Ministerstvo vnútra pod vedením Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) ide prekopať fungovanie Horskej záchrannej služby (HZS). Cieľom návrhu je podľa rezortu reagovať na viaceré problémy z aplikačnej praxe. Návrh zahŕňa napríklad precizovanie úloh HZS, zakotvenie možnosti výkonu záchrannej činnosti s použitím lanovej techniky mimo horských oblastí a zavedenie možnosti využitia rôznych zdrojov na zabezpečenie potrebnej odbornej spôsobilosti. Novela však podľa pripomienok dobrovoľníckych horských služieb zásadným spôsobom vstupuje a obmedzuje ich činnosť. Podľa nich zasahuje aj do preventívnej činnosti, ktoré v súčasnosti vykonávajú.
Od polovice októbra tohto roka by sa malo zmeniť fungovanie horských záchranárov. Vyplýva to z návrhu novely zákona o Horskej záchrannej službe z dielne rezortu vnútra, ktorý už prešiel pripomienkovým konaním. Cieľom návrhu je podľa ministerstva reagovať na viaceré problémy z aplikačnej praxe.
Zachraňovať budú len odborníci
Novela by mala napríklad zabrániť zneužívaniu označenia Horská záchranná služba a jej znaku. Po novom ho nebudú môcť používať osoby, ktoré nevykonávajú úlohy horskej záchrannej služby. Zneužitie označenia a znaku bude priestupkom.
Zároveň sa budú spresňovať úlohy a oprávnenia horských záchranárov. Rezort navrhuje, aby vo vymedzených lokalitách a pri záchrannej činnosti využívajúcej horolezeckú techniku bola vyžadovaná odborná spôsobilosť, taká, akú majú záchranári v horských oblastiach. „Nepodmienenie tejto činnosti adekvátnou odbornou spôsobilosťou môže viesť k ohrozeniu zdravia a života zachraňovanej osoby, resp. osôb, ktoré sa podieľajú na takejto záchrannej činnosti,“ tvrdí ministerstvo.
Proces získavania odbornej spôsobilosti na výkon záchrannej činnosti sa tiež rozšíri o absolvovanie vstupného testu, ktorý predchádza absolvovaniu špecializovanej prípravy. Vstupným testom sa má overiť technická a kondičná spôsobilosť žiadateľov. Návrhom sa tiež zriaďuje Národná asociácia horských záchranárov, ktorej úlohou bude overovať a zabezpečovať potrebnú odbornú spôsobilosť pre výkon záchrannej činnosti mimo horských oblastí s použitím lanových techník a ktorá by mala hájiť záujmy svojich členov.
Rezort chce novelou aj spresniť používanie príjmov získaných z poskytovaných služieb Horskou záchrannou službou tak, aby z nich bolo možné pokryť náklady na vykonávanie odbornej spôsobilosti na výkon záchrannej činnosti.
Obmedzí to činnosť dobrovoľníkov
Pripomienkovanie novely zákona sa skončilo ešte 28. februára. Objavilo sa v ňom celkovo desať zásadných výhrad. Najrozsiahlejšiu z nich predložili zástupcovia horských služieb, ktoré fungujú ako dobrovoľnícke organizácie. Ide napríklad o Horskú službu Čergov, Horskú službu Pieninského národného parku, horskú službu Orava a Horskú službu Malá Fatra.
V hromadnej pripomienke žiadajú, aby bola novela odmietnutá ako celok. Návrh podľa nich zásadným spôsobom vstupuje a obmedzuje činnosť dobrovoľníckych organizácií horských záchranárov, organizácií Dobrovoľného hasičského zboru, ale aj dobrovoľníckych pátracích a kynologických organizácií. Založenie Národnej asociácie horských záchranárov považujú za zbytočné. „Došlo by ním k zbytočnému zriadeniu ďalšej neštátnej samosprávnej organizácie, ktorá má suplovať činnosti, ktoré dnes vykonáva neštátna samosprávna celoslovenská organizácia Horská služba o.z., združujúca 11 dobrovoľníckych záchranárskych organizácií,“ tvrdia zástupcovia dobrovoľníckych organizácií v pripomienke.
V pripomienke tiež uvádzajú, že novela zasahuje aj do preventívnej činnosti, ktorú v súčasnosti vykonávajú dobrovoľnícke organizácie Horskej služby. „Ich cieľom je predchádzať úrazom na horách. V rámci tejto činnosti realizujú dobrovoľnícke organizácie horských záchranárov aj lavínové kurzy a kurzy zamerané na bezpečný pohyb v horách. V prípade nadobudnutia účinnosti pripravovanej novelizácie túto činnosť už dobrovoľnícke organizácie horských záchranárov nebudú môcť vykonávať, a to napriek tomu, že v tejto problematike majú dlhoročné skúsenosti,“ tvrdia dobrovoľníci.
Návrh rezortu podľa pripomienky tiež finančne zaťaží dobrovoľnícke záchranárske organizácie, povedie k demotivácii dobrovoľných záchranárov vykonávať záchranársku činnosť, bude mať negatívny dopad na bezpečnosť v horách a na ďalších ťažko prístupných územiach Slovenskej republiky a v konečnom dôsledku bude mať negatívny dopad na verejné financie.
