Psychické poruchy si vyberajú daň na tých najzraniteľnejších. Je mýtus, že duševné ochorenia sa netýkajú detí a mladistvých. V skutočnosti sa s nimi stretáva každé piate dieťa či mladý človek. Upozornila na to Liga za duševné zdravie. Až 70 percent duševných chorôb prejavujúcich sa v dospelosti má svoje počiatky v čase detstva a dospievania. Podstatné však je, že takmer u 80 percent osôb ktoré v tomto období vyhľadajú pomoc, dochádza k výraznému zlepšeniu.

Nadácia Kvapka nádeje spustila celoslovenskú verejnoprospešnú kampaň Nehádž hlavu za hlavu, ktorej cieľom je podporiť projekty na efektívne budovanie, rozširovanie a modernizáciu diagnostických a terapeutických kapacít oddelení detskej psychiatrie na Slovensku.

Reaguje na akútny nedostatok kapacít v detskej psychiatrii, ktoré privádzajú detských psychiatrov, ale aj detské psychiatrické oddelenia na Slovensku niekedy až za hranicu ich možností. Správca nadácie Kvapka nádeje Michal Kaľavský upozornil, že rastúci počet detí s psychickými poruchami predstavuje mimoriadne vážny spoločenský problém. Nadácia preto prispela 150 tisíc eur na dovybavenie Kliniky detskej psychiatrie v Národnom ústave detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave, čím chce zvýšiť komfort pacientov a zabezpečiť im pozitívne prostredie.

Vizualizácia herne na Klinike detskej psychiatrie NÚDCH (Foto: Kvapka nádeje)

,,V súčasnosti v NÚDCH finalizujeme rekonštrukciu a modernizáciu priestorov určených na rozšírenie kapacity Kliniky detskej psychiatrie, ktorú sa nám podarilo zrealizovať za podpory ministerstva zdravotníctva a vlastných zdrojov. Veľmi nás teší, že budeme môcť aj vďaka spolupráci s Kvapkou nádeje poskytnúť našim detským pacientom okrem terapie, aj nemocničné prostredie, ktoré na nich bude pozitívne vplývať, čo určite prispeje k zvýšeniu účinnosti poskytovanej starostlivosti,“ povedala prednostka kliniky Jana Trebatická.

Podľa Kaľavského si žiaľ spoločnosť ešte stále dostatočne neuvedomuje vážnosť situácie v súvislosti s nedostatkom diagnostických a terapeutických kapacít na Slovensku. „Podľa štatistík patrí samovražda k najčastejším príčinám úmrtí tínedžerov na Slovensku, čo nemôžeme a nechceme ignorovať. Našou ambíciou je preto v rámci aktivít a projektov kampane Nehádž hlavu za hlavu pomôcť slovenským nemocniciam pri rozširovaní existujúcich a budovaní nových moderných oddelení vysokého štandardu, čím veríme, že prispejeme k zlepšeniu aktuálneho stavu, “ zhrnul.

„Musíme dať jasne najavo, že detská psychiatria nie je luxus, ale nutnosť. Že psychické zdravie našich detí si zaslúži rovnaké zdroje, pozornosť a rešpekt ako každá iná oblasť zdravotnej starostlivosti,“ povedala ambasádorka kampane Vera Wisterová. Doplnila, že každé dieťa, ktoré trpí úzkosťou, depresiou, poruchou príjmu potravy, fóbiou či inými psychickými ťažkosťami, potrebuje rovnako rýchlu a odbornú pomoc ako pri akejkoľvek fyzickej chorobe.

Radikalizácia a rôzne krízy

Stav duševného zdravia mladých ľudí nie je dobrý ani podľa občianskeho združenia IPčko, ktoré pre nich prevádzkuje internetovú linku dôvery. Ukázala to napríklad streľba na Karlovej univerzite v Prahe koncom roka 2023, ale aj udalosti na Slovensku. „Systémové nastavenie pomoci nepostačuje alarmujúcej situácii. Nielen tragická udalosť v Prahe, ale aj dianie na Slovensku nám opakovane ukazujú, aký vážny problém je radikalizácia mladých,“ uviedlo IPčko. Preto iniciovalo aktivity na prevenciu radikalizácie a pre frustrovaných mladých ľudí spustilo projekt s názvom Nevypočutý. Jeho súčasťou je aj vzdelávanie odborníkov a odborníčok z pomáhajúcich profesií v oblasti radikalizácie mladých.

Na Slovensku sa zlo prameniace z verbálneho násilia ukázalo aj po tom, ako v januári tohto roka študent gymnázia na Grösslingovej ulici v Bratislave Simon Omaník odmietol podať ruku prezidentovi pri preberaní ocenenia. Škola následne čelila množstvu výhražných a nenávistných e-mailov a musela ju strážiť polícia. Do školy vnikol napríklad kontroverzný youtuber Martin Daňo alebo agresívna žena, ktorá prišla na vrátnicu školy, rozprávala vulgárne a potom napadla vrátnika. Útočila aj na privolaných policajtov.

Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba vyzval na upokojenie vášní. „V plnej miere stojím za zborovňou, riaditeľkou a študentom. Ktokoľvek má záujem sa na tom priživovať, útočí na najnižšie ľudské pudy,“ uviedol na sociálnej sieti. „Študent vyjadril svoj názor, prezident to okomentoval korektným spôsobom. Považujem celú situáciu za uzavretú a vyzývam najvyšších ústavných činiteľov, aby sa prestali na tom priživovať,“ doplnil narážajúc na status premiéra Roberta Fica, ktorý o študentovi hovoril ako o nevycválanom pubertiakovi a spomínal, že by si zaslúžil facku.

