Vládni a koaliční politici na Slovensku občas utrúsia nejakú poznámku o vystúpení Slovenska z Európskej únie (EÚ). Vzápätí vyhlásia, že nič také sa nechystá. Aj takouto komunikáciou ale do niektorých ľudí zasievajú pochybnosti. V Zdravotníckom denníku prinášame prehľad toho, aký má členstvo v EÚ vplyv na naše zdravotníctvo, aby bolo jasné, čo by vystúpenie z únie znamenalo pre krajinu v tejto oblasti.
Michaela Bereta z tlačového oddelenia Zastúpenie Európskej komisie v SR pre Zdravotnícky denník povedala, že v oblasti verejného zdravia spolupracuje Európska komisia s členskými krajinami na budovaní silnej Európskej zdravotnej únie. „Jej úlohou pre chrániť zdravie európskych občanov, zlepšovať systémy zdravotnej starostlivosti a zabezpečiť, aby štáty EÚ vedeli reagovať na spoločné výzvy. Únia pôsobí v mnohých oblastiach, ako je zabezpečenie prístupu všetkých občanov k liekom a zdravotníckym pomôckam, zlepšovanie dôvery v očkovacie látky, ale aj boj proti rakovine. EÚ taktiež podporuje digitalizáciu zdravotnej starostlivosti a služieb a zodpovedné označovanie potravín,“ vysvetlila Bereta. Okrem formulovania právnych predpisov a noriem týkajúcich sa zdravotníckych výrobkov a služieb EÚ poskytuje aj finančné prostriedky na zdravotnícke projekty v celej únii.
Zabezpečuje koordinovanú reakciu krajín na závažné zdravotné hrozby, ako bola napríklad pandémia covid-19. Vďaka spoločnému európskemu postupu a jednaniam sa na Slovensko dostali v rovnakom čase, ako do všetkých ostatných členských štátov EÚ, účinné vakcíny a uľahčil sa spoločný nákup zdravotníckeho materiálu. Pri riešení problémov poskytujú podporu vládam členských štátov aj dve špecializované agentúry, a síce Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb a Európska lieková agentúra.
Projekty a investície
Čo sa týka európskych investícií, v rámci programu EU4Health dostávajú členské štáty únie financie na zlepšenie zdravia obyvateľov, riešenie cezhraničných ohrození zdravia, zlepšenie prístupnosti a cenovej dostupnosti liekov, zdravotníckych pomôcok a produktov dôležitých v krízovej situácii a na zvýšenie odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti. Súčasťou tohto programu sú aj opatrenia na prilákanie a udržanie zdravotných sestier a zvyšovanie atraktívnosti tohto povolania. Do zdravotníckych systémov, výskumu, infraštruktúry alebo širších zdravotných aspektov sa investuje aj v rámci iných programov EÚ, medzi ktoré patria najmä Klaster Zdravie programu Horizont Európa, Kohézne fondy EÚ, hovorovo eurofondy, alebo Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti.
Vďaka európskemu preukazu zdravotného poistenia majú Slováci a Slovenky, ktorí nečakane ochorejú počas krátkodobého pobytu v inej krajine EÚ, rovnaké práva na zdravotnú starostlivosť ako poistenci v danej krajine. Únia taktiež prijíma právne predpisy na boj proti šíreniu falšovaných liekov, ktoré môžu vážne ohroziť zdravie verejnosti, na zaistenie dostupnosti kritických liekov či normy týkajúce sa kvality a bezpečnosti orgánov určených na transplantáciu. Fungujú európske iniciatívy ako Európsky akčný plán v oblasti darcovstva a transplantácie orgánov, ktorý posilnil spoluprácu pri cezhraničnom darcovstve medzi krajinami EÚ a čakatelia na transplantáciu majú prístup k väčšiemu množstvu orgánov, či Európsky plán boja proti rakovine.
Európska komisia každoročne uverejňuje onkologické profily krajín v oblasti boja proti rakovine pre všetky členské štáty. Najnovšie výsledky za Slovensko sú ale nelichotivé. Odhadovaná incidencia rakoviny v krajine je podľa údajov vyššia ako priemer celej EÚ, najmä medzi mužmi. Miera úmrtnosti na onkologické choroby je na Slovensku najvyššia z EÚ, hoci medzi rokmi 2011 – 2021 bolo zaznamenané jej veľké zníženie. Slovenská republika dosahuje výsledky v dolnej tretine krajín únie vo väčšine rizikových faktorov vzniku rakoviny vrátane nadváhy, nízkej fyzickej aktivity, nízkej úrovne konzumácie ovocia a zeleniny, znečistenia ovzdušia aj očkovania proti ľudskému papilomavírusu (HPV), ktorý môže spôsobiť viaceré druhy rakoviny. Hlavná pozornosť sa podľa Európskej komisie venuje zlepšeniu infraštruktúry a monitorovania údajov o onkologických ochoreniach, keďže Národný onkologický register obsahuje informácie len do roku 2014 a neexistujú žiadne skríningové registre.
