Len na zachovanie súčasného štandardu zdravotnej starostlivosti bude Slovensko v tomto roku kvôli negatívnemu demografickému vývoju a poklesu odvodových príjmov potrebovať až 300 miliónov eur, skonštatovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Investičný dlh Slovenska v oblasti zdravia sa podľa Európskej komisie pohybuje na úrovni miliardy eur ročne. Pre zlepšenie zdravotnej starostlivosti a udržateľnosť systému je preto nevyhnutné spustiť rozsiahle zmeny a efektívnejšie využívať zdroje. Kľúčovým nástrojom na realizáciu týchto zmien môže byť projekt Misia zdravie, ktorý má na realizáciu projektov v prvej fáze k dispozícii 52 miliónov eur v rámci Programu Slovensko. Európske investície budú smerovať do pilotných projektov, ktoré môžu priniesť nové riešenia, technológie a zvýšiť úroveň zdravotnej starostlivosti.

V Zdravotníckom denníku sme informovali o aktuálnom stave investícií z Plánu obnovy a odolnosti SR. Ďalších 190 miliónov eur z Programu Slovensko je vyčlenených na výskum, vývoj a inovácie. Petra Zappe z Výskumnej a inovačnej autority (VAIA), ktorá spadá pod Úrad podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku na konferencii Vizionári v inováciách – Misia zdravie povedala, že celkovo 52 miliónov eur z Programu Slovensko je určených primárne na prvú fázu realizácie projektov Misie zdravie. Zvyšné zdroje sú primárne určené na riešenie akútnych výziev v oblasti zdravotnej starostlivosti, aplikovaný výskum, vývoj a inovácie, podporu excelentných výskumníkov, biobanky, klinický výskum a medzinárodnú spoluprácu. 

Misia zdravie je reformný plán, ktorý spája vyše 100 odborníkov s cieľom prepojiť výsledky výskumu a inovačných riešení so zdravotným systémom a zvýšiť kvalitu života občanov. Zdravotníctvo je z hľadiska kvality života najväčším problémom Slovenska. Misia zdravie preto chce implementovať konkrétne inovatívne riešenia najväčších výziev v kľúčových medicínskych oblastiach: onkológia, neurológia, kardiológia a pediatria. Tieto oblasti zodpovedajú za viac ako 80 percent všetkých odvrátiteľných úmrtí na Slovensku.

Tvoria sa pilotné projekty

Prednosta Urologickej kliniky v Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici a predseda parlamentného zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer-SSD) v novembri minulého roka pre Zdravotnícky denník priblížil, že s Výskumnou a inovačnou autoritou v projekte Misia zdravie projektujú cestu pacienta s podozrením na rakovinu prostaty. Chcú, aby bola cesta úplne jasná, niektoré vyšetrenia mohol vykonávať aj všeobecný lekár a následne mal pacient vytvorenú priamu cestu k špecialistovi – urológovi. Ak sa uňho potvrdí nález, tak má byť včas vyšetrený magnetickou rezonanciou. „Máme pripravené štandardy na to, ako sa má robiť a kto je certifikovaný, aby toto vyšetrenie mohol vyhodnotiť,“ popísal Baláž etapy cesty pacienta. Hlavným cieľom je podľa neho včasný záchyt ochorení, ktorý je kľúčový pre úspešné vyliečenie.

Petra Zappe z VAIA v rámci konferencie poukázala na to, že na Slovensku je stredná dĺžka života o tri a pol roka menej ako priemer Európskej únie. Zlepšenie kvality života  pacientov v oblasti nádorových ochorení, ochorení mozgu a kardiovaskulárneho systému sa dá dosiahnuť práve vďaka prevencii, skríningu, včasnému záchytu, správnej diagnostike, liečbe a funkčnému modelu manažmentu pacienta. Zappe zdôraznila, že do roku 2030 má Misia zdravie ambíciu nastaviť jasnú cestu pacienta v spomínaných kľúčových terapeutických oblastiach. Dôležité je však podľa nej najskôr nastaviť pravidlá a proces financovania. „Jednotlivé koncepcie k daným oblastiam sa aktuálne pripravujú s tímami odborníkov v oblasti zdravotníctva. Následne budú vybrané pilotné projekty zavádzané do praxe a bude vyhodnocovaný ich medicínsky prínos. Až potom vieme implementovať systémové zmeny v rámci zdravotníctva,“ dodala s tým, že prvá fáza projektu by mala začať ešte tento rok.

