Znížiť frekvenciu preventívnych vyšetrení by nebolo dobrým riešením nedostatku lekárov. Pre Zdravotnícky denník to povedala hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre primárnu pediatriu Elena Prokopová. O prípadnej redukcii niektorých preventívnych prehliadok v prípade dospelých z dôvodu nedostatku všeobecných lekárov hovorili hostia podcastu Zdravotníckeho denníka Perspektívy zdravia, poslanec a lekár – anestéziológ Peter Stachura so všeobecným lekárom pre dospelých Rastislavom Zanovitom. Nedostatok všeobecných lekárov sa najmä v niektorých regiónoch ešte výraznejšie prejavuje pri detských lekároch. Primárna pediatrička Prokopová však tvrdí, že redukcia preventívnych prehliadok u detí by nebola tým, čo „šetrí“ kapacity pediatrov a treba urobiť iné zmeny. Proti návrhu redukovať preventívne vyšetrenia sa postavila aj štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa.
Preventívne prehliadky u všeobecných lekárov sú na Slovensku zo zákona hradené dospelým ľuďom každé dva roky a deťom každý rok. Člen parlamentného výboru pre zdravotníctvo za KDH Peter Stachura v podcaste Perspektívy zdravia povedal, že kvôli nedostatku všeobecných lekárov treba diskutovať o optimalizovaní preventívnych prehliadok. Napríklad v Nemecku sa cez poisťovňu prepláca len jedna preventívna prehliadka od 18 do 35 rokov veku. Redukcia niektorých zbytočných vyšetrení je potrebná aj podľa predsedu Združenia všeobecných lekárov pre dospelých SR Rastislava Zanovita.
Prevencia je dôležitejšia ako návštevy pri banálnych ochoreniach
Všeobecná lekárka pre deti a dorast Elena Prokopová hovorí, že systém preventívnych prehliadok u detí je na Slovensku nastavený správne s ohľadom na všetky potreby vývoja detí. „Detský vek je sprevádzaný veľkými zmenami vo vývoji v krátkom čase – a to vo vývoji fyzickom aj psychickom. Redukcia preventívnych prehliadok a rozšírenie ich intervalu by znamenalo riziko, že by určité chorobné stavy objavujúce sa u detí práve v nadväznosti na ich vývoj neboli podchytené,“ zdôraznila. Podľa jej slov sú preventívne prehliadky u pediatrov neraz dôležitejšie ako akútna zdravotná starostlivosť pri ľahkých ochoreniach ako napríklad prechladnutie. „V kontexte nedostatku pediatrov by redukcia preventívnych prehliadok u detí nebola tým, čo šetrí kapacity pediatrov v starostlivosti o deti. Tým, čo šetrí pediatrov a ich kapacity na potrebnú činnosť, sú redukcia neopodstatnených návštev v ambulanciách zo strany rodičov detí pri ľahkých infektoch a zníženie neúnosnej administratívnej záťaže,“ vyhlásila hlavná odborníčka pre primárnu pediatriu.
Frekvenciu a náplň preventívnych prehliadok určuje príloha zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Prokopová pre Zdravotnícky denník uviedla, že ich náplň sa mení v čase v závislosti od aktuálneho stavu zdravia detí. „Rozvojom možnosti použiť niektoré diagnostické metódy aj priamo v ambulancii primárneho pediatra vzniká možnosť vykonávať preventívne prehliadky detailnejšie a kvalitnejšie. Napríklad v poslednom čase sa ukazuje, že u detí na Slovensku vzniká veľký problém s užívaním nikotínových preparátov, ktoré môžu viesť k poškodeniu zdravia detí a v budúcnosti k rýchlejšiemu vzniku závislosti. Preto vzniká potreba zamerať sa na skríning užívania týchto preparátov u detí a uvažujeme o jeho zavedení v rámci preventívnych prehliadok u primárnych pediatrov. Podobne uvažujeme o zavedení skríningu očných vád u detí,“ povedala Prokopová, ktorá je prezidentkou Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti.