Mohlo by vás zaujímať
Ďalšia z dlhodobých iniciatív Európskej komisie sa venuje zlepšovaniu duševného zdravianajmä v oblasti prevencie depresie a samovrážd, podpory odolnosti, lepšiemu prístupu k službám duševného zdravia či duševnému zdravia na školách. V roku 2023 predstavila Komisia komplexný celoeurópsky prístup k duševnému zdraviu, ktorý uznáva duševné zdravie ako neoddeliteľnú súčasť celkového zdravia človeka.
Strata dôvery, voľného pohybu aj európskych spoluprác
Zdravotnícky denník k tejto téme oslovil aj analytikov a tí sa zhodli, že vystúpenie z EÚ by bola pre slovenské zdravotníctvo katastrofa.
„Pred začiatkom kovidovej pandémie zväčša Európska komisia nevstupovala do organizácie či manažmentu zdravotníckych systémov členských krajín. Existovali harmonizované požiadavky napríklad na uznané vzdelanie a mnohé spoločné výzvy a projekty, ale primárny benefit nášho členstva v EÚ boli finančné prostriedky, ktorých čerpanie Komisia podmieňovala plnením reforiem, alebo určitých projektov s cieľom priblížiť sektor úrovni západnej Európy,“ povedal zdravotnícky analytik Martin Smatana s tým, že európske peniaze z rôznych operačných programov sa stali absolútne dominantným zdrojom financovania kapitálových výdavkov. Pandémia prístup Európskej komisie rozšírila a tá v rámci Európskej zdravotnej únie uviedla viaceré spoločné projekty s väčším presahom do kompetencií členských krajín, ktoré Michaela Bereta spomína vyššie. Cieľ zabezpečiť dostupnosť zdravotných údajov a starostlivosti ľuďom naprieč celou úniou má aj dátová reforma Európsky priestor pre zdravotné údaje – European health data space (EHDS). „Ak by sme vystúpili z EÚ, tak by sme určite neboli súčasťou týchto projektov, čo by časom spôsobilo, že napríklad nedostupnosť liekov by bola u nás ešte vypuklejším problémom, mali by sme ešte menšiu účasť na výskumných a vývojových projektoch a celkovo by sme sa prepadávali v rebríčkoch kvality zdravotnej starostlivosti,“ zhodnotil Smatana.
Zdravotnícka analytička Jana Ježíková doplnila, že to, čo by Slovensko čakalo, keby sme vystúpili z EÚ sa dá vidieť na príklade Veľkej Británie a Brexitu, hoci len čiastočne. „V Británii sa zaviedli clá, colné kontroly a administratívne povinnosti, ktoré spomalili dodávateľské reťazce. Kvôli týmto veciam by sa aj na Slovensku navýšili ceny liekov, a dokonca by sme mohli prísť aj o ich dodávky. Stratili by sme členstvo v Európskej liekovej agentúre, čo by znamenalo, že všetky lieky by museli byť schvaľované našou registračnou autoritou, Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv, čo by spôsobovalo už i tak veľké oneskorenie na našom trhu. Stratili by sme, respektíve by sa výrazne obmedzila dostupnosť účasti v klinických štúdiách, z ktorých profitovali naši pacienti,“ vymenovala Ježíková. I keď by sa podľa nej časom niečo dalo vyriešiť dohodami s úniou alebo členskými štátmi, niektoré problémy by pretrvávali.
Frustrácia zo straty investícií do slovenského zdravotníctva by podľa analytičky doviedla najmä tých mladších, vzdelanejších a jazykovo zdatných k tomu, že by odišli zo Slovenska a krajina by tak čelila nedostatku špecializovaných pracovníkov v zdravotníctve. „Mohlo by dôjsť k ukončeniu voľného pohybu osôb, čoby znamenalo, že občania EÚ by tu už nemohli automaticky žiť a pracovať bez povolenia, čo by viedlo k poklesu počtu pracovníkov z únie. Ako nečlenská krajina EÚ by sme boli oveľa menej príťažliví pre zamestnávanie, pre príchod nových zamestnávateľov,“ povedala Ježíková s tým, že si to ani nechce predstavovať.
Analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS) Martin Vlachynský poukázal na to, že prípadný Slovexit by mal výrazné dosahy na zdravotníctvo najmä cez nepriamy efekt ekonomického šoku vo forme prepadu odvodových príjmov, nutnosti obrovských škrtov a následného bankrotu zdravotníckych zariadení. „Do krajín EÚ smeruje 85 percent nášho exportu, pre porovnanie, v Spojenom kráľovstve to pred Brexitom bolo 45 percent. Nehovoriac o tom, že vystúpenie by s vysokou pravdepodobnosťou znamenalo okamžitý bankrot krajiny, keďže by prišlo ku kolapsu dôvery investorov v slovenské dlhopisy. Tie sú dnes totiž implicitne garantované ostatnými členmi eurozóny respektíve Európskou centrálnou bankou,“ povedal analytik INESS. „Priamy efekt cez stratu eurofondov a niektorých inštitucionálnych vzťahov v rámci uznávania diplomov, straty prístupu k mnohým liekom a podobne, by v takomto tsunami bol iba zanedbateľnou kvapkou,“ vyhlásil Vlachynský.