Misia zdravie má politickú podporu

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) zdôraznil, že vníma projekt Misia zdravie ako víziu, ktorá ma potenciál transformovať slovenské zdravotníctvo a pomôcť v riešení najväčších výziev od prevencie, diagnostiky a liečby až po následnú a paliatívnu starostlivosť v oblasti nádorových ochorení, ochorení mozgu a kardiovaskulárneho systému. „Práve funkčný efektívny model manažmentu pacienta v týchto troch kľúčových oblastiach je základom úspechu tejto Misie,“ dodal.

Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko o Misii zdravie povedal: „Konečne môžeme hovoriť, že máme nástroj a pýtať sa akademickej obce a odbornej verejnosti, kde vidia priestor na zlepšenie systému tak, aby sme pomohli pacientom. Dôležité je, že Misia zdravie má finančné krytie,“ uviedol. Dodal, že rezort zdravotníctva úzko spolupracuje aj s Úradom podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku. Nevidí žiadnu významnú prekážku, ktorá by stála v ceste tohto projektu a verí v jeho úspech.   

Mohlo by vás zaujímať

Význam nadrezortnej spolupráce a širokej systémovej participácie zdôraznila aj štátna tajomníčka Úradu podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku Alena Sabelová. Úrad podľa jej slov vynaloží maximálne úsilie na to, aby posilnil a zjednotil spoluprácu kľúčových rezortov. Predseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo Vladimír Baláž zase ubezpečil, že zdravotnícky výbor bude presadzovať potrebné zákony a podporovať projekt Misie zdravie aj na parlamentnej úrovni.

Cesta pacienta musí byť priama

Poprední slovenskí odborníci v oblasti onkológie, neurológie, kardiológie a pediatrie sa zhodli, že nemocničná starostlivosť o pacienta v akútnej fáze je na Slovensku na vysokej úrovni. Ako problematickú vnímajú prednemocničnú a následnú starostlivosť o pacientov. „Pri niektorých ochoreniach máme deficit v oblasti diagnostiky, ktorá niekedy trvá aj mesiac, kým dospejeme  k výsledkom. Potrebovali by sme zlepšiť dostupnosť komplexných diagnostických metód. Problematická je takisto dostupnosť inovatívnej liečby ako aj klinického výskumu. Stále nemáme dostatočnú administratívnu podporu v rámci onkologických centier,“ vymenovala prednostka Kliniky detskej hematológie a onkológie v Bratislave Alexandra Kolenová.

V rámci inovácií je podľa odborníkov potrebné priniesť pokročilejšie centrá diagnostiky, využívať telemedicínu a pokročilé technológie. Dôležitá je spolupráca vzdelávacích inštitúcií a najvyšších onkologických či kardiologických ústavov, dostupnosť špecialistov, inovatívnych liekov či postupné nasadzovanie umelej inteligencie v zobrazovacích technológiách. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Michal Tariška dodal, že v rámci inovácií pripravujú projekty týkajúce sa umelej inteligencie s cieľom zefektívnenia procesov aj na úrovni Sociálnej poisťovne. Zdôraznil potrebu prepojenia zdravotníckych a sociálnych dát pre lepšie nastavenie politík a investícií v budúcnosti.

S tým, že najdôležitejšie je nastaviť transparentnú cestu pacienta, súhlasia aj pacientske organizácie. „Samotný pacient je v systéme stratený. Preto sa spoliehame na program Misie zdravia. Veríme, že vďaka prepojeniu odbornej verejnosti so štátnymi inštitúciami a súkromným sektorom, vďaka inováciám a zdrojom v Programe Slovensko sa podarí z doteraz krivej cesty pacienta urobiť cestu rovnú. Cestu, ktorá bude pre pacienta zrozumiteľná. Pacient bude vedieť, kde jeho cesta začína a kde končí. Od diagnostiky po liečbu a následnú zdravotnú starostlivosť,“ zhrnul zástupca pacientskych organizácií Richard Fides.V 30 rokoch prekonal cievnu mozgovú príhodu a založil občianske združenie Sekunda pre život, ktoré pomáha osvetou a vzdelávaním predchádzať tomuto ochoreniu.