Ak by lekár počas preventívnej prehliadky neurobil všetky predpísané úkony, ale zapísal by ich pacientovi do karty, podľa Prokopovej by to bolo výrazným porušením poskytovania zdravotnej starostlivosti. U primárnych pediatrov sa podľa nej toto riziko eliminuje tým, že vykonávanie preventívnych prehliadok detí je veľmi pedantne sledované rodičmi. „Na preventívnu prehliadku je často naviazané aj povinné očkovanie, takže len zapísanie preventívnej prehliadky a jej nevykonanie neprichádza do úvahy,“ hovorí. Správne vykonanie preventívnej prehliadky môže u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti kontrolovať aj zdravotná poisťovňa.
Na návrh Petra Stachuru, že predoperačné vyšetrenia by mohli namiesto všeobecných lekárov vykonávať anesteziológovia, Prokopová zareagovala, že pri predoperačnom vyšetrení nejde len o zhodnotenie aktuálneho zdravotného stavu, ale aj zhodnotenie anamnézy, poznanie dlhodobej liečby pacienta a jeho celkového stavu. „Samozrejme v prípade akútnych stavov a častokrát život zachraňujúcich operácií je situácia iná. Ale aj v tom prípade je vhodné, aby stav dieťaťa posúdil okrem anesteziológa aj pediater,“ hovorí o predoperačných vyšetreniach detí.
Mohlo by vás zaujímať
Účasť je stále slabá
Lekár a poslanec Stachura v podcaste povedal, že preventívne prehliadky sú potrebné, ale treba sa pri nich zamerať sa na individualitu. „U niektorých pacientov, ktorí majú vyššie individuálne riziko, je preventívka nevyhnutná možno častejšie. Nemôžeme to paušalizovať tak, že každý by mal chodiť každé dva roky. Pri prevencii tiež nezbierame dáta. Keď sme sa chceli opýtať poisťovní, že aké sú výstupy z preventívnych prehliadok, tieto dáta nemáme. Takže ani nevieme povedať, či preventívky, ktoré robíme, sú zmysluplné alebo nie,“ povedal.
V tej súvislosti sme sa obrátili aj na zdravotné poisťovne. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) pripomenula, že podľa verejne dostupných dát je väčšina úmrtí na Slovensku spôsobených onkologickými, kardiovaskulárnymi alebo neurologickými ochoreniami, teda ide o odvrátiteľné úmrtia. Prevenciu poisťovňa považuje za kľúčovú, lebo zachraňuje životy a súčasne je lacnejšia ako liečba. „Preventívne prehliadky slúžia na včasné odhalenie ochorení – často ešte predtým, než sa vôbec prejavia symptómy. Pri zväčšení intervalu by sa mnohé choroby ako napríklad cukrovka, vysoký krvný tlak a rakovina, mohli odhaliť neskoro, keď sú už pokročilé a liečba je nákladnejšia a menej efektívna,“ uviedlo komunikačné oddelenie VšZP.
„Z našich dát vyplýva, že napríklad včasný záchyt pacienta s vysokým krvným tlakom a jeho správny manažment v ambulancii lekára stojí verejné zdravotníctvo oveľa menej ako liečba pacienta s komplikáciami, ktoré vyplývajú z neliečeného vysokého tlaku,“ doplnilo. Zväčšenie intervalu medzi prehliadkami môže podľa poisťovne viesť k zvýšeniu výskytu preventabilných zdravotných komplikácií, ako sú infarkty, mŕtvice alebo zlyhanie orgánov. „Skôr ako o redukcii počtu preventívnych prehliadok je potrebné diskutovať o spôsobe, obsahu a kvalite vykonávaných preventívnych prehliadok a následnej dostupnosti zdravotnej starostlivosti,“ skonštatovali z komunikačného oddelenia.
