Radiť v rozpočtových otázkach bude ministrovi zdravotníctva Kamilovi Šaškovi (Hlas-SD) Rada pre tvorbu rozpočtu v zdravotníctve, ktorej štatút na Šaškov návrh slovenská vláda vzala na vedomie na svojom zasadaní. Úlohou Rady má byť sledovanie plnenia výdavkových limitov, identifikácia rizík a odchýlok od výdavkových limitov. Očakáva sa od nej aj odhad výdavkov v zdravotníctve na ďalšie obdobie a ďalšie prognózy.

Rada má okrem iného navrhovať predbežný rozpočet verejného zdravotného poistenia (VZP) aj programovú vyhlášku. Návrh vyhlášky má potom prerokovať so zdravotnými poisťovňami, združeniami a stavovskými organizáciami zastupujúcimi poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V neposlednom rade bude úlohou rady navrhovať opatrenia, ktoré zamedzia zvyšovaniu výdavkov VZP. Rada je podľa návrhu ministerstva zdravotníctva komunikačnou platformou medzi jednotlivými aktérmi systému zdravotnej starostlivosti.

Analytik Radovan Ďurana z inštitútu INESS je však skeptický k plánom ministerstva zdravotníctva. „Štátna správa už má viaceré útvary, ako napríklad Útvar hodnoty za peniaze, ktoré pravidelne publikujú návody na dosahovanie úspor, pričom viaceré ministerstvá tieto správy ignorujú alebo popierajú. Prístup k riadeniu výdavkov verejného zdravotníctva je zároveň silne ovplyvnený politickými záujmami a predovšetkým tlakom odborov,“ hovorí Ďurana pre Zdravotnícky denník. Ministerstvo zdravotníctva sa podľa neho v poslednom čase vydáva cestou mikromanažmentu výdavkov, namiesto toho, aby nastavilo predvídateľný rámec, v ktorom hrá dominantnú rolu konkurencia poisťovní a samotní poskytovatelia. „Ochota zefektívniť výdavky je v konečnom dôsledku pomerne nízka, stačí sa pozrieť na otázku transformácie nemocníc, definície nároku poistencov či otázku poplatkov v zdravotníctve,“ dodáva analytik INESS.

Dva výbory postrážia hospodárenie

Radu budú tvoriť dva výbory – Výbor pre monitoring verejného zdravotného poistenia, zdravotníckych zariadení a programovej vyhlášky, a Výbor pre tvorbu rozpočtu v oblasti verejného zdravotného poistenia, tvorbu rozpočtu zdravotníckych zariadení a tvorbu programovej vyhlášky.

Výbor pre monitoring má podľa štatútu deväť členov a ich deväť zástupcov. Štyria členovia a zástupcovia členov budú navrhnutí ministrom zdravotníctva, budú to jeho zamestnanci. Jedného člena a jedného zástupcu navrhuje ministerstvo financií, rovnaký počet bude z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Po jednom členovi a jednom zástupcovi budú mať aj všetky tri zdravotné poisťovne na Slovensku.

Monitorovací výbor predovšetkým monitoruje príjmy VZP, sleduje prognózy Inštitútu finančnej politiky (IFP) ministerstva financií a taktiež monitoruje plnenie výdavkových limitov VZP a plnenie programovej vyhlášky. „Ak je to potrebné, poskytuje výboru pre tvorbu rozpočtu včasné informácie o prípadných odchýlkach od rozpočtu VZP a predkladá návrhy na ich riešenie. Rovnako predkladá výboru pre tvorbu rozpočtu návrh predbežného rozpočtu v oblasti VZP, návrh predbežného rozpočtu zdravotníckych zariadení a návrh predbežného návrhu programovej vyhlášky,“ píše sa v štatúte. V rámci jeho kompetencií je aj zriadenie pracovných skupín, môže to byť ekonomicko-dátová či analytická skupina.

Mohlo by vás zaujímať

Opatrením môže byť zastavenie kategorizácie liekov

Dôležitou činnosťou monitorovacieho výboru má byť prerokovávanie Monitoringu VZP za predchádzajúce kalendárne mesiace, ktorý napríklad obsahuje odhad plnenia programovej vyhlášky z dát od zdravotných poisťovní, analýzu príjmov a výdavkov VZP zaslaných poisťovňami, analýzu výnosov a nákladov poisťovní či ich analýzu príjmov a výdavkov a aj platieb. „Monitoring obsahuje aj analýzu celkovej spotreby liekov, dietetických potravín a zdravotníckych pomôcok spolu s dopadom ich kategorizácie z predchádzajúcich rokov a z aktuálneho kalendárneho roka. Nechýba ani návrh predbežného rozpočtu VZP a návrh programovej vyhlášky na nasledujúci rok,“ vysvetľuje ministerstvo zdravotníctva.

