Pracujeme deväť hodín v ambulancii a ďalšie hodiny venujeme administratíve, nie je možné ordinovať ešte mimo toho. Je to najzbytočnejší návrh na úpravy v slovenskom zdravotníctve. Také sú niektoré reakcie z ambulantného sektora v ankete Zdravotníckeho denníka. Ide o reakcie na tvrdenia, že niektorí ambulantní lekári sú ochotní ordinovať aj v sobotu či nad rámec ordinačných hodín za priame platby od pacientov. Tému otvoril Zdravotnícky denník v podcaste Perspektívy zdravia.

V podcaste napríklad zaznelo, aby štát ambulantným lekárom dovolil ordinovať cez víkend či nad rámec ordinačných hodín za priame platby od pacientov, čo by mohlo mať aj pozitívny vplyv na financie v zdravotníctve. „Máme dopyt po tom, že napríklad v sobotu či podvečer by bol lekár ochotný prísť do práce a ordinovať za priame platby. Ale nemôže, musí fungovať v ordinačnom čase, v opačnom prípade tancuje na hrane zákona,“ hovorí v podcaste Perspektívy zdravia výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Naďa Trenčanská Bedušová.

Oční lekári to vidia inak

Z vyjadrení Združenia ambulantných očných lekárov SR pre Zdravotnícky denník vyplýva, že niektorí lekári by ordinovanie navyše nezvládli. Združenie hovorí, že oční lekári pracujú osem až deväť hodín denne. Potom ešte dve hodiny venujú administratíve, takže nie je v každého silách vyšetrovať pacientov ešte mimo ordinačných hodín. Podľa združenie je ťažké si to predstaviť aj z hľadiska nadčasovej práce.

„Je absurdné, ako je na jednej strane neustále zdôrazňované, že lekárska starostlivosť je bezplatná a výkony, ktoré má lekár zazmluvnené nesmú byť spoplatnené, a na druhej strane nič z toho neplatí, ak bude pacient vyšetrený po ordinačných hodinách. Je to pokrytecké rozhodnutie namiesto zadefinovania rozsahu plne hradenej zdravotnej starostlivosti, ktorú vie štát zabezpečiť z verejného zdravotného poistenia,“ uvádza združenie očných lekárov.

Ordinovanie za priame platby považuje združenie za krok, ako spoplatniť zdravotníctvo „farizejským“ spôsobom, preťažovať lekárov nadčasmi a hodiť spoplatnenie zdravotníctva na nich. „Ak je garantovaná bezplatná starostlivosť, tak musí byť taká do 15. hodiny, aj po 15. hodine,“ uvádza združenie.

Nedodržujú ani ordinačné hodiny

Predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých (ZVLD) SR Rastislav Zanovit upozorňuje, že je nutné rozlišovať ambulantných lekárov prvého kontaktu a špecialistov. „Primárny kontakt je stále nútený pracovať aj po ordinačných hodinách v rámci ambulantnej pohotovostnej služby, niektorí v zmluvnom vzťahu, niektorí v nezmluvnom vzťahu a zadarmo. Neviem, či by niektorý z našich kolegov lekárov prvého kontaktu mal záujem vykonávať túto prácu ešte navyše, lebo každý má toho dosť – 35 hodín vybavovať pacientov a k tomu ešte 10 hodín týždenne na rôzne administratívne povinnosti a návštevnú službu,“ hovorí Zanovit pre Zdravotnícky denník.

Ako ďalej tvrdí, špecialisti už aj teraz vyberajú poplatky aj počas ordinačných hodín. Podľa jeho slov to nie je vždy v súlade s legislatívou. „Bolo by treba špecifikovať presne, ktorí lekári majú záujem pracovať po ordinačných hodinách, lebo už teraz mnohí špecialisti nedodržujú ordinačné hodiny a nie sú dostupní v ambulanciách pacientom 30 hodín, ako by mali byť. A už aj teraz fungujú rôzne systémy objednávania sa, čiže ak tam prídete z ulice, aj tak vás nevybavia,“ tvrdí predseda ZVLD. Keby sa ordinovalo za priame platby, podľa jeho slov by to zaťažilo rozpočet, nakoľko by šlo o úhradu po dohode medzi lekárom a pacientom.

Mohlo by vás zaujímať

Ako však dodáva, keďže časť lekárov špecialistov nedodržuje povinných 30 hodín v ambulancii, nemyslí si, že by bol záujem pracovať navyše. „Jedine, ak by tam bola možnosť extra príplatku. Vtedy by to dávalo zmysel, ale ani teraz nie sú ohraničení sumou. Treba povedať, že Slovensko je v tomto smere neskutočne nehomogénne, možno štáty ako Nemecko a USA sú v tomto smere homogénnejšie, čo sa týka vyberania poplatkov. Lebo sú oblasti, kde sa vyberá za všetko možné aj za to, čo by sa nemalo a obchádza sa rôznym spôsobom zákon a sú oblasti, kde sa nevyberá vôbec a všetci občania pritom platia rovnaké dane,“ dodáva Zanovit.

Najzbytočnejší návrh na úpravy

Prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska Monika Palušková označila nadštandardné ordinovanie za priame platby za „najzbytočnejší návrh na úpravy v slovenskom zdravotníctve“. „Po prvé, nikto ani teraz nezakazuje poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe schválených ordinačných hodín napríklad aj počas víkendu. Po druhé, už od roku 2018 existuje v zákone inštitút doplnkových ordinačných hodín, kedy poskytovateľ môže byť k dispozícii pacientom kedykoľvek vrátane víkendu. Ide o vytvorenie pseudotémy, ktorá neexistuje a ktorá je dymovou clonou. Takéto poskytovanie zdravotnej starostlivosti už existuje a regulované vrátane úhrad, čo zdá sa tým, ktorí chcú za ten istý výkon úhradu zo zdravotnej poisťovne a zároveň neregulované platby od pacientov, nevyhovuje,“ uvádza prezidentka pre Zdravotnícky denník.

Ordinovanie za priame platby by podľa jej slov na priame financovanie v zdravotníctve nemalo žiadny dopad, ale obrovský dopad na neregulované poplatky pre pacientov. „Takýto poskytovateľ by totiž, ako možno oprávnene predpokladať, chcel platby od zdravotných poisťovní v jeden deň a zároveň v iný deň by vyberal neregulované poplatky od pacientov. Nemožno tiež vylúčiť, že by vytvoril nedostatok dostupnosti ošetrenia tým, že by pacientov z dní, kedy by mali byť ošetrení z verejného zdravotného poistenia, cielene presúval do dní, kedy by museli za ošetrenie platiť. Deje sa to už teraz v prípadoch, kedy pacient absolvuje drahý operačný zákrok v štátnej nemocnici, aby následne chodil na kontroly do ambulancií iných poskytovateľov – často s rovnakým lekárom – neraz za poplatok, čím nemocnica prichádza o finančné prostriedky,“ vysvetľuje Palušková.

Prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska dodáva, že zdravotníctvo zadarmo neexistuje a existovať nebude. „Je potrebné stanoviť jasné odborné štandardy poskytovania zdravotnej starostlivosti, na ktoré sú naviazané finančné prostriedky a následne určiť spoluúčasť pacienta alebo plnú úhradu výkonu. Zbytočné a vecne nezmyselné nápady k riešeniu kritickej situácie v slovenskom zdravotníctve nevedú,“ dodáva.

Celú reláciu podcastu Perspektívy zdravia si môžete pozrieť vo videu: