Budovy nemocníc majú v priemere 50 rokov a často nespĺňajú aktuálne medicínske požiadavky. Investičný dlh všetkých trinástich nemocníc ministerstva zdravotníctva vo výške 4,5 miliardy eur až 7,1 miliardy eur je dôsledok dlhodobo zanedbaných investícií a údržby infraštruktúry. Tvrdí to Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) pri ministerstve financií v Revízii výdavkov na nemocnice, ktorú pripravil spoločne s Inštitútom zdravotných analýz pri ministerstve zdravotníctva.

Na jeho zníženie bude podľa neho potrebné zlepšiť plánovanie investícií, efektívnejšie čerpať EÚ zdroje aj zabezpečiť, aby nemocnice vykrývali údržbu z adekvátne zvýšených príjmov z verejného zdravotného poistenia. „Investície vo forme PPP projektov treba vnímať najmä ako nástroj na zvýšenie efektivity. Bez dostatočných skúseností sú však pre štát rizikové,“ pripomínajú analytici ÚHP.

Za 30 rokov vznikla jedna štátna nemocnica

Napriek vysokému veku nemocníc neboli podľa ÚHP v posledných desaťročiach realizované významné investície. Za posledných 30 rokov bola postavená iba jedna nová štátna nemocnica – Nemocnica sv. Michala v Bratislave a komplexne obnovená nebola ani jedna. „Podľa pasportizácie budov ministerstva zdravotníctva až 83 percent plochy nemocníc nie je zateplených alebo sú zateplené nedostatočne. Potrebné investície do nemocníc sú v štáte riešené spravidla len čiastkovo, podľa dostupných financií,“ pripomína ÚHP.

Väčšina súčasných nemocníc podľa útvaru nespĺňa aktuálne nároky na zdravotnú starostlivosť a má predimenzovaný lôžkový fond, ktorý môže byť využívaný efektívnejšie. ÚHP uvádza, že slovenské nemocnice majú o 33 percent vyšší počet postelí na 1 000 obyvateľov oproti priemeru OECD a dosahujú nízku mieru využitia lôžok, teda obložnosť. Dôsledkom predimenzovaného lôžkového fondu môžu byť neefektívne využité priestory, nadbytočná rozloha a dodatočné náklady (napr. energie, údržba, modernizácia).

„Priestory nemocníc často nevyhovujú dispozične a nespĺňajú aktuálne nároky na zdravotnú starostlivosť. Rekonštrukcie nevyriešia všetky tieto problémy a preto bude nevyhnutnou súčasťou modernizácie aj výstavba nových nemocníc,“ tvrdia analytici. Pri výstavbe nemocníc je preto podľa nich potrebné dbať na optimálne stanovený rozsah lôžok a obložnosť nemocnice. Zároveň je potrebné myslieť aj na presmerovanie časti lôžkovej starostlivosti do primárnej, následnej alebo jednodňovej starostlivosti.

Ministerstvo zdravotníctva v roku 2013 odhadlo investičný dlh v celej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na 3,9 miliardy eur. S využitím aktuálnych nákladov na výstavbu a vybavenie nemocníc by išlo o 4,8 miliardy eur. Ale takýto odhad je podľa ÚHP pravdepodobne podhodnotený. „Ministerstvo zdravotníctva vypočítalo investičný dlh prostredníctvom potrebných lôžok, priestoru na lôžko a jednotkového nákladu na výstavbu nemocnice. Think tank HPI v roku 2014 podobným spôsobom, no s upravenými parametrami, odhadol dlh v celej sieti na 4,2 až 8,9 miliardy eur. HPI ale pracuje s odlišnými potrebami lôžok a priestoru na lôžko a jednotkovej ceny výstavby,“ konštatuje ÚHP.

Mohlo by vás zaujímať

Podľa ministerstva financií dosahuje investičný dlh len verejných nemocníc od 4,5 do 7,1 miliardy eur v závislosti od počtu hospitalizácií, priemernej ošetrovacej doby a miery využitia lôžok nových nemocníc. Jeho prepočet vychádza, podobne ako HPI a ministerstvo zdravotníctva, z počtu lôžok a priestorovej potreby, ale do intervalu zahŕňa nižšiu efektivitu nemocníc a nižšiu potrebu priestorov. Investičný dlh zahŕňa aj očakávané náklady na obnovu zdravotníckej techniky.