Na otázku, aké má poisťovňa výdavky na preventívne prehliadky a aká časť poistencov ich absolvuje, uviedli iba, že v roku 2024 bolo zrealizovaných 609 921 preventívnych prehliadok u pediatrov a 514 447 preventívnych prehliadok u všeobecných lekárov pre dospelých.
To, že návštevnosť preventívnych prehliadok u všeobecných lekárov pre deti a dorast je vyššia ako v prípade dospelých, pre Zdravotnícky denník potvrdila aj poisťovňa Dôvera. Minulý rok absolvovalo preventívnu prehliadku 77 percent detských poistencov (227-tisíc) a 48 percent dospelých poistencov (299-tisíc). Na preventívnu prehliadku k stomatológovi chodí len polovica poistencov a na prevenciu ku gynekológovi len 42 percent žien. Návštevnosť preventívnych prehliadok u poistencov Dôvery však medziročne rastie. K prípadnej redukcii preventívnych prehliadok hovorca poisťovne Matej Štepiansky povedal len, že prípadné zmeny by mali byť prediskutované na odbornej úrovni.
Spomedzi poistencov Unionu absolvovalo preventívnu prehliadku u všeobecného lekára vyše 85-tisíc detí a 103-tisíc dospelých. Na prevenciu u pediatrov poisťovňa vynaložila vyše 4 milióny eur a na prevenciu u všeobecných lekárov pre dospelých vyše 3 milióny. Union poukazuje na to, že preventívne prehliadky navštevuje oveľa viac žien ako mužov, čo je zreteľné aj z toho, že preventívnu prehliadku u gynekológa absolvovalo vyše 103-tisíc poisteniek, teda veľmi podobné číslo ako u všeobecných lekárov. Čísla však podľa poisťovne ešte nemusia byť kompletné. Na návrhy na redukciu preventívnych prehliadok hovorkyňa poisťovne Beáta Dupaľová Ksenzsighová zareagovala, že ich nebudú komentovať.
Kedy bude fungovať eLab?
Predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých SR Zanovit v podcaste povedal, že pre šetrenie v zdravotníctve v prvom rade treba nastaviť funkciu eLab, aby sa duplicitne nerobili laboratórne vyšetrenia. Podľa ministerstva zdravotníctva eLab umožní elektronické preberanie žiadaniek a zapisovanie výsledkov do systému eZdravie, čo povedie k rýchlejšej a efektívnejšej výmene informácií medzi laboratóriami, ambulanciami a nemocnicami. „Lekári budú môcť prostredníctvom svojich informačných systémov objednávať laboratórne vyšetrenia a priamo pristupovať k výsledkom, čo ušetrí čas a zníži riziko chýb,“ uviedlo ministerstvo v stanovisku.
Na otázku, kedy bude eLab plne funkčný, rezort zareagoval, že od novembra minulého roka sa robí pilotné testovanie, ktoré sa zameriava na optimalizáciu užívateľského rozhrania a zabezpečenie plynulého toku dát. „Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) taktiež oslovilo ďalších 25 laboratórií a 73 nemocníc alebo polikliník, pričom väčšina z nich prejavila záujem o spoluprácu pri nasadení eLabu. NCZI predpokladá, že do konca prvého štvrťroka 2025 bude implementovaná časť veľkých a niekoľko menších laboratórií, pričom v druhom štvrťroku sa očakáva zapojenie zdravotných poisťovní,“ tvrdí ministerstvo. Kľúčovým faktorom úspechu je podľa neho aktívna účasť lekárov, ktorí by sa mali informovať u svojich dodávateľov informačných systémov o možnostiach zapojenia do modulu eLab.
Rezortu zdravotníctva sme sa pýtali aj na možnosti redukcie hradených preventívnych vyšetrení, náplň preventívnych prehliadok a návrh, aby predoperačné vyšetrenia robili anesteziológovia. Komunikačný odbor uviedol, že na odpovediach pracuje.
