Zdravotnícke zariadenia a zdravotné poisťovne na Slovensku mali k 31. decembru 2024 celkové záväzky cez dve miliardy eur. Vyplýva to zo Správy o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva za rok 2024, ktorú predložilo ministerstvo zdravotníctva na stredajšie rokovanie vlády a vláda ju vzala na vedomie.
V porovnaní s rokom 2023 dlh zdravotníckych zariadení narástol o vyše 77 miliónov eur. Najviac záväzkov po lehote splatnosti je evidovaných v príspevkových organizáciách v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, teda v štátnych nemocniciach. Celkovo došlo v rezorte zdravotníctva medziročne k nárastu záväzkov v lehote splatnosti o 84 miliónov, teda o 7 percent. Záväzky 12 najväčších fakultných a univerzitných nemocníc tvoria 83 percent z celkovej hodnoty záväzkov po lehote splatnosti v zdravotníctve.
Najvyššie dlhy majú zdravotnícke zariadenia dlhodobo voči dodávateľom liekov a zdravotníckeho materiálu (24 percent z celkového dlhu). Ďalšie peniaze dlhujú Sociálnej poisťovni, daňovým úradom, zdravotným poisťovniam, ostatným zdravotníckym zariadeniam, Národnej transfúznej službe, ale časť z nich aj dodávateľom energií, služieb a tovarov a ďalším subjektom.
Za hlavné dôvody neustáleho rastu zadlženosti zdravotníckych zariadení možno považovať pokračujúce generovanie prevádzkových strát v univerzitných nemocniciach. „V týchto zariadeniach sa uskutočňuje najväčší rozsah finančne náročných výkonov poskytovanej zdravotnej starostlivosti, pretože sú koncovými nemocnicami,“ deklaruje ministerstvo zdravotníctva.
Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) pri ministerstve financií v Revízii výdavkov na nemocnice zase konštatoval, že investičný dlh všetkých trinástich nemocníc ministerstva zdravotníctva vo výške 4,5 miliardy eur až 7,1 miliardy eur, je dôsledok dlhodobo zanedbaných investícií a údržby infraštruktúry.
Mohlo by vás zaujímať
S tým, že investičné dlhy nemocníc zvyšujú náklady v prípade častých havárií, súhlasí aj rezort zdravotníctva, ktorý vo svojej správe poukázal aj na náklady na opravu a udržiavanie spôsobené zastaranou a opotrebovanou zdravotníckou technikou, zvyšovanie osobných nákladov najmä v dôsledku vykrytia zvýšených platov lekárov a sestier, zvyšovanie nákladov na energie a zdražovanie tovarov a služieb. Celkové prevádzkové náklady nemocníc boli o 30 percent vyššie ako výnosy od zdravotných poisťovní.
Tento rok bude podľa ministerstva zdravotníctva ukončené prechodné obdobie, po ktorom budú zdravotné poisťovne povinné uzatvárať zmluvy na programy v súlade s programovým profilom danej nemocnice. Na základe toho rezort predpokladá, že dôjde k transparentnejšiemu prerozdeľovaniu verejných zdrojov a ich efektívnemu smerovaniu. Zároveň sa budú postupne zavádzať indikátory kvality a revidovať materiálno-technické zabezpečenie s cieľom skvalitnenia a zefektívnenia poskytovania zdravotnej starostlivosti.
