Mnohých pacientov netrápi to, či zdravotné poisťovne tvoria zisk, ale či sa dostanú včas k potrebnej zdravotnej starostlivosti a liečbe. Dnes je totiž viac ako 46 percent poistencov poistených v súkromných zdravotných poisťovniach. „To znamená, že sa rozhodli pre zdravotné poisťovne, ktoré by tu nepôsobili, ak by nemohli byť odmeňované formou zisku,“ hovorí Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov, pre Zdravotnícky denník.

O ziskoch zdravotných poisťovní hovoril Zdravotnícky denník v podcaste Perspektívy zdravia s poslancom Marekom Krajčím (Slovensko) a riaditeľom poisťovne Dôvera Martinom Kultanom. K téme sme oslovili ďalších odborníkov na zdravotníctvo.

Nedostatok peňazí v systéme vzniká aj rozhodnutím štátu

Zisk zdravotných poisťovní je regulovaný, keďže zo zákona je stanovený na maximálne jedno percento z výšky poistného upraveného o vplyv prerozdeľovania poistného. Ak zdravotná poisťovňa dosiahne kladný výsledok hospodárenia, ktorý je vyšší ako primeraný výsledok hospodárenia, teda spomínané jedno percento z poistného, rozdiel je povinná použiť na tvorbu alebo doplnenie fondu kvality zdravia. Z tohto fondu sa financuje napríklad úhrada špeciálnych liekov, zdravotných výkonov či realizácia preventívnych programov.

Podľa Rastislava Zanovita, predsedu Združenia všeobecných lekárov pre dospelých (ZVLD), je ťažké objektívne posúdiť, či je morálne, ak poisťovne generujú zisk, alebo to, že niektorí občania neobmedzene spotrebúvajú zdravotnú starostlivosť. „Táto otázka je na mieste, keďže vlastne ide o úplne jednoduchú daň, z ktorej sa financuje zdravotná starostlivosť. Tak prečo by niekto z toho mal generovať zisk? Ale ak by vygeneroval stratu, kto by ju potom zaplatil?“ pýta sa Zanovit vo vyjadrení pre Zdravotnícky denník.

Podľa prezidentky AOPP zisk môžu tvoriť aj poskytovatelia, teda nemocnice a ambulancie, zisk môžu tvoriť aj výrobcovia a dodávatelia liekov, diagnostické služby. „Ak majú byť motivovaní poskytovať služby lepšie a efektívnejšie, pravdepodobne je to jediná cesta,“ konštatuje Lévyová. Podľa nej je úlohou štátu, aby od poskytovateľov a poisťovní na druhej strane požadoval časovo dostupnú zdravotnú starostlivosť a v jasne stanovenej požadovanej kvalite, aby presadzoval zlepšenie výsledkov zdravia obyvateľstva.

„Spolu so ziskom je teda na mieste sa pýtať, či je morálna strata, teda neefektívne míňanie peňazí. Zažili sme veľa príkladov plytvania aj v zdravotných poisťovniach a tie majú na pacientov oveľa horší dopad,“ poznamenáva prezidentka AOPP.

Mohlo by vás zaujímať

Rôzne štáty, rôzne systémy

Napriek posunu v platbách za poistencov štátu, je táto platba len na úrovni 64,35 eura mesačne, pričom minimálny odvod samoplatcov je 107,25 eura mesačne. „Je dlhodobé známe, že práve vybrané kategórie poistencov štátu, teda dôchodcovia a deti, patria medzi tie, ktoré využívajú zdravotnú starostlivosť vo vyššej miere. To jasne ukazuje, že nedostatok peňazí, a to výrazne vyšší ako z dôvodu tvorby zisku poisťovňami, v systéme vzniká aj rozhodnutím štátu,“ zdôrazňuje Mária Lévyová.

Rôzne krajiny majú rôzne systémy zdravotného poistenia aj s možnosťou tvorby zisku zo strany zdravotných poisťovní. Prezidentka AOPP vysvetľuje, že kým napríklad Holandsko a USA umožňujú tvoriť zisk z celého zdravotného poistenia, iné krajiny ako Nemecko, Japonsko, Austrália, Francúzsko a ďalšie, delia systém na verejné základné poistenie, kde nie je možné tvoriť zisk, a potom súkromné pripoistenie kde je možné tvoriť zisk. „O možnosti pripoistenia sa na Slovensku rozpráva pár rokov, je však potrebné zo strany štátu začať viesť k tomu odborné a verejné diskusie a ponúknuť verejnosti v rámci prípadného pripoistenia protihodnoty,“ dodáva Lévyová.

Podľa predsedu ZVLD je kľúčovou otázkou, či zdravotníctvo vnímame ako ekonomické odvetvie alebo ako službu pre zdravie ľudí. „Od toho závisí, či zisk považujeme za problém,“ dodáva Rastislav Zanovit.

