S návrhom programovej vyhlášky, tak ako ju predstavilo ministerstvo zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD), nesúhlasí ambulantný sektor, zdravotné poisťovne a ani nemocnice. Vyčítajú jej predovšetkým nedostatok zdrojov v zdravotníctve a to, že vôbec nepočíta s nárastom nákladov, ktoré prináša konsolidácia a transakčná daň. Účelom vyhlášky je ustanoviť percento pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti pre jednotlivé zdravotné poisťovne a minimálnu sumu pre jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti. Vyhláška rozdeľuje viac než 8,13 miliardy eur.

„Návrh programovej vyhlášky odráža skutočnosť, že v systéme verejného zdravotného poistenia je nedostatok zdrojov. Vyčlenené zdroje pre sektor nereflektujú na rastúce potreby sektora, ako napríklad nárasty mzdových nákladov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ako boli dohodnuté medzi ministerstvom zdravotníctva a lekárskymi odbormi, infláciu a zvýšenie daňového zaťaženia,“ vysvetľuje pre Zdravotnícky denník Beáta Dupaľová Ksenzsighová, hovorkyňa zdravotnej poisťovne Union.

Vyhláška neprináša žiadne benefity

Objem zdrojov určených na lieky, zdravotnícke pomôcky a zahraničnú starostlivosť podľa nej nezohľadňuje aktuálne trendy v rastúcom dopyte pacientov po týchto druhoch zdravotnej starostlivosti. Konštatuje, že kvôli týmto dôvodom nájsť kompromis medzi poskytnutými zdrojmi a potrebami sektora bude v tomto roku mimoriadne náročné.

„Opätovne si dovoľujeme upozorniť na to, že programová vyhláška neprináša pre systém verejného zdravotného poistenia pozitíva, ale naopak umelo a neprirodzene rozdeľuje obmedzené zdroje bez zohľadnenia reálnych potrieb poistného kmeňa zdravotnej poisťovne. Riešenie vidíme v navýšení platby za poistencov štátu ešte v tomto roku minimálne v rozsahu 250 až 300 miliónov eur,“ tvrdí hovorkyňa Unionu.

Podľa Mateja Štepianskeho, PR špecialistu zdravotnej poisťovne Dôvera, je zatiaľ ešte predčasné vyjadrovať sa k návrhu programovej vyhlášky, pretože prebieha pripomienkového konanie, čo znamená, že ešte nepozná jej finálnu verziu. „Čo však môžeme povedať, že medziročné zvýšenia budú reálne iba v prípade, že sa podarí dosiahnuť úspory v oblasti liekov a štátnych nemocníc, no z doterajších skúseností vieme, že tieto sa nikdy nepodarilo zrealizovať tak, ako bolo pôvodne plánované,“ hovorí Štepiansky pre Zdravotnícky denník.

Dodáva, že nie sú zástancami centrálneho plánovania, a preto si myslia, že programová vyhláška sa v podstate ani dobre nedá napísať. „Potvrdilo sa to aj minulosti, keď sme videli, že odchýlky oproti plánu boli v desiatkach miliónov eur a to sú obrovské čísla. Hlavný problém je, že takáto vyhláška neprináša žiadne benefity, ktoré by prevážili negatíva. Pacientom, poistencom ani slovenskému zdravotníctvu nič neprináša. Nevidíme kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, ani zlepšenie jej dostupnosti, len obrovskú byrokraciu,“ upozorňuje Štepiansky.

Mohlo by vás zaujímať

Danka Capáková, hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) pre Zdravotný denník uvádza, že VšZP sa s návrhom detailne oboznámi a následne sa rozhodne, či podá v rámci medzirezortného pripomienkového konania pripomienky. „Každopádne, finálnu podobu bude Všeobecná zdravotná poisťovňa akceptovať,“ pripomína hovorkyňa štátnej poisťovne.

Odzmluvňovanie bude pokračovať

Nesúhlas s programovou vyhláškou vyjadril aj Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP). „Vôbec nás to neprekvapilo a naše obavy sa naplno potvrdili. Vyhláška vôbec nereflektuje rast nákladov ambulancií,“ hovorí pre Zdravotnícky denník Naďa Trenčanská Bedušová, výkonná riaditeľka ZAP. V zväze sú presvedčení, že ide o historicky najhorší rozpočet, ktorý vôbec nereflektuje výdavkov.

„Vôbec nebudeme mať priestor na pokrytie nákladov kvôli konsolidačným opatreniam. A to ešte príde transakčná daň, ktorá nás tiež zaťaží,“ pripomína výkonná riaditeľka ZAP. Dodáva, že dnes si naozaj vie len ťažko predstaviť, ako bude ambulantný sektor ďalej fungovať. „Pacient to určite pocíti. Napríklad sa budú určite zvyšovať administratívne poplatky, čo zaťaží ekonomicky aktívnych obyvateľov, ktorí potrebujú rôzne potvrdenia,“ upozorňuje Trenčanská Bedušová. Nepriaznivá ekonomická situácia podľa nej povedenie k zvýšenému počtu ambulancií, ktoré nebudú mať zmluvný vzťah so zdravotnými poisťovňami.

ZAP bude určite programovú vyhlášku pripomienkovať a vyjadrí svoj nesúhlas s ňou, aj keď výkonná riaditeľka ZAP pripúšťa, že žiadne navýšenie pre ambulantný sektor nebude.

Nedostatok financií na výdavky bude problémom aj podľa Asociácie nemocníc Slovenska. Ako na tlačovej konferencii povedal prvý viceprezident ANS Igor Pramuk, asociácia absolvovala rokovania so všetkými zdravotnými poisťovňami, ale tie ich nepresvedčili, že bude dosť prostriedkov na potrebné výdavky. Zvýšené výdavky prináša nielen memorandum s Lekárskym odborovým združením, ale aj inflácia a ďalšie legislatívne opatrenia.