V rámci reformy financovania sociálnych služieb sa príspevok z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) má zmeniť na takzvaný osobný rozpočet odkázaného občana, ktorý bude vyplácať Ústredie práce. Ten by sa mal valorizovať na základe vzorca minimálnej mzdy. Ministerstvo zatiaľ nekonketizuje, čo bude táto zmena znamenať pre odkázaných občanov a poskytovateľov starostlivosti ani to, aké ďalšie zmeny budú súčasťou rozsiahlej reformy financovania sociálnych služieb. Rezort uviedol, že v pracovnej skupine, ktorá reformu pripravuje, sú zastúpené všetky relevantné subjekty a odborníci z oblasti sociálnych služieb, vrátane Komory opatrovateliek Slovenska. Reforma musí byť v súlade s plnením míľnika Plánu obnovy a odolnosti SR realitou už v budúcom roku.

Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) v januári predstavil na zasadnutí vlády Koncepciu reformy financovania sociálnych služieb, ktorú už vláda vzala na vedomie a ktorá bude podkladom pre prípravu legislatívy v tejto oblasti.

Tomášov rezort uviedol, že cieľom reformy je okrem iného zatraktívniť pozíciu opatrovateľa a zabezpečiť dostupnosť sociálnych služieb pre ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc – a to tak fyzickú ako aj finančnú. Stále však nie je jasné, kedy začne platiť, a predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ ZaSS) Anton Szalay pre Zdravotnícky denník povedal, že zástupcovia zdravotníckych a sociálnych odborov na tvorbe reformy neparticipovali. V marci odborový zväz inicioval protest zamestnancov sociálnych služieb a informoval o rokovaniach s ministerstvom práce vo veci zvyšovania platov a zmeny financovania týchto zariadení. Štátnemu tajomníkovi MPSVR Mariánovi Valentovičovi predstavili požiadavky pracovníkov, poukazovali na náročné pracovné podmienky a nízke platy. Diskutovali o problémoch s financovaním zariadení sociálnych služieb či o zavedení valorizačného mechanizmu na zvyšovanie platov. Za zariadeniam, kde sa vykonávajú ošetrovateľské výkony, musia podľa SOZ ZaSS zdravotné poisťovne finančné prostriedky poukázať najskôr na zriaďovateľa, teda vyšší územný celok, ktorý im tieto peniaze kráti a zariadeniam posiela len časť z nich.

Odborári taktiež poukazujú na to, že Slovensko potrebuje ucelenú koncepciu dlhodobej starostlivosti. Momentálne je však podľa nich najdôležitejšie, aby došlo k podpisu kolektívnych zmlúv na roky 2025-2026. Zriaďovateľmi sociálnych služieb sú často práve mestá a obce a odborári požiadali ministerstvo práce o podporu pri rokovaniach so Združením miest a obcí Slovenska a ministerstvom financií, aby boli podpísané zmluvy, ktoré im zaručia lepšie pracovné podmienky.

V sociálnych službách mnohí nezarábajú ani minimálnu mzdu

Zdravotnícki a sociálni odborári poukázali na to, že prvá platová trieda a jej prvý stupeň, do ktorých sú zaradení niektorí zamestnanci sociálnych služieb, začínajú pod úrovňou minimálnej mzdy v krajine, preto žiadajú nápravu. Ministerstvo práce neodpovedalo na otázku, ako je súčasný nesúlad vôbec možný.

„Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nie je zriaďovateľom ani poskytovateľom sociálnych služieb, a teda ani zamestnávateľom v tejto oblasti, ale určuje len právny rámec. Ide o kompetenciu obcí a samospráv v zmysle zákona,“ konštatuje tlačové oddelenie MPSVR.

