Všeobecní lekári na Slovensku nemôžu predpisovať niektoré špecializované lieky. Sú to najmä lieky viazané na preskripčné a indikačné obmedzenia, napríklad len pre psychiatra, onkológa či neurológa. Predpísať nemôžu ani lieky na biologickú liečbu a niektoré nové alebo drahé lieky, ktoré podliehajú úhrade len v špecializovaných ambulanciách.

Na problém s predpisovaním liekov všeobecnými lekármi na Slovensku upozornili v podcaste Zdravotníckeho denníku Perspektívy zdravia predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých SR Rastislav Zanovit a člen parlamentného výboru pre zdravotníctvo za KDH Peter Stachura. Podľa Zanovita by stačilo pre nich uvoľniť predpisovanie piatich molekúl a počet návštev u špecialistov by klesol o desať percent.

„V prípade vzájomnej dohody so špecialistom môže všeobecný lekár predpisovať aj lieky na podklade tzv. delegovanej preskripcie. Delegovaná preskripcia znamená, že špecialista môže poveriť všeobecného lekára, aby pacientovi predpisoval konkrétny liek, ktorý by inak mohol predpisovať len špecialista,“ vysvetľuje pre Zdravotnícky denník Elena Marušáková, viceprezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP). Dodáva, že podmienkou je, že liečba je ustálená, špecialista to písomne uvedie v zdravotnej dokumentácii, prípadne elektronicky cez eZdravie, a všeobecný lekár s tým súhlasí a je o tom informovaný.

Pacienti sa často nesťažujú

Poslanec Stachura v podcaste tvrdil, že „preskripčné obmedzenia sú napríklad aj pre banálne molekuly, ktoré stoja haliere, ale sú viazané na obmedzenie k určitému špecialistovi. A keďže ľudia ich nechcú platiť celé, a prečo by aj mali, keď si platia poistenie, tak idú radšej k špecialistovi. Hoci niekedy musia čakať aj niekoľko týždňov alebo mesiacov.“ Elena Marušáková to však vidí inak. „Sťažnosti pacientov nie sú aktuálne tak časté. Práve delegovaná preskripcia a tiež aj tzv. opakovaný recept šetria pacientom čas. Mnoho pacientov využíva aj opakovaný recept. Problémy sa objavujú u pacientov s viacerými ochoreniami, kde je potrebné nie iba predpisovanie liekov, ale najmä jeho manažment a sledovanie interakcií viacerých liekov, ako aj ich nežiaducich účinkov,“ poznamenáva viceprezidentka AOPP.

Na potrebu pravidelných kontrol pacientov upozorňuje aj ministerstvo zdravotníctva. „V súvislosti s predpisovaním liekov pre pacienta si dovoľujeme zdôrazniť aj pravidelnú potrebu klinickej kontroly pacienta, v závislosti od druhu ochorenia, akým pacient trpí. Nejde len o samotnú preskripciu. Medicína vzhľadom na svoju rôznorodú odbornosť a náročnosť potrebuje na jej vykonávanie v praxi, vrátane predpisovania liekov, jednotlivé medicínske špecializácie,“ konštatuje pre Zdravotnícky denník komunikačný odbor rezortu zdravotníctva. Nie je preto podľa neho možné, aby všeobecný lekár odborne zastrešil všetky medicínske špecializácie v tej istej kvalite ako lekár špecialista a súbežne by nato nemal ani dostatočnú časovú kapacitu.

Monika Palušková, prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska (SVLS), navyše pripomína, že obmedzenia v predpisovaní liekov sa netýkajú len všeobecných lekárov. „Preskripčne obmedzené lieky sú viazané na odbornosť presne definovaných špecializačných odborov, a tak ich predpisujú iba tieto špecializácie,“ hovorí Palušková pre Zdravotnícky denník.

Mohlo by vás zaujímať

Potrebná je správna diagnostika

Cestou tiež nie je uvoľňovanie predpisovania prakticky všetkých liekov pre všeobecných lekárov. Viceprezidentka AOPP konštatuje, že predpisovanie lieku je iba vrcholom pyramídy a predchádza tomu diagnostika. „Všeobecní lekári nie vždy môžu a niektorí ani nechcú, treba povedať, že pri niektorých ochoreniach oprávnene, vykonávať všetky diagnostické procesy. A bez správnej diagnózy nie je možné predpísať správnemu pacientovi správny liek. Dnes má väčšina všeobecných lekárov množstvo kapitovaných pacientov, čo im zaberá veľkú časť času,“ poznamenáva Marušáková.

