Ministerstvo práce pod vedením Erika Tomáša (Hlas-SD) pripravilo novelu zákona, ktorá by mala zaviesť nové digitálne služby v sociálnom poistení. Cieľom je úplné zavedenie digitálnych riešení pre rôzne životné situácie. Pôjde najmä o zjednodušenie žiadostí o dávky. Novinka by mala odbremeniť aj lekárov, ktorí v súčasnosti neraz musia potvrdzovať ten istý údaj na viacero papierových žiadostí o dávky. Pri návrhu sa však objavilo aj viacero výhrad.

Procesy súvisiace s poskytovaním dávok sociálneho poistenia by sa mali modernizovať a digitalizovať. Efektívnejšie by mali byť aj sprievodné administratívne úkony. Vyplýva to z návrhu novely zákona o sociálnom poistení z dielne rezortu práce, ktorý už prešiel pripomienkovým konaním.

Novelou by sa sčasti mal naplniť cieľ plánu obnovy, ktorý počíta so zavedením digitálnych riešení pre niektoré životné situácie. Dokopy by malo ísť o 16 životných situácií, no zákon o sociálnom poistení rieši len päť z nich. Ide napríklad čerpanie tehotenských či materských dávok, ošetrovného, úrazovej renty či rôznych dôchodkových dávok.

Niektoré dávky sa vyplatia bez žiadosti

Ministerstvo práce tvrdí, že cieľom návrhu zákona je zavedenie zmien, ktoré umožnia zásadnú modernizáciu procesov súvisiacich s poskytovaním dávok sociálneho poistenia a zefektívnenie sprievodných administratívnych úkonov. „Jej hlavným cieľom je v čo najväčšej miere dosiahnuť digitalizáciu postupov a procesov z konzultácií s podnikateľským prostredím, pričom v prípade dávok materské a tehotenské sa navrhuje ich zavedenie ako tzv. proaktívnych dávok. To znamená, že tieto dávky by boli spracovávané a poskytované plne elektronicky, bez potreby podania žiadosti poistencom,“ vysvetľuje Tomášov rezort. Sociálna poisťovňa by ich poskytovala automaticky na základe údajov, ktoré jej poskytnú napríklad lekári alebo zamestnávatelia.

Tento prístup by mal ľuďom zabezpečiť rýchlejšie a jednoduchšie získanie dávok, pričom pri proaktívnych dávkach by o ne nemuseli ani žiadať. „Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné zabezpečiť prístup Sociálnej poisťovne k potrebným údajom, ktoré evidujú iné subjekty. V prípade údajov, ktoré aktuálne potvrdzujú, resp. zaznamenávajú lekári manuálne na listinných žiadostiach, sa navrhuje uvedené nahradiť priamym zaznamenávaním v systéme elektronického zdravotníctva. Tento proces umožní automatický prenos informácií do ďalších systémov, čo výrazne zjednoduší a urýchli administratívnu prácu lekárov a zníži ich administratívnu záťaž,“ uvádza ministerstvo práce v návrhu.

Rezort chce tiež urobiť jednorazový zber údajov o spôsobe výplaty mzdy zamestnanca, aby sa vedelo identifikovať miesto výplaty dávok. Štát tak bude potrebovať adresu alebo číslo bankového účtu. „Zamestnávatelia budú povinní oznámiť spôsob výplaty všetkých zamestnancov, ktorí boli zamestnaní pred účinnosťou novely. Pre novoprijatých zamestnancov budú tieto údaje uvádzať už pri ich prihlasovaní na povinné sociálne poistenie zamestnanca na registračnom liste fyzickej osoby. To znamená, že zamestnávatelia oznámia tieto údaje Sociálnej poisťovni iba raz, pričom aktualizáciu vykonajú len v prípade, ak zamestnanec zmení miesto výplaty, na ktoré sa mu zasiela mzda,“ tvrdí ministerstvo.

Mohlo by vás zaujímať

Menej papierovačiek aj pre lekárov

V súčasnosti je plne digitalizovaný proces potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti. Tento proces plne nahradil listinné žiadosti o nemocenské a úrazový príplatok. Ostatné žiadosti o dávky sociálneho poistenia nie sú plne digitalizované. Poistenec v súčasnosti má možnosť požiadať elektronicky iba o tehotenskú dávku. Pri ostatných dávkach musí zaslať naskenovanú lekárom potvrdenú žiadosť cez všeobecný formulár, no v týchto prípadoch nejde o elektronické podanie v pravom slova zmysle.

