Novorodenecké oddelenie Fakultnej nemocnice Trnava spustilo verejnú zbierku na zlepšenie priestorov, vybavenia a podmienok. Chcelo by vyzbierať 25-tisíc eur, ktoré budú použité na výmenu okien, ktoré už svojimi podľa organizátorov zbierky vlastnosťami nezodpovedajú dnešným štandardom, ale aj na výmenu podláh. Oddelenie neonatologickej intenzívnej medicíny Detskej fakultnej nemocnice v Košiciach získalo vlani vďaka podobnej výzve takmer 330-tisíc eur na rekonštrukciu priestorov.
Martin Vlachynský, odborník na zdravotníctvo z inštitútu INESS, konštatuje pre Zdravotnícky denník, že organizovanie zbierok nemocnicami, respektíve nejakými ich časťami, nie je taká rarita ani na západe. „Je to spôsob, ako môžu iniciatívni zamestnanci získať nejaké voľné zdroje na zlepšenia, ktoré nebudú zaťažené rozsiahlou byrokraciou a nákladným lobovaním u zriaďovateľa,“ hovorí Vlachynský pre Zdravotnícky denník.
Dodáva však, že ide skôr o menšie investície, pretože nový pavilón sa cez darcovský portál postaviť nedá. „Je však ironické skladať sa na nemocnicu, ktorú vlastní štát, disponujúci 66 miliardami eur verejných zdrojov. V zahraničí sú aj veľké verejné nemocnice v mnohých prípadoch nezávislé subjekty, kde štát nevystupuje v pozícii vlastníka,“ hovorí odborník z INESS.
Peniaze z výzvy novorodeneckého oddelenia Fakultnej nemocnice Trnava majú byť podľa jej autorov použité na rekonštrukciu oddelenia. „Konkrétne pôjdu peniaze na výmenu okien, kompletnú výmenu podláh na celom oddelení, výmenu všetkých dverí, na nové umývadlá a toalety či na kúpu modernejšieho vybavenia miestností,“ uvádzajú organizátori výzvy, za ktorými stojí napríklad vrchná sestra novorodeneckého oddelenia Iveta Rýzková či ľudia z občianskeho Združenia na pomoc novorodencov. Dodávajú, že aj keď vedenie nemocnice podporuje ich snahy, dostupné prostriedky nestačia na realizáciu všetkého, čo by chceli.
Martin Vlachynský si myslí že tento problém sa týka najmä štátnych nemocníc. Je to podľa neho len príchuť tej istej témy, teda finančnej situácie v nemocničnom sektore. „Na jednej strane sú neustále rastúce náklady, najmä na personál. Na strane druhej sú príjmy. Financovanie nemocníc z verejných zdrojov sa od roku 2019 do roku 2024 zvýšilo z 1,45 miliardy eur na 2,78 miliardy eur,,“ konštatuje Vlachynský.
Mohlo by vás zaujímať
K tomu ešte podľa neho treba pripočítať plán obnovy za 800 miliónov eur. „Ani to však nestačilo na zníženie ani prevádzkového, ani kapitálového dlhu. Nemocničný sektor potrebuje nielen „kompetenčnú“ reformu, akou je optimalizácia siete nemocníc, ale aj reformu modelov riadenia. Jej prvým krokom by mala byť transformácia a odštátnenie,“ uzatvára odborník z INESS.
