V súvislosti s manažmentom pandémie covid-19 sú aktuálne otvorené tri trestné stíhania. Týkajú sa všeobecného ohrozenia zo strany verejného činiteľa, ale tiež nehospodárneho nakupovania vakcín a testov. Aktuálne sa však polícia nechce k trestným veciam bližšie vyjadrovať, aby nebolo zmarené alebo sťažené ich vyšetrovanie. Uviedla to prezidentka Policajného zboru SR Jana Maškarová.

Predseda zdravotníckeho výboru Národnej rady SR Vladimír Baláž (Smer-SSD) na pondelok zvolal schôdzku výboru, aby s poslancami a zástupcami kontrolných orgánov prebrali vyhodnotenie výsledkov preverenia riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie covid-19 s súvislosti s výsledkami kontrol Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) v oblastiach nákupu, skladovania a likvidácie vakcín proti covidu, financovania mobilných odberových miest (MOM) a ďalších vecí. Viacero poslancov sa však ospravedlnilo, zdravotnícky výbor nebol uznášaniaschopný a v pondelok sa schôdzu nepodarilo otvoriť. „Budeme sa snažiť schôdzu zopakovať v nejakom inom formáte, podľa toho, ako nám to vyjde. Túto vec osobne považujem za extrémne dôležitú,“ vyhlásil Baláž.

Zlé hospodárenie

V rámci neoficiálnej diskusie policajná prezidentka Maškarová členom výboru aj médiám predstavila niektoré skutočnosti ohľadom vyšetrovania manažmentu pandémie, ktoré nie sú utajené. „Bol vytvorený špecializovaný tím na plnenie mimoriadnych úloh za účelom prešetrovania trestných činov v súvislosti s manažovaním pandémie. Vyšetrovací tím vyšetruje podozrenia z rôznorodej trestnej činnosti a existuje viacero vyšetrovacích spisov,“ povedala s tým, že vyšetrovanie týchto podozrení je mimoriadne náročné a rozsiahle. O zložení vyšetrovacieho tímu nie je podľa Maškarovej možné informovať, generálny prokurátor však určil ako orgán vykonávajúci dozor nad trestným konaním Krajskú prokuratúru v Trenčíne.

Orgány činné v trestnom konaní sa podľa policajnej prezidentky už viackrát operatívne stretli so zástupcami NKÚ, ministerstva zdravotníctva a ďalšími. Okrem toho, že si vymieňajú informácie dôležité pre trestné konanie, tiež nastavujú vzájomnú spoluprácu a koordináciu pri poskytovaní súčinnosti týmto orgánom pre potreby vyšetrovania. Maškarová objasnila, že aktuálne je v rámci vyšetrovacieho tímu rozpracovaných šesť trestných vecí. „V troch z nich sú začaté trestné stíhania. Generálna prokuratúra 20. januára 2023 začala trestné stíhanie za prečin marenia úlohy verejným činiteľom a zločin všeobecného ohrozenia. Neskôr boli odstúpené na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave. 10. februára 2025 bolo začaté trestné stíhanie za zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, ktoré sa týka nehospodárneho vynakladania finančných prostriedkov v súvislosti so zriadením MOMiek. 22. januára 2025 začalo trestné stíhanie súvisiace s nehospodárnym nakupovaním vakcín,“ priblížila policajná prezidentka.

Ďalšie tri trestné veci, ktoré sa týkajú podozrení z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a súvisia s nákupom milióna testov vtedajším vedením Štátnych hmotných rezerv bez právneho základu, nehospodárneho nákupu testov, problémov so skladovaním a likvidáciou testov, sú v predprípravnom konaní.

Podľa Maškarovej ani riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru Maroša Kubalu sa policajný zbor v tejto fáze nechce bližšie vyjadrovať, aby nedošlo k zmareniu alebo sťaženiu vyšetrovania.

Mohlo by vás zaujímať

Treba zaviesť centrálne nákupy

Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy na schôdzi parlamentného výboru povedal, že výbor aj vláda majú k dispozícii výstupy piatich kontrolných akcií a štyroch analytických materiálov NKÚ. „Preverovali sme konanie rezortov zdravotníctva, práce, hospodárstva aj vnútra. Stále je najväčšou výzvou, aby si celý proces manažovania pandémie zanalyzovali príslušné ministerstvá a navrhli zmenu legislatívy, ako sa majú správať verejné inštitúcie počas takýchto mimoriadnych situácií,“ podotkol Andrassy.