Podklady pre výbor pre monitoring pripravujú inštitúcie ministerstva zdravotníctva – odbor poisťovníctva, Inštitút zdravotníckych analýz a Sekcia farmácie a liekovej politiky.

Ak z podkladov vyplynie, že existuje odchýlka od výdavkových limitov verejného zdravotného poistenia a odchýlka v plnení programovej vyhlášky, a ak príjmy od ekonomicky aktívneho obyvateľstva podľa daňovej prognózy IFP klesli či klesajú tak, že príjmy zdravotných poisťovní nepostačujú na pokrytie výdavkov zdravotnej starostlivosti, výbor pre monitoring môže navrhnúť výboru pre tvorbu rozpočtu prijať návrhy opatrení, ktoré zamedzia zvyšovaniu výdavkov.

Medzi ne môže podľa štatútu rady patriť napríklad zastavenie kategorizácie liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, pozastavenie úhrady liekov na výnimky, rokovania so zdravotnými poisťovňami a zdravotníckymi zariadeniami o návrhoch na prijatie úsporných opatrení. Medzi opatreniami je však aj zváženie prípravy návrhu zákona, ktorý zvýši sadzby poistného za poistencov štátu či zváženie prípravy návrhu zákona kvôli zvýšeniu odvodov ekonomicko-aktívnemu obyvateľstvu.

Výbor pre monitoring sa bude stretávať najmenej päťkrát do roka, a to najneskôr do 5. marca, do 5. apríla, do 5. júna, do 5. septembra a do 5. novembra.

Rokovania výboru sa môžu zúčastniť aj prizvaní pozorovatelia bez hlasovacieho práva. Môžu to byť členovia zdravotníckeho výboru Národnej rady SR, zástupca navrhnutý Asociáciou zdravotných poisťovní, ministerstvom práce, ministerstvom školstva, Najvyšším kontrolným úradom, Radou pre rozpočtovú zodpovednosť a jeden zástupca navrhnutý Úradom vlády SR. Na rokovanie môže prísť i minister zdravotníctva a jeho štátni tajomníci.

Návrhy opatrení prerokuje rozpočtový výbor

Výbor pre tvorbu rozpočtu má 11 členov a 11 zástupcov členov, ktorými sú minister zdravotníctva alebo štátny tajomník ministerstva zdravotníctva, piati členovia a zástupcovia členov navrhnutí ministrom zdravotníctva, ktorí sú aj jeho zamestnancami, minister financií, štátny tajomník ministerstva financií alebo jeden člen a jeden zástupca navrhnutý ministrom financií, predseda ÚDZS alebo jeden zástupca ním navrhnutý. Po jednom členovi a zástupcovi bude mať každá zdravotná poisťovňa.

Hlavnou úlohou výboru bude prerokovanie plnenia výdavkových limitov VZP a plnenia programovej vyhlášky. Ďalej prerokúva návrhy opatrení na zamedzenie zvyšovania výdavkov, predbežný návrh rozpočtu a pripomienky členov k návrhu. Výbor sa má venovať i čiastkovým alokáciám rozpočtu VZP či predbežnému návrhu programovej vyhlášky. Jeho povinnosťou je taktiež predkladať odporúčania príslušnému útvaru ministerstva zdravotníctva.

Výbor pre tvorbu rozpočtu sa bude stretávať najmenej štyrikrát do roka, a to do 5. mája, do 5. augusta, do 5. októbra a do 15. decembra. V mimoriadnych prípadoch však majú členovia výboru právo iniciovať zvolanie mimoriadneho rokovania, ak o to požiada nadpolovičná väčšina členov výboru pre tvorbu rozpočtu. Predseda výboru je povinný zvolať mimoriadne rokovania do troch týždňov od vyslovenia súhlasu s konaním tohto rokovania. Mimoriadne rokovanie výboru pre tvorbu rozpočtu je oprávnený zvolať aj minister zdravotníctva.

Na rokovaní výboru sa môžu zúčastniť aj prizvaní pozorovatelia bez hlasovacieho práva. Sú nimi členovia parlamentného zdravotníckeho výboru, zástupca navrhnutý Asociáciou zdravotných poisťovní, zástupca ministerstva práce, ministerstva školstva, Najvyššieho kontrolného úradu, Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, Úradu vlády Slovenskej republiky. Zástupcu môžu navrhnúť aj samosprávy a združenia, ktoré zastupujú poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.