Mohlo by vás zaujímať

Odmeňovanie a spoločenské postavenie pracovníkov sociálnych služieb však na ministerstve považujú za dlhodobý problém, ktorý podľa svojich vyjadrení majú záujem riešiť. Postupne podnikajú viacero krokov. „Do podpory opatrovateľskej služby v rámci využívania európskych zdrojov ročne smerujú desiatky miliónov eur, ktoré sú použité predovšetkým na mzdy opatrovateliek v sociálnych službách. Rovnako rezort prijíma také opatrenia, aby v oblasti sociálnych služieb boli k dispozícii dostatočne finančné zdroje, ktoré sa každým rokom navyšujú,“ tvrdí ministerstvo.

Predseda SOZ ZaSS Anton Szalay povedal, že v roku 2026 by sa mali valorizovať platové tabuľky o 5 percent. „Budúci rok bude minimálna mzda 915 eur. Dlhodobo požadujeme, aby prvá platová trieda v tabuľkách začínala na úrovni minimálnej mzdy. Ak chceme do sociálnych služieb prilákať mladých ľudí, bude to nevyhnutné,“ vyjadril sa pre Zdravotnícky denník s tým, že túto požiadavku tlmočili aj štátnemu tajomníkovi ministerstva financií Radovanovi Majerskému.

„V súčasnosti prvý platový stupeň prvej platovej triedy v tabuľke o odmeňovaní začína na úrovni 694 eur a pod úrovňou minimálnej mzdy je až štvrtá platová trieda v platovom stupni do 12 rokov praxe,“ upozornila podpredsedníčka SOZ ZaSS Daniela Pochybová.

Zdravie opatrovateliek je ohrozené

Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny tvrdí, že začal pracovať na Vízii a stratégii rozvoja sociálnych služieb do roku 2040, v ktorej je prioritnou oblasť ľudských zdrojov a potreba integrácie sociálnej a zdravotnej starostlivosti. Tá je nevyhnutná pri zabezpečení dlhodobej starostlivosti. Podľa zamestnancov zariadení sociálnych služieb medzi pálčivé problémy patrí okrem odmeňovania a pracovných podmienok aj to, že v zariadeniach sú nesprávne umiestňovaní ľudia, ktorí by tam nemali byť, a často odsúvaní dlhodobí, napríklad onkologickí, pacienti z nemocníc.

S ďalšími požiadavkami sa pridáva Komora opatrovateliek Slovenska. Podľa podpredsedníčky komory Ivety Ždiľovej systém starostlivosti stojí na zdraví tých, čo starostlivosť priamo poskytujú v zariadeniach a v domácnostiach. Lenže pracovné podmienky často ich zdravie ohrozujú. „Práca opatrovateliek a sanitárov nie je atraktívna a stáva sa nebezpečnou! V systéme chýbajú ľudia. Pochopiteľne, veď práca za minimálnu mzdu do úmoru, perspektíva života v chudobe a chorobe je strašiakom. Nehovoriac o fyzických, psychických, biologických a psychosociálnych rizikách, ktoré túto prácu sprevádzajú. Práce je veľa a zamestnávatelia často nedodržiavajú zákony, aby nebolo potrebné riešiť dôsledky zo zistení choroby z povolania“, hovorí Ždiľová. 

Komora opatrovateliek a partnerské organizácie poukazujú aj na problémy neformálnych opatrovateľov, teda príbuzných, ktorí sa dlhé roky sami starajú o osobu s ťažkým zdravotným znevýhodnením. V opatrujúcich rolách je viac ako 70 percent žien a táto práca ohrozuje aj ich zdravie. „Všetci dávajú svoje zdravie ako obetu za zdravie tých o ktorých sa starajú. Priemerný vek opatrovateliek je 50+. Je spojený s menopauzou a hormonálnymi zmenami. V spojení s dlhodobým preťažovaním pri opatrovaní sa u žien skôr objavujú kostrovo-svalové a neurologické problémy. S vekom človek prirodzene stráca silu, obratnosť, rýchlosť, menia sa jeho kognitívne schopnosti. A prirodzene klesá aj schopnosť poskytovať 100-percentnú starostlivosť a niesť za to zodpovednosť. Ide o sestry, opatrovateľky, sanitárky a ženy s opatrovateľskými povinnosťami v domácnosti, ktoré pracujú niekedy aj 24 hodín“, dodáva Ždiľová. 

