Lieky a špeciálny zdravotnícky materiál (ŠZM) tvoria významnú časť nákladov nemocníc, podiel a štruktúra týchto nákladov je podľa typu nemocnice v rozmedzí 20 – 60 percent celkových nákladov. Úspory môže priniesť zavedenie centrálneho nákupu liekov a ŠZM. Konštatuje to Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) pri ministerstve financií v Revízii výdavkov na nemocnice, ktorú pripravil spoločne s Inštitútom zdravotných analýz pri ministerstve zdravotníctva.

Väčšinu liekov a ŠZM si nemocnice nakupujú samostatne prostredníctvom paušálnych úhrad. Môže ísť o niekoľkocentové položky, napríklad fyziologické roztoky, lieky proti bolesti či obväzy, až po naozaj drahé. „Tieto lieky a ŠZM sú súčasťou paušálnych úhrad za hospitalizáciu, v budúcnosti DRG platieb, a zdravotné poisťovne ich priamo neuhrádzajú. Ich skutočná obstarávacia cena môže byť nižšia ako je stanovená cena v rámci prípadového paušálu, existuje preto priestor na úsporu,“ konštatujú analytici ÚHP.

Pri nákupoch môžu pomôcť tzv. white-listy

Dodávajú, že časť liekov a hlavne ten drahší ŠZM je hradený priamo zdravotnými poisťovňami v hodnote, ktorú nemocnica vykáže. Tá však nemusí byť dostatočne motivovaná vyjednať si nižšie ceny. Niektoré lieky a ŠZM sú hradené ako pripočítateľné položky vo výške nákupnej ceny a majú úradne určenú maximálnu výšku úhrady. „Až na výnimky obstarávané zdravotnými poisťovňami si ich nemocnice nakupujú samostatne. Pritom nenesú zodpovednosť za prípadne vyššie ceny a nie sú motivované vyjednať si ich čo najnižšie, to sa môže prenášať do efektivity nákupov,“ poznamenáva ÚHP.

Pri svojich nákupoch podľa neho nevyužívajú verejné nemocnice tzv. white-listy v takej miere ako súkromné. Ako vysvetľujú analytici, ide o zoznamy vopred vysúťažených tovarov, čiže liekov a ŠZM, za dohodnuté ceny, ktoré sa majú na oddeleniach nemocníc používať prednostne. Ich opakom sú tzv. black-listy, teda zoznamy vyslovene zakázaných tovarov a služieb.

„White-listy predstavujú jeden z potenciálnych nástrojov znižovania nákladov na položky nakupovaných vo veľkých množstvách. Napriek tomu sú v súčasnosti využívané hlavne súkromnými nemocnicami,“ tvrdí ÚHP. Efektívnejšími nákupmi by podľa jeho výpočtov veľké štátne nemocnice mohli len na liekoch a ŠZM ušetriť ročne od 15 do 52 miliónov eur.

Slovensko už má skúsenosti s hromadným obstarávaním

Analytici ÚHP sú presvedčení, že úspory môže priniesť zavedenie centrálneho nákupu liekov a ŠZM prostredníctvom dynamického nákupného systému. „V súčasnosti prevládajúci individuálny nákup vedie k fragmentácii nákupu, čo má za následok vyššie ceny liekov ako keby išlo o hromadný nákup. Centrálny nákup s jednotnou a koordinovanou stratégiou nákupu môže viesť k nižším cenám a optimalizácii zásob,“ pripomína útvar.

Tvrdí, že centrálnym obstarávaním zdravotnej techniky by nemocnice usporili minimálne 2,5 milióna eur ročne, pričom výška potenciálnej úspory závisí od množstva a druhu obstarávanej techniky. „Vo všeobecnosti vedie centrálne obstarávanie k úsporám v rozmedzí 10 – 15 percent a vychádza z úspory z rozsahu, centralizácie personálnych kapacít a know-how, a zefektívnenia procesov v dôsledku štandardizácie postupov a eliminácie duplicitných činností. Na Slovensku je verejnými nemocnicami zo štátneho rozpočtu ročne obstaraný objem veľkej zdravotníckej techniky nad 500-tisíc eur približne za 13 miliónov eur a spolu s menšou technikou celkovo za 19 miliónov eur,“ vypočítava ÚHP.

Mohlo by vás zaujímať

Skúsenosť s hromadným obstarávaním techniky Slovensko už má napríklad s CT prístrojmi, konkrétne v roku 2016, kde ušetrilo podľa odhadov 30 – 40 percent výdavkov oproti scenáru individuálneho obstarávania nemocnicami. Okrem toho ministerstvo zdravotníctva centrálne obstarávalo aj nemocničné lôžka a lineárne urýchľovače s podobnou deklarovanou úsporou. „Centrálne obstarávanie formou centrálneho nákupu alebo rámcovej zmluvy je realizované tiež v zahraničí s odhadovanou úsporou 10 – 25 percent. Je to napríklad v Taliansku, Fínsku čo vo Veľkej Británii,“ dodáva ÚHP.

Jednotná metodika sledovania nákladov

Bez ohľadu na zavedenie centrálneho nákupu je nutné podľa analytikov nastaviť jednotnú metodiku sledovania nákladov. Ide o jeden z kľúčových krokov pre správne plánovanie, kontrolu a optimalizáciu nákladov v zdravotníckych zariadeniach. „V štátnych zariadeniach v súčasnosti jednotná metodika absentuje, tá prináša niekoľko výhod. Napríklad jednotná metodika umožňuje jednoduché porovnávanie nákladov na lieky, čo uľahčuje identifikáciu oblastí, v ktorých je potrebné zlepšiť efektivitu. Je možné monitorovať a kontrolovať spotrebu liekov naprieč nemocnicami, čím sa predchádza nadmernej spotrebe a zbytočným výdavkom. Vďaka lepším informáciám majú nemocnice silnejšiu pozíciu pri vyjednávaní s dodávateľmi čo môže viesť k nižším cenám a lepším podmienkam,“ konštatuje ÚHP.

Zefektívnenie procesu referencovania cien najmä ŠZM na európskej úrovni by podľa útvaru uľahčilo vyhodnocovanie a znižovanie nákladov aj slovenských nemocníc. Problém malého množstva referenčných cien s veľkým rozptylom ŠZM a zdravotníckych pomôcok sa totiž týka aj ostatných krajín EÚ, teda by pomohlo spustenie európskej databázy zdravotníckych pomôcok.

Pri liekoch môže k väčšej efektivite a prehľadnosti prispieť aj zavedenie robotickej prípravy a vydávania liekov. „Hoci takýto krok treba v prvom rade vnímať ako investíciu do bezpečnosti pacientov a odbremenenie práce sestier, z dlhodobého hľadiska môže priniesť aj úspory. Presnejšia evidencia a monitorovanie spotreby lieku na pacienta, napríklad zosnímaním QR kódu na náramku pacienta, prispeje k lepšiemu prehľadu o nákladoch,“ uzatvára ÚHP.