Nové požiadavky na materiál a personál, ale aj hodnotenie kvality. Také sú hlavné zámery pri návrhu opatrenia ministerstva zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD) o záchrannej zdravotnej službe. Rezort chce sledovať takzvané indikátory kvality ako napríklad dojazdový čas či dokonca trvanie ošetrenia pacienta. Podľa výsledkov sa majú potom prijímať nové opatrenia, ale aj udeľovať sankcie tým záchrankám, ktoré nebudú spĺňať požadované ciele. Rezort tak chce podľa svojich slov tlačiť na zlepšovanie kvality. V pripomienkovom konaní na to kriticky reagovala najmä Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky (KOZ SR). Časový tlak na záchranárov môže podľa odborárov spôsobiť fatálne pochybenia. V pripomienke sa preto pýtajú, kto bude za pochybenia záchranárov pod tlakom sankcií zodpovedný.
Ministerstvo upravilo podmienky na materiálne vybavenie a personál nových typov ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Ide o ambulancie rýchlej lekárskej a zdravotnej pomoci, ambulancie špecializovanej rýchlej zdravotnej pomoci, ambulancie špecializovanej prepravy a ambulancie s vybavením detskej mobilnej intenzívnej jednotky.
Ešte zásadnejšie je však stanovenie indikátorov kvality, podľa ktorých bude rezort záchranárov hodnotiť. Posudzovať bude napríklad ich dojazdový čas aj to, ako dlho na mieste zásahu ošetrujú pacienta. Vyplýva to z návrhu opatrenia ministerstva zdravotníctva, ktorým sa mení výnos z roku 2009 o záchrannej zdravotnej službe.
Kto nedodrží cieľ, dostane sankciu
Indikátory kvality by mali ministerstvu slúžiť na hodnotenie činnosti záchrannej zdravotnej služby. Definované na to budú cieľové hodnoty a určí sa metodika hodnotenia. Podľa rezortu to zabezpečí objektívne hodnotenie kvality činnosti jednotlivých poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, ako aj operačného strediska tiesňového volania záchrannej služby.
„Takto získané dáta budú použiteľné na ich ďalšie analytické spracovanie a poskytnú ministerstvu zdravotníctva možnosť rýchlo a efektívne prijímať také opatrenia, ktoré zabezpečia kontinuálne zvyšovanie kvality tohto typu zdravotnej starostlivosti. Umožnia tiež sankcionovať subjekt nedosahujúci cieľové hodnoty jednotlivých indikátorov kvality a vynucovať tak požadovanú úroveň poskytovanej služby,“ tvrdí v návrhu ministerstvo zdravotníctva.
Samotným poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby a operačnému stredisku má podľa ministerstva zdravotníctva pravidelné vyhodnocovanie plnenia indikátorov kvality ponúknuť spätnú väzbu, ktorá je podľa rezortu nevyhnutná pre prijímanie nápravných opatrení a zvyšovanie kvality.
Mohlo by vás zaujímať
Spôsobí to fatálne pochybenia
Pripomienkovanie návrhu skončilo už v polovici apríla tohto roka. Opatrenie by malo začať platiť od začiatku mája. K novému hodnoteniu záchranárov malo pritom zásadnú pripomienku len KOZ SR. Odborári žiadajú z návrhu opatrenia vypustiť spomínané indikátory kvality na hodnotenie činnosti záchrannej služby. Nepozdáva sa im najmä to, že sa má hodnotiť dojazdový čas, interval kontaktu s pacientom a trvanie ošetrenia pacienta.
Na príjazd ambulancie má podľa odborárov vplyv množstvo faktorov, ako je stav cestných komunikácií, aktuálny stav dopravy, počasie, členitosť terénu, signál či kvalita navigácie. „Príjazd posádky musí byť bezpečný, vzhľadom k tomu, že vodič zodpovedá za bezpečnosť posádky a všetkých účastníkov cestnej premávky. Vodičov nie je možné nútiť k riskantnej jazde. Navyše nie je nám známe, že by posádky mali problém s časom príjazdu na adresu, nie sú horší ako iné krajiny Európskej únie,“ upozorňuje KOZ SR.
Za najviac problematické však odborári považujú hodnotenie toho, ako dlho trvá ošetrenia pacienta. „Tlačenie zamestnancov do prehnaného skracovania intervalu na adrese, môže viesť k forenzným následkom, fatálnym pochybeniam. Nerešpektuje sa, že ide o prácu v teréne, kde spolupracujú viaceré zložky systému, kde ich príchod a činnosť sa nedá ovplyvniť. Zamestnanec špecialista má právo posúdiť nevyhnutnú dobu ošetreniu pacienta. Ak vznikne tlak na zamestnanca neodborným rozhodnutím a tlakom tretej strany, kto bude zodpovedný za následky, ktoré vzniknú?,“ pýta sa KOZ SR v pripomienke.
Šikana záchranárov pomocou pokút
Odborári spomínajú, že pokuty, ktoré budú hroziť poskytovateľom, sú prehnané. „Zvyšovanie kvality nemá byť zamieňané za vytváranie priestoru pre šikanu zamestnanca záchrannej služby alebo poskytovateľa treťou stranou, udeľovanie pokút v prehnanej výške napríklad 100-tisíc eur, alebo odoberanie licencií pred skončením licenčného obdobia poskytovateľovi. Takto nastavené podmienky môžu viesť k destabilizácii systému záchrannej zdravotnej služby a neochote robiť túto profesiu. Už aj dnes je problém s náborom vysokokvalifikovaného personálu do záchrannej zdravotnej služby,“ varujú odborári.
Špecialista s kvalifikáciou sa podľa odborárov dokáže spravidla rozhodnúť aké intervencie poskytnúť pacientovi. Trvanie ošetrenia pacienta podľa nich tiež zdržuje technika ako napríklad tablet a vypisovanie elektronického záznamu. „Ak chceme skrátiť trvanie ošetrenia pacienta, je priestor v tejto časti. Ak nie je možné obstarať inú techniku a zmeniť softvér, je možné uvažovať o zapisovaní záznamu o ošetrení dodatočne po ukončení zásahu na stanici a neskôr záznam zdieľať elektronickou cestou,“ navrhuje KOZ SR.
Odborári kritizujú aj interval kontaktu s pacientom. Tento parameter je podľa nich nejasný a nie je určené, čo sa považuje za kontakt s pacientom. Ukazovateľ musí spĺňať tieto akostné charakteristiky ako relevantnosť, zrozumiteľnosť, merateľnosť, validitu a reliabilitu. Tieto parametre podľa odborárov v návrhu chýbajú. Ako dodávajú, stále neprebehla optimalizácia siete nemocníc, stupeň digitalizácie záchrannej zdravotnej služby nie je dostatočný a nie je jasne nastavená komunikácia či zdieľanie informácií. „Záchranár nie je preto schopný ovplyvniť dobu transportu a dobu odovzdania pacienta na pracovisko, kde sa definitívne vyrieši jeho zdravotný stav,“ uzatvára KOZ SR.