Pacientov netrápi zisk ambulantných lekárov

Všeobecný lekár Zanovit si vie predstaviť reguláciu zisku zdravotných poisťovní, kde je stanovené určité percento, ale nevie si celkom predstaviť, ako by to fungovalo pri súkromných ambulanciách. „Nemáme úplne homogénne ambulancie, nakoľko niektoré robia 20 hodín a niektoré aj 40 hodín týždenne. Určite sú ambulancie, ktoré generujú zisk a tým pádom platia dane. Na druhej strane, čo s tými, čo dotujú chod ambulancií z vlastných peňazí, lebo aj takých je dosť,“ zamýšľa sa predseda ZVLD. Dodáva, že ambulancie na rozdiel od štátnych nemocníc nemôžu ísť do mínusu.

Mária Lévyová si tiež nevie reálne predstaviť, ako by fungovala v praxi regulácia zisku ambulancií. „Každá má iné náklady, nájom, personál či vybavenie. Kontrolovať účtovníctvo a primeranosť zisku tisícok ambulancií by asi ani nebolo reálne možné. Už dnes sú však ambulancie v prípade výkonov hradených z verejného zdravotného poistenia čiastočne regulované cez výšku platby, ktorú si dohadujú s poisťovňami,“ konštatuje prezidentka AOPP.

Myslí si, že práve preto má význam mať aj viacero poisťovní na trhu, keďže cez vyjednávania platieb tvoria konkurenčný tlak aj na poskytovateľov. „Ak by sme mali jednu poisťovňu, nemali by sme relevantné porovnanie, či je daná výška platby primeraná. Zároveň by takáto jedna poisťovňa mohla byť vystavená omnoho väčšiemu tlaku akceptovať požadovanú cenu za výkon, najmä štátna,“ dodáva Lévyová.

Pripomína, že pacientov netrápi zisk ambulantných lekárov, omnoho viac ich trápi nastavenie jasných pravidiel, čo sa týka poplatkov, čakacích lehôt na vyšetrenia a nastavenie cesty pacienta, ktorá najčastejšie začína v ambulancii.

Zdravotníctvo potrebuje aj súkromný kapitál

Ako majú naložiť so ziskom zdravotné poisťovne je otázne, keďže zisk má aj v iných regulovaných oblastiach, ako je výroba a dodávka energií a ďalšie, motivačný charakter pre firmy, ktoré v nich pôsobia. „Pričom ani v týchto oblastiach nie je povinnosť ho investovať v sektore. Zdravotníctvo je špecifické a potrebuje aj súkromný kapitál či investície, a to nepopierajú ani politici,“ pripomína Lévyová.

Konštatuje, že súkromné poisťovne si držia zisk aj na prípadnú úhradu strát, pretože štát v prvom rade sanuje a dofinancuje štátnu zdravotnú poisťovňu, a tie súkromné si musia straty hradiť z vlastných zdrojov. „Mnohé inovácie prinášajú práve súkromné zdravotné poisťovne a tie ich niečo stoja. Medzi prvými prichádzajú aj s benefitmi pre jednotlivé skupiny poistencov a pacientov, či už v rámci zubných benefitov, programov pre mamičky v šestonedelí, v rámci podpory duševného zdravia. Nie všetky podporné programy sa môžu hradiť z poistného, takže aj touto formou sa vybrané zdroje na poistnom vracajú späť do zdravotníctva,“ tvrdí prezidentka AOPP.

Predseda ZVLD Rastislav Zanovit si zase myslí, že ideálne by bolo, keby zisky zdravotných poisťovní išli späť do zdravotníctva, aby zlepšili starostlivosť. „Poisťovne by sa tomu však mohli prispôsobiť – napríklad znížiť zisk na papieri, aby obišli pravidlá. Navyše, aj keby sa zisky vrátili, nemusí to vyriešiť hlbšie problémy, ako nedostatok lekárov či zlú organizáciu. Rozhodnutie o ziskoch je dôležité, ale samo osebe slovenské zdravotníctvo nezachráni,“ približuje Zanovit.

Martin Vlachynský, analytik inštitútu INESS, hovorí, že zisky poisťovní sa do zdravotníctva vracajú prostredníctvom investícií. „Čím stabilnejšie a otvorenejšie prostredie je, tým viac láka investície. Pôvodná myšlienka v zdravotnom poistení bola taká, že ziskový motív priláka ďalších investorov, ktorí budú systém rozvíjať, napríklad aj ponukou nových produktov, najmä pripoistenia – tak ako v Holandsku. Bohužiaľ, v zárodku bola zabitá 20-ročnou politickou diskusiou o zákaze zisku, či dokonca znárodnení. Tá síce nikdy nikam neviedla, ale dokonale odradila nových investorov,“ konštatuje Vlachynský pre Zdravotnícky denník.

Lévyová dodáva, že za minulý rok len dve poisťovne dosiahli zisk, spolu 27,4 milióna eur, a jedna poisťovňa mala dokonca stratu 12,7 milióna eur. „Pritom odhady chýbajúcich peňazí v zdravotníctve hovoria v tomto roku o stovkách miliónov eur, niektoré až 500 miliónov eur. Je teda zrejmé, že by nevyplatený zisk pokryl ani nie päť percent chýbajúcich prostriedkov. Ak by poisťovne nemali zisk, tak by mohli dvihnúť platy lekárom o päť eur mesačne, čo by zdravotníctvu určite nepomohlo,“ uzatvára prezidentka AOPP.