Neformálni opatrovatelia príbuzných šetria štátu státisíce eur

Štatistický úrad vo svojej Ročenke o zdraví 2024 zaznamenal nárast počtu návštev a hospitalizácii na neurologických, kardiologických, onkologických, reumatologických a endokrinologických oddeleniach. Počet ľudí vo veku nad 65 rokov sa blíži k jednému miliónu. Vek dožívania v zdraví je na Slovensku približne 57 rokov, čo je najmenej v celej Európskej únii. Ochorenia sú často invalidizujúce, liečba a starostlivosť je dlhodobá a náročná. „Sú to desivé ukazovatele potreby zdravotnej a sociálnej starostlivosti do budúcnosti. Nemôžeme donekonečna iba riešiť dôsledky. Voláme po zlepšení prevencie a odvrátení degradácie zdravia. Tento trend nás jedného dňa zavalí. Štát nebude mať kým starostlivosť poskytovať,“ upozornila Ždiľová s tým, že pôrodnosť na Slovensku je veľmi nízka. Na to, aby sa štát staral o zdravie všetkých ľudí, vrátane zamestnancov sociálnych služieb, apeluje aj v súvislosti s Programovým vyhlásením vlády, v ktorom je jednou z priorít Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť.

„Silný a sociálne spravodlivý štát by nemal zabúdať na opatrujúce osoby. Riešením je zlepšiť prevenciu a ochranu zdravia opatrujúcich osôb a zatraktívniť túto prácu. Opatrujúce osoby si zaslúžia dôstojnú starobu za to, že ju dnes dôstojnou robia iným. Nie dôchodok v chorobe, chudobe a neistote,“ vyzývajú opatrovateľky. Apelujú na vládu, konkrétne ministra práce a ministra zdravotníctva, ale aj predstaviteľov iných ministerstiev a na parlament, aby v novele dôchodkového zákona zohľadnili morálny a spoločenský prínos starostlivosti, ktorá šetrí štátu státisíce eur často bezplatnou starostlivosťou o príbuzného.

Žiadajú umožniť skorší odchod do dôchodku ženám od 58 rokov veku v profesiách starostlivosti, bez krátenia dôchodku a zohľadniť pritom starostlivosť o príbuzného v domácnosti, prípadne aj počet vychovaných detí. Rovnako umožniť neformálnym opatrovateľkám a opatrovateľom spätné započítanie všetkých rokov v starostlivosti do odpracovaných rokov. Požadujú zohľadniť vo výpočte osobného mzdového bodu poskytovanie opatrovania popri zamestnaní. „Dnes isté formy zamestnania popri poberaní príspevku na opatrovanie skôr ohrozujú bezpečný, zdravý a dobrý život opatrovateliek a opatrovateľov, lebo znižujú ich osobný mzdový bod,“ konštatuje Komora opatrovateliek Slovenska. Požiadavky opatrovateliek podporujú aj Asociácia na ochranu práv pacientov a Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov.

Podľa komory by sa povolanie opatrovateľ malo zaradiť minimálne do tretej platovej triedy a tretej kategórie rizikovosti, podľa spravodlivého kľúča. „Prejavia tým uznanie práva na dôstojný príjem a ochranu zdravia žien a mužov v sektore starostlivosti. Aj mužov potrebujeme,“ zdôraznila Ždiľová. Opatrovateľská práca je neraz fyzicky náročná, zvlášť pre ženu.

Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb žiada, aby zástupcovia zamestnancov boli pozývaní k riešeniu kľúčových tém, ako je napríklad reforma poskytovania sociálnych služieb, plnenie plánu obnovy či prepojenie zdravotno-sociálnej dlhodobej starostlivosti. „Tieto otázky sa priamo dotýkajú zamestnancov zariadení sociálnych služieb, ktorých odborový zväz zastupuje,“ spresnil predseda zväzu Szalay. Rezort práce by mal tiež podľa neho prehodnotiť pripomienky zväzu k novele zákona o inšpekcii práce.