Legislatívne podmienky doplnkových ordinačných hodín by sa mali upraviť, alebo by sa mal štát pokúsiť nájsť symbiózu a umožniť hybridné fungovanie verejného a komerčného sektora. Tvrdia to súkromná zdravotná poisťovňa Union a analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský v ankete pre Zdravotnícky denník. Ide o reakcie na tvrdenia, že niektorí ambulantní lekári sú ochotní ordinovať aj v sobotu či nad rámec ordinačných hodín za priame platby od pacientov. Tému otvoril Zdravotnícky denník v podcaste Perspektívy zdravia.
V podcaste napríklad zaznelo, aby štát ambulantným lekárom dovolil ordinovať cez víkend či nad rámec ordinačných hodín za priame platby od pacientov, čo by mohlo mať aj pozitívny vplyv na financie v zdravotníctve. „Máme dopyt po tom, že napríklad v sobotu či podvečer by bol lekár ochotný prísť do práce a ordinovať za priame platby. Ale nemôže, musí fungovať v ordinačnom čase, v opačnom prípade tancuje na hrane zákona,“ hovorí v podcaste Perspektívy zdravia výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Naďa Trenčanská Bedušová.
Hovorkyňa zdravotnej poisťovne Union Baluchová Kristína pre Zdravotnícky denník hovorí, že už v súčasnosti existuje v legislatíve inštitút zvaný doplnkové ordinačné hodiny. „Ide v podstate o časový úsek nad rámec ordinačných hodín, kedy sa pacient môže prednostne u zmluvného lekára objednať na ambulantné vyšetrenie, ktoré si pacient uhrádza sám. Zo strany lekárov je tento inštitút raritne využívaný z dôvodu niektorých legislatívnych podmienok spojených s doplnkovými ordinačnými hodinami,“ vysvetľuje Baluchová.
Poisťovňa Union by podľa jej slov súhlasila s uvoľnením niektorých týchto podmienok. Ide napríklad o nutnosť registrácie v Národnom centre zdravotníckych informácií (NCZI) či zrušenie maximálnej úhrady za vyšetrenie. „Tým by sa naplnil cieľ sledovaný ambulantnými lekármi. Každopádne, určité podmienky by mali zostať stanovené, ako napríklad maximálne percento z rozsahu schválených ordinačných hodín, aby zostala zachovaná určitá dostupnosť zdravotnej starostlivosti v rámci bežných ordinačných hodín,“ dodáva hovorkyňa zdravotnej poisťovne Union.
Vlachynský pre Zdravotnícky denník uvádza, že nožnice medzi dopytom a ponukou verejných zdravotných služieb, obzvlášť v ambulantnom sektore, sa budú starnutím a zároveň bohatnutím slovenských občanov roztvárať. „Kde rastie dopyt, bude sa ho snažiť naplniť ponuka mimo verejný sektor. Štát môže zvoliť dve rôzne stratégie. Buď nakreslí prísnu čiaru medzi verejnými a komerčnými službami. V takom prípade však hrozí, že vznikne dvojkoľajné zdravotníctvo a časť ambulancií začne z verejného sektora prebiehať do plne komerčnej sféry. Alebo sa štát pokúsi nájsť symbiózu a umožní hybridné fungovanie verejného a komerčného sektora,“ tvrdí s tým, že ak majú ambulantní lekári chuť rozvíjať aj komerčné aktivity, nevidí v tom problém. Jediné, čo si musia podľa neho poisťovne ustrážiť, je, aby za zaplatené úhrady dostali dostatočné množstvo verejnej produkcie.
Mohlo by vás zaujímať
Slovenské zdravotníctvo sa tiež podľa analytika z INESS príliš spolieha na verejné zdroje. „Financovanie pomocou odvodov a daní naráža na limity verejných financií. Súkromné zdroje môžu byť zaujímavým druhým pilierom slovenského zdravotníctva. Dodatočné zdroje môžu ambulanciám pomôcť zvýšiť kapacitu napríklad najatím administratívnej pracovnej sily, investovaním do softvéru a zdravotníckych technológií, čo môže zvýšiť celkovú priepustnosť ordinácií. Určite už aj dnes existuje na Slovensku kúpna sila na zaplatenie komerčných služieb. Nie je to, samozrejme, každý a nie je to všade. Takíto pacienti budú koncentrovaní vo väčších mestách, najmä v Bratislave, a budú to skôr ľudia v strednom veku s vyšším príjmom,“ dodáva Vlachynský.