Diagnostika sa podľa jej slov takisto vyvíja a vyžaduje sledovanie štandardov. Pri niektorých špecifických ochoreniach je teda takmer nemožné očakávať, aby všeobecní lekári sledovali všetky špecifické postupy. „Ak by teda mal predpisovať všetky lieky, musel by vykonať celú diagnostiku. Výsledkom zdravotnej starostlivosti má byť stabilizácia alebo zlepšenie zdravia pacienta. To však nie je možné dosiahnuť bez správne stanovenej diagnózy,“ zdôrazňuje viceprezidentka AOPP.

Monika Palušková si zase myslí, že keby všetci lekári všetkých špecializácií predpisovali všetky lieky, možno očakávať zvýšenie nákladov na farmakoterapiu vo všetkých zdravotných poisťovniach.

Elena Marušáková tvrdí, že dnes už všeobecní lekári môžu predpisovať množstvo liekov, ale ukazuje sa, že by bolo dobré urobiť revíziu. „Nemôžu predpisovať niektoré bezpečné antidepresíva, ale môžu predpisovať anxiolytiká, ktoré po 4 – 6 týždňoch pravidelného užívania vytvárajú závislosť a zvyšujú riziko vzniku depresie,“ dodáva.

Podľa nej by mohli predpisovať psychiatrické lieky pri stabilizovaných diagnózach, napríklad antidepresíva, kardiologické lieky po inicializácii liečby špecialistom, niektoré antidiabetiká, ako napr. metformín či DPP-4 inhibítory, prípadne aj dermatologické lieky na chronické stavy, ak je diagnóza potvrdená.

„Na špecialistov by sme radšej nechali lieky s rizikom vážnych nežiaducich účinkov. To je napríklad pri biologickej liečbe, potom imunomodulanciá a anxiolytiká. Ďalej sú to lieky na ojedinelé, neurologické alebo onkologické indikácie a na psychiatrickú liečbu pri akútnych a komplexných stavoch,“ vypočítava Marušáková.

O uvoľňovaní sa pravidelne diskutuje

„Hlavnou prekážkou predpisovania liekov sú podľa viceprezidentky AOPP právne a úhradové obmedzenia. „Systém zdravotných poisťovní presne určuje, kto môže čo predpisovať. Ďalšou je aj fakt, že všeobecní lekári často nemajú prístup k presnej dokumentácii alebo odporúčaniam špecialistov. Údaje v eZdraví sú veľmi strohé, alebo dokonca chýbajú,“ konštatuje Marušáková. Podľa nej niekedy existuje aj tlak zo strany špecialistov – najmä pri liekoch, ktoré by mohli byť zneužívané alebo nesprávne predpísané. No často ide skôr o systémový problém ako o konkurenčný boj,“ dodáva.

Podľa jej názoru by pacientom pomohlo rozšírenie kompetencií všeobecných lekárov pri stabilnej liečbe, lepšie prepojenie elektronických systémov, ale aj pravidelné aktualizácie indikačných a preskripčných obmedzení podľa aktuálnej praxe. Podľa viceprezidentky AOPP by určite pomohla aj možnosť „zdieľaného predpisu“, kedy špecialista stanoví liečbu a všeobecný lekár ju predpisuje.

Komunikačný odbor ministerstva zdravotníctva upozorňuje, že zmeny v legislatíve týkajúcej sa predpisovania liekov sa pravidelne diskutujú, ale akékoľvek uvoľnenie obmedzení musí byť starostlivo zvážené z hľadiska bezpečnosti pacientov a konzultované na odbornej úrovni. „Tieto zmeny musia byť predložené dôkazmi o bezpečnosti a efektívnosti. Je pravdepodobné, že v budúcnosti sa môžu objaviť aj ďalšie návrhy na čiastočné uvoľnenie obmedzení. Ministerstvo zdravotníctva je otvorené odborným diskusiám k tejto téme,“ uzatvára komunikačný odbor.