacienti ich mylne vnímajú ako chybu .
Očakávania pacientov sú podľa šéfa dohľadu často vyššie, než medicína dokáže naplniť. Palkovič pripomína, že 30 rokov poškodený organizmus sa nedá vrátiť do stavu ako po narodení . Preto úrad trvá na tom, aby pacient najprv hľadal dohodu s poskytovateľom či lekárom. „Aby tá línia nebola hneď ofenzívna, pacient aj poskytovateľ si potrebujú porozumieť,“ zdôrazňuje . Samotné povzbudenie k dialógu už úrad eviduje ako riadne podanie, hoci dohľad ešte nezačal. To vysvetľuje aj nepomer medzi celkovými podaniami a opodstatnenými prípadmi.
Väčšina podaní je od pacientov, no ÚDZS vstupuje do konania aj z vlastného podnetu pri mediálne sledovaných prípadoch, na základe informácií od orgánov činných v trestnom konaní či samotných nemocníc. „Jasné, že čím je kompetentnejší posielajúci orgán, tým vyššia je aj pravdepodobnosť, že bude podnet opodstatnený,“ tvrdí v podcaste. Opodstatnené zistenie však automaticky neznamená odborné pochybenie pri liečbe. Úrad kontroluje aj ošetrovateľskú starostlivosť či vedenie dokumentácie, porušenie môže nastať v jednej alebo viacerých z týchto oblastí . „Opodstatnenosť ešte nehovorí o hĺbke porušenia,“ podčiarkuje predseda.
Mohlo by vás zaujímať
V závažných prípadoch úrad podáva aj trestné oznámenia. Palkovič spomína očnú kliniku iClinic, kde úrad rozbehol 75 dohľadov a 35 percent z nich bolo opodstatnených. Percento pochybení u poskytovateľov sa historicky pohybovalo okolo 15 percent, pred dvoma rokmi však po legislatívnom sprísnení stúplo na 18 až 19 percent. Dôvodom je najmä možnosť odmietnuť šikanózne podnety a päťročné moratórium na opakované preverovanie tej istej veci. Aby sa pacienti nestávali obeťou informačného chaosu, spustil úrad online portál podnetov. Ľudia si môžu overiť, či ich problém patrí pod ÚDZS, sociálnej poisťovni alebo vyššiemu územnému celku, ktorý kontroluje ambulancie.
Predseda zároveň upozorňuje na medzeru v zákone. Bez riadne vedenej zdravotnej dokumentácie úrad nemôže preveriť neposkytnutú starostlivosť ani kontrolovať telemedicínu. „Navrhujeme legislatívnu zmenu, aby sme mali jednak možnosť kontrolovať telemedicínu, kde máme teraz ešte dosť veľké rezervy, a aby sme vedeli skontrolovať aj neposkytnutú zdravotnú starostlivosť. Samozrejme, musí to byť v zdravotnej dokumentácii,“ uzatvára.
