Na základe analýz Najvyššieho kontrolného úradu a Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) pri ministerstve financií je zrejmé, že verejné župné nemocnice sú systematicky znevýhodňované – tak v bežnom financovaní zo zdravotných poisťovní, ako aj v prístupe k investičným zdrojom. Konštatovala to na tlačovej konferencii predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Erika Jurinová.
„Naše župné nemocnice poskytujú kvalitnú a najmä dostupnú zdravotnú starostlivosť pre ľudí v kraji – často ako jediný spoľahlivý poskytovateľ v regióne. Napriek tomu čelíme systémovo nespravodlivému financovaniu, ktoré zvýhodňuje vybrané súkromné siete, ale aj štátne nemocnice – tie totiž získavajú dodatočné zdroje z kapitoly ministerstva zdravotníctva a pri oddlžovaní aj z rozpočtu ministerstva financií,“ uviedla Jurinová. Žiada preto férové a transparentné pravidlá, ktoré umožnia naďalej zabezpečovať zdravotnú starostlivosť bez toho, aby ju kraj musel financovať na úkor iných verejných služieb.
Silvia Pekarčíková, riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK, vysvetlila, že v roku 2024 dosiahli župné nemocnice hospodársky výsledok 1,153 milióna eur, čo je výrazne menej v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Dôvodom je podľa nej predovšetkým rast mzdových nákladov, ktorý nie je krytý adekvátnym nárastom platieb z poisťovní. „Ďalším faktorom sú nižšie platby za jednu štandardizovanú hospitalizáciu. Zatiaľ čo niektoré siete súkromných nemocníc v roku 2024 dostávali od Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) v priemere 3 134 eur, iné konkurenčné nemocnice dostávali od štátnej poisťovne za jednu štandardizovanú hospitalizáciu 2 905 eur a župné nemocnice len 2 822 eur,“ konštatovala Pekarčíková.
Z analýzy ÚHP vyplýva, že rozdiely v úhradách od VšZP medzi súkromnými a verejnými nemocnicami dosahujú stovky eur na jednu štandardizovanú hospitalizáciu – bez objektívneho zdôvodnenia náročnosti výkonov. Okrem toho štátne nemocnice pravidelne získavajú dodatočné investície a oddlžovanie zo štátneho rozpočtu, zatiaľ čo samosprávne kraje musia investície do svojich nemocníc hradiť výlučne z podielových daní, ktoré sú určené aj na školstvo, dopravu, sociálne služby či kultúru.
ŽSK preto vyzýva na systémovú reformu financovania zdravotnej starostlivosti, ktorá zabezpečí rovnaké podmienky pre všetkých poskytovateľov – bez ohľadu na ich zriaďovateľa. Kraj zároveň zdôrazňuje, že len spravodlivé a stabilné financovanie dokáže garantovať dlhodobo udržateľnú starostlivosť pre všetkých obyvateľov Slovenska.