Vypracovanie investičnej stratégie

Investície zo štátneho rozpočtu do verejných nemocníc dosahovali v rokoch 2019 – 2023 priemerne 60 miliónov eur ročne, z toho 17 miliónov eur na budovy. „Zníženie investičného dlhu na úroveň súkromných nemocníc v horizonte 20 rokov by nad rámec udržiavacích investícií vyžadovalo modernizáciu budov tempom aspoň 78 miliónov eur ročne. Príjmy nemocníc z verejného zdravotného poistenia dlhodobo nepokrývajú potrebné výdavky na údržbu majetku a malé priebežné investície. Nemocnice sú preto odkázané na dodatočné prostriedky z iných zdrojov,“ myslia si analytici z ÚHP. V priebehu rokov boli kapitálové výdavky zo štátneho rozpočtu pre zdravotníctvo navyšované. V rokoch 2014 – 2018 dosiahli priemerné výdavky 16,5 milióna eur, od roku 2019 je to 61 miliónov eur. Do výstavby či rekonštrukcie budov je ročne investovaných približne 17 miliónov eur. Zvyšok podľa ÚHP smeruje do technického zariadenia, či IT vybavenia nemocníc.

Podstatná časť investícií do nemocníc je financovaná zo zdrojov EÚ. Najvýznamnejším zdrojom v najbližších rokoch bude plán obnovy. V rámci neho je vyčlenených 998 miliónov eur na výstavbu, rekonštrukciu a vybavenie nemocníc. Plán obnovy počítal pôvodne s vytvorením 2 118 nových lôžok a rekonštrukciou 548 lôžok v nemocniciach vyššieho typu, čo by pokrylo približne 16 percent potrebných lôžok. Z plánu sa realizuje čiastočné financovanie výstavby dvoch úplne nových nemocníc v Banskej Bystrici a Martine. Ďalšie desiatky zdravotníckych zariadení budú zrekonštruované a dobudované.

Slovenské verejné nemocnice v čerpaní eurofondov podľa ÚHP zaostávajú aj za inými krajinami EÚ. „Eurofondy sú významným zdrojom investícií do obnovy zdravotníckej infraštruktúry pre mnohé krajiny EÚ, ako napríklad Poľsko, Litva či Estónsko. Podľa analýzy úradu vlády je na Slovensku nastavenie čerpania eurofondov všeobecne neefektívne. Napríklad, oproti iným krajinám je výrazný rozdiel kontrahovanej a čerpanej sumy. Dôvodom môže byť neskoršie vyhlasovanie výziev a neposkytovanie prostriedkov na prípravu. Štátne nemocnice v čase vyhlásenia výzvy často nemajú pripravené projekty a na prípravu musia žiadať prostriedky od ministerstva zdravotníctva, ktorých schválenie vyžaduje čas. Poľsko tento problém rieši poskytnutím prostriedkov na prípravu vopred a spätným preplácaním z eurofondov,“ konštatuje ÚHP.

Bežná údržba infraštruktúry nemocníc by podľa útvaru mala byť pokrývaná z príjmov z verejného zdravotného poistenia na predchádzanie ďalšej tvorby investičného dlhu. „Okrem postupného sanovania historického dlhu je potrebné zabezpečiť aj dlhodobý systém na predchádzanie jeho vzniku. Vo viacerých krajinách sú v DRG úhradách zahrnuté aj odpisy, keďže sú brané ako prevádzkové náklady,“ dodávajú analytici ÚHP.

Odporúčajú ministerstvu zdravotníctva vypracovať investičnú stratégiu, ktorá pomenuje konkrétne priority rezortu z hľadiska riešenia investičného dlhu štátnych nemocníc. „Stratégia by mala adresovať postupnú prípravu veľkých strategických investícií na dlhodobom horizonte. Zohľadnený by mal byť nielen havarijný stav alebo súčasná pripravenosť projektov, ale aj postavenie nemocníc v sieti a dopad na bezpečnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti,“ pripomína ÚHP.