Ministerstvo školstva v reakcii na tento a podobné incidenty zverejnilo návod pre pedagógov, ako pristupovať k deťom v krízových situáciách a po nich. „Krízová udalosť prinesie rôzne silné emočné reakcie zasiahnutých. Obzvlášť, keď pominie bezprostredné nebezpečenstvo a opadne prvotný stres. Môžete očakávať strach či úzkosť, súcit a solidarita sa môže striedať s hnevom a obviňovaním. Pre deti a žiakov sú takéto situácie obzvlášť náročné, a preto je potrebné im poskytnúť hneď po udalosti psychosociálnu prvú pomoc,“ apeluje rezort školstva. Treba si všímať reakcie detí, pýtať sa ich na potreby a obavy, počúvať a pomôcť im upokojiť sa. Je vhodné spojiť sa s ich blízkymi a tiež poskytnúť kontakty na podporné služby, na ktoré sa môžu obrátiť. 

Mohlo by vás zaujímať

Deťom by mali učitelia, ale aj iní ľudia, pravdivo vysvetliť, čo sa stalo, vyhnúť sa pritom hoaxom a nepodloženým domnienkam a upokojiť ich, že dospelí situáciu riešia. Tiež je vhodné pripomenúť, že nie všetko, čo si prečítajú na sociálnych sieťach, je pravda. Menším deťom netreba hovoriť všetky informácie, najmä nie také, ktorým ešte nemôžu rozumieť a sú pre ne zbytočné.

Dospelí by mali prejaviť záujem o to, čo dieťa cíti a čo potrebuje, ale ak dieťa nechce hovoriť, tiež to treba rešpektovať a netlačiť na rozhovory o tom, čo sa stalo. „Neotvárajte tému s deťmi a žiakmi, ktorých sa to netýka, a nebagatelizujte problém,“ radí ďalej rezort školstva. „Nevykonávajte aktivity, na ktoré nemáte kvalifikáciu – prvá psychosociálna pomoc nie je terapia ani plnohodnotná krízová intervencia,“ zdôraznil.

Ľudia s chorobou nie sú agresívni ani menej inteligentní

Okrem tvrdenia, že mladých ľudí sa psychické problémy netýkajú, Liga za duševné zdravie upozornila aj na ďalšie mýty o duševnom zdraví, ktoré sa objavujú v spoločnosti. Pripomenula ich v reakcii na vyjadrenia ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej (nominantka SNS), ktorá na tlačovej besede povedala napríklad, že ľudia navštevujúci psychiatra by nemali pracovať s deťmi. Podľa odborníkov aj ľudí, ktorí majú skúsenosť so psychickým ochorením, sú ministerkine vyjadrenia hrubé a urážlivé. „V čase, keď takmer jeden človek z piatich na Slovensku má skúsenosť s duševným ochorením je tento útok absolútnym nepochopením situácie a hrubým porušením práv dotknutých ľudí. Zodpovední by sa mali snažiť, aby sa starostlivosť o duševné zdravie stala skutočne dostupnou pre každého, kto ju potrebuje, čo je na Slovensku dlhodobý problém. Takéto vyjadrenia z úst politikov o ľuďoch s psychickými problémami majú za následok ďalšiu stigmatizáciu duševných problémov a u ľudí, ktorí ich zažívajú, vytvárajú vnútornú bariéru navštíviť s problémami odborníka,“ uviedla Liga za duševné zdravie.

Šimkovičovej slová sú podľa odborníkov ovplyvnené mýtami a predsudkami, ako napríklad, že ľudia so skúsenosťou s duševným ochorením sú nebezpeční a agresívni alebo že sú menej inteligentní. „Podiel ľudí s duševným ochorením na násilných činoch a zločinnosti je rovnaký ako u ostatnej populácie. Často sú kvôli svojej krehkosti a zraniteľnosti dokonca obeťami násilných činov alebo môžu ublížiť sami sebe,“ konštatujú odborníci z Ligy. „Rozloženie intelektových schopností je medzi osobami s duševným ochorením rovnaké, ako u zdravej populácie. Nájdeme teda medzi nimi jednotlivcov s podpriemernou, priemernou aj nadpriemernou inteligenciou. Duševné ochorenie inteligenciu rozhodne neznižuje, môže však dočasne viesť k tomu, že ju človek s psychickými ťažkosťami nie je schopný naplno využiť, klesá jeho výkonnosť alebo si horšie pamätá určité fakty,“ doplnili.

Nie je pravda, že s duševným ochorením sa nedá pracovať. Podľa psychológov choroba prináša rôzne obmedzenia a znevýhodnenia, ale väčšina ľudí ich dokáže prekonať. „Zamestnanie prispieva k procesu zotavenia a je tiež skvelou príležitosťou, ako sa zapojiť do spoločnosti,“ konštatujú. Tiež pripomenuli, že nie každé duševné ochorenie sa dá rozpoznať na prvý pohľad. Veľa ľudí žije s duševnou chorobou bez toho, aby to ich okolie vedelo. Neraz ju skrývajú, pretože sa boja reakcie ľudí. Tieto ochorenia pritom nie sú vzácne. Podľa štatistiky Svetovej zdravotníckej organizácie má psychické problémy jeden zo štyroch ľudí. „Ak berieme, že priemerná rodina má štyroch členov, psychické problémy sa môžu dotýkať každej rodiny,“ podotkli odborníci. Dodali, že je mýtus, že lieky užívané pri duševných ťažkostiach menia osobnosť človeka. Tú podľa nich môže zmeniť práve dlhodobo neliečená vážna duševná porucha. „Obrátiť sa s problémami na odborníka nie je prejav slabosti, naopak, je to prejav sily a zodpovednosti za seba a svojich blízkych,“ uzavrela Liga za duševné zdravie.