Keďže v procese nemocenských dávok je vo väčšine žiadostí rozhodujúci lekár, v súčasnosti elektronizácia nie je možná. Ide napríklad o predpokladaný termín pôrodu, ktorý lekár uvádza pri žiadostiach o tehotenské či materské dávky, prípadne o ošetrovné. „Aktuálne tiež nastáva situácia, že v uvedených prípadoch potvrdzuje lekár ten istý údaj opakovane pre rôzne listinné žiadosti. Dôvodom je aj skutočnosť, že na žiadostiach je potrebné uviesť údaje, ktoré musí vyplniť a potvrdiť aj zamestnávateľ,“ vysvetľuje ministerstvo práce.

Zamestnanec musí listinnú žiadosť o nemocenskú dávku najskôr osobne doručiť zamestnávateľovi na potvrdenie. Pri potvrdzovaní údajov zamestnávateľom sa tiež často stáva, že zamestnávateľ za zamestnanca zasiela poštou žiadosť do Sociálnej poisťovne, alebo ju doručuje osobne. To má za následok zvýšené administratívne výdavky a zaťaženosť zamestnávateľa. Dôvodom je aj to, že Sociálna poisťovňa v súčasnosti nemá zabezpečené všetky potrebné toky údajov so spolupracujúcimi subjektmi, orgánmi a inštitúciami.

Výhrady k novele zákona

Pripomienkovanie novely sa skončilo už v druhej polovici marca. Celkovo sa v ňom objavilo 127 pripomienok, z toho 21 výhrad bolo zásadných.

Do zavedenia nových služieb by sa malo zapojiť aj Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI). V jednej zo zásadných pripomienok NCZI nesúhlasí s tým, aby gynekológ vyznačoval niektoré údaje do elektronickej tehotenskej knižky. „Zápis bude vykonaný do elektronickej zdravotnej knižky občana, nie do tehotenskej knižky a technické riešenie je momentálne vo fáze vývoja. Preto žiadame uvedené znenie vypustiť,“ uvádza dátová autorita.

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) tiež nesúhlasí s niektorými návrhmi. V prípade elektronického vloženia záznamu o potrebe dlhodobého ošetrovania indikujúcim lekárom je podľa RÚZ vecne nezmyselné a medicínsky ako aj právne neprijateľné, aby osoba alebo jej príbuzní museli navštíviť akéhokoľvek iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, aby z papiera prepisovala za iného poskytovateľa údaje do elektronickej podoby a administratívne potvrdzovala a vytvárala za iného poskytovateľa záznam o vzniku potreby. „Indikujúci lekár je povinný vložiť elektronický záznam o vzniku potreby do národného zdravotníckeho systému a iný poskytovateľ môže záznam elektronicky prevziať a pokračovať v ňom,“ uvádzajú v pripomienke zamestnávatelia.

Keďže sa bude pri digitalizovaní služieb pracovať s osobnými údajmi, výhrady má aj Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky. Úrad preto žiada, aby pri niektorých ustanoveniach bol jasne definovaný rozsah osobných údajov, ku ktorých spracúvaniu dochádza vrátane definovania konkrétneho a samostatného účelu. Niektoré ustanovenia podľa úradu nie sú úplne jasné a predpokladajú potenciálne nadmerné poskytovanie osobných údajov, ktorých rozsah a povaha nie sú v zákone definované.

Digitalizácia bude aj niečo stáť

Rezort práce počíta aj s negatívnymi dopadmi na rozpočet verejnej správy. Sociálnu poisťovňu a NCZI by mali novinky stáť dokopy 6,7 milióna eur len v tomto roku. V ďalších rokoch by mali náklady klesať, v roku 2028 na úroveň 185 347 eur. Sociálna poisťovňa a NCZI totiž budú musieť upraviť informačné systémy.

Vplyvy návrhu zákona na rozpočet verejnej správy by mali byť čiastočne kryté z plánu obnovy. V tomto roku by mal pokryť celú predpokladanú sumu. Ministerstvo práce odporúča negatívny vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne a rozpočet NCZI zapracovať do návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2026 a do rozpočtového výhľadu na ďalšie roky.

Analýza vplyvov sa však nepozdáva ministerstvu financií. V pripomienke rezort uvádza, že s materiálom, z ktorého vyplýva nekrytý vplyv na rozpočet verejnej správy, nie je možné súhlasiť. Argumentuje tým, že vlani bol chválený celkový limit verejných výdavkov na roky 2025 až 2027, ktorý nie je možné prekročiť. Ministerstvo financií preto žiada doplniť relevantný návrh na úhradu zvýšených výdavkov tak, že všetky negatívne vplyvy na výdavky rozpočtu verejnej správy budú zabezpečené v rámci schválených limitov.