Nemocnice majú v rámci rozpočtu pridelených čoraz viac peňazí, ale napriek tomu majú stále rekordné dlhy. Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar tvrdí, že dôvodom je hlavne fakt, že nemocniciam chýbajú tvrdé rozpočtové obmedzenia. Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici za tým skôr vidí nedostatočné financovanie zo strany zdravotných poisťovní. Reagovali tak v ankete Zdravotníckeho denníka, ktorý tému zadlžených nemocníc otvoril v podcaste Perspektívy zdravia. V ňom okrem iného zaznelo, že nemocnice tvoria rekordné straty napriek tomu, že sú tam rekordné peniaze, ktoré medziročne stúpajú. Zároveň vytvárajú najväčšie dlhy. Preto je u nich priestor na úspory.
Šéf INEKO vysvetľuje, že dlhy vznikajú kvôli tomu, že nemocniciam chýbajú správne motivácie. „Chýbajú takzvané tvrdé rozpočtové obmedzenia. Odmeňovaní sú práve tí, ktorí robia dlhy. Nerobiť dlhy sa v rámci štátnych príspevkových organizácií – nemocníc neoplatí,“ hovorí pre Zdravotnícky denník. Možnosti na úspory v nemocniciach sú však podľa neho vo viacerých oblastiach. „Samozrejme – personál, nákupy, procesy, cesta pacienta a podobne. Zmeniť treba motivácie a nastaviť tvrdé rozpočtové obmedzenia, vrátane opatrení dlhovej brzdy,“ myslí si Zachar.
V podcaste zaznel aj názor, že nemocnice majú kvôli svojej zlej platobnej disciplíne drahšie energie. Podľa Zachara všeobecne platí, že ak nemocnice neplatia načas svoje faktúry, dodávatelia toto riziko pretavia do vyššej rizikovej prirážky, teda aj výsledná cena je vyššia. „Zároveň zlá platobná disciplína odrádza mnohé firmy od dodávania tovarov a služieb pre zadlžené nemocnice, čo zasa následne znižuje konkurenciu a súťaž