Na Slovensku by sa malo o zhruba rok očkovať proti chrípke aj v lekárňach. Aj keď zaočkovanosť slovenskej populácie v tomto smere nie je ideálna, práve očkovanie v lekárňach by to mohlo zmeniť. V zahraničí sa vďaka tomu zvýšila zaočkovanosť o 14 percent. V podcaste Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia to povedal dekan Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského (UK) Ján Klimas. Prezident Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Ondrej Sukeľ v podcaste pripomenul, že lekáreň je pre ľudí dostupnejšia, čo dokazujú aj zahraničné prieskumy. Podľa jeho slov sa môže vďaka lekárňam zvýšiť zaočkovanosť mladých ľudí, ktorí sa budú môcť zaočkovať jednoduchšie.

Očkovanie proti chrípke počas minulého roka využilo vyše 240-tisíc ľudí. Dekan z UK hovorí, že ide o zhruba štyri percentá populácie. Ešte desať rokov dozadu pritom bola zaočkovanosť na úrovni okolo 11 percent. „Teraz je to pokles oproti tomu obdobiu, aj v porovnaní s inými krajinami je to tiež málo, takže ide o to, či máme výhľadovo nejaké číslo, ktoré chceme dosiahnuť alebo nie,“ hovorí v podcaste Klimas.

Odpoveď na to, či sa vďaka lekárňam zvýši zaočkovanosť, môžu naznačovať čísla zo zahraničia. „V krajinách, kde lekárnici očkujú, už máme k dispozícii analýzy klinických štúdií. Jedna z nich hovorí, že ak lekárnik aktívne imunizoval proti chrípke, tak sa zvýšila zaočkovanosť populácie o 14 percent. To by v prípade Slovenska znamenalo, že by nám pribudlo 35-tisíc zaočkovaných,“ tvrdí dekan.

Navyše, stále pribúdajú nové krajiny, kde sa očkuje aj v lekárni. Tým pádom pribúdajú aj nové analýzy a sú dostupné ďalšie dáta. Klimas hovorí, že ešte nezverejnená analýza hovorí, že v tých európskych krajinách, kde lekárnik očkuje, sa zaočkovanosť zvýši až o 76 percent. „To môže teoreticky znamenať, že sa na Slovensku o päť rokov môže zvýšiť zaočkovanosť o 190-tisíc ľudí. Ak teda budeme o päť rokov diskutovať o očkovaní a zaočkovanosť za zvýši z tých štyroch na šesť až deväť percent, môžeme hovoriť o veľkom úspechu,“ uvádza Klimas.

Sukeľ pripomenul štúdiu, ktorá vznikla v Spojených štátoch amerických. Ľudia sa podľa nej najčastejšie očkovali v lekárňach vo večerných hodinách a cez víkendy. „Takže vtedy, kedy ambulancie nie sú k dispozícii a ľudia nie sú v práci. Vznikne možno ďalšia skupina ľudí, ktorí sú k očkovaniu ľahostajní, pretože sú mladí a zdraví. Ale tým, že im niečo priblížime, vlastne ich takým spôsobom nejako posunieme k očkovaniu. Skôr sa dajú zaočkovať v lekárni, ako keď musí povedzme pol dňa vynechať v práci kvôli tomu, že sa chce ísť zaočkovať do ambulancie. Teraz sa pôjdu zaočkovať aj cez víkend,“ vysvetľuje prezident SLeK.

Mohlo by vás zaujímať

Očkovanie v lekárňach podľa prezidenta Sukeľa malo zaujímavé výsledky napríklad vo Francúzsku. „Zvýšila sa zaočkovanosť nielen vďaka tomu, že sa očkovalo v lekárňach, ale zvýšila sa aj zaočkovanosť v ambulanciách. Tým, že sa očkovanie dostalo do lekární, prestalo byť vnímané ako nejaký dramatický výkon. Pretože lekáreň nie je v očiach verejnosti ako jednodňová chirurgia, takže aj v ambulanciách lekárov stúpol počet pacientov, ktorí sa išli zaočkovať. Máme pacientov, ktorí majú nejaké chronické diagnózy a dovtedy sa možno neočkovali. Po zavedení očkovania v lekárňach sa proste ľudia očkovania prestali báť,“ uvádza Sukeľ.

Podľa prezidenta SLeK by mal štát na očkovanie proti chrípke vyčleniť aj viac zdrojov. Naopak, k zvýšeniu zaočkovanosti neprispejú mediálne kampane. Podľa Sukeľa to ukázali aj prieskumy. Viac ľudí k očkovaniu motivuje odporúčanie zdravotníckeho pracovníka, čo bolo na tej istej úrovni ako povinné očkovanie.