Jednou z vecí, ktorých sa to týka, je centrálne obstarávanie vakcín ministerstvom zdravotníctva. Nejde pritom len o vakcíny proti covidu. „Je množstvo povinných očkovaní a centrálne nákupy vakcín by pomohli z finančného hľadiska,“ hovorí s tým, že štát by mal zohrávať oveľa väčšiu úlohu ako v súčasnosti, keď je spravidla časť nákladov na pleciach rodiča dieťaťa.

„Najväčšou výzvou pre celú spoločnosť sú informačné systémy. Najväčšie problémy sme mali s vyhodnocovaním hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti použitia prostriedkov, pretože sme nemali k dispozícii dokumenty a dáta, napríklad o financovaní MOMiek. Zodpovedný ústredný orgán, teda ministerstvo zdravotníctva, nám ich nevedelo dať k dispozícii,“ skritizoval Andrassy. Podobné to bolo ohľadom nákladov na vakcíny. „Celkové náklady sú niekde na úrovni 660 až 670 miliónov eur, ale nevieme to presne. Pri vakcínach sme boli viazaní tým, aké podmienky s farmaceutickými spoločnosťami vyrokovala Európska komisia a identifikovali sme možné pochybenia aj u jej členov,“ poznamenal Andrassy. Zistenia odstúpili Európskemu dvoru audítorov, Európskej prokuratúre a Európskemu parlamentu, podobne ako to urobili kontrolné orgány v iných krajinách. Aj viaceré európske inštitúcie už konštatovali, že konanie Európskej komisie a viaceré procesy boli netransparantné,“ dodal predseda NKÚ. Správa Európskeho dvora audítorov podľa neho konštatuje vážne pochybenia Európskej komisie, ktorá vyrokovala menej výhodné podmienky so spoločnosťou Pfizer vyrábajúcou vakcíny, ako mali Spojené kráľovstvo alebo USA z hľadiska cenotvorby aj možného vracania vakcín.

Zbytočne minuté peniaze

„Taktiež boli doobjednávané vakcíny v počte viac ako 11 miliónov kusov prostredníctvom osôb, ktoré na to nemali priamu kompetenciu. Tá im bola priznaná až dodatočne,“ upozornil Andrassy. Vysvetlil, že na začiatku pandémie sa na základe pandemických plánov tvorených odborníkmi predpokladalo, že na Slovensku by malo záujem sa zaočkovať zhruba 60 až 70 percent dospelej populácie, čo sú približne 3 milióny obyvateľov a bolo zazmluvnených približne 3,8 milióna vakcín. „Nakoniec sme boli na úrovni až 15,2 milióna vakcín a viac ako 100 miliónov eur išlo na vakcíny, ktoré sme darovali iným krajinám alebo expirovali,“ hovorí predseda kontrolného úradu.

Tiež poznamenal, že najmä z informačného systému eZdravie boli zmazané dáta týkajúce sa prevádzky mobilných odberových miest.  Andrassy poukázal najmä na problém s chýbajúcimi dátami a to, že nie je jasné, koľko akých prostriedkov štát pri manažovaní pandémie poskytol. Čo sa týka MOMiek, preverovali sme konanie ministerstva zdravotníctva, NCZI a Správy štátnych hmotných rezerv. „Vykonaných bolo približne 40 miliónov testov, pričom ich pozitivita bola okolo 450-tisíc. Jedno vyšetrenie stálo daňového poplatníka 180 eur,“ vypočítal Andrassy s tým, že sa do toho ani nerátajú plošné testovania, ktoré neboli realizované v réžii ministerstva zdravotníctva, ale ministerstva obrany. Vo veci mobilných odberových miest NKÚ komunikuje okrem orgánov činných v trestnom konaní aj s Finančnou správou, ktorá preveruje možné pochybenia ohľadom daňových povinností.

6. marca uplynulo päť rokov od prvého potvrdeného prípadu ochorenia na Slovensku. Tento deň bol v roku 2022 vyhlásený ako Pamätný deň obetí pandémie covid-19. Tých bolo na Slovensku viac ako 20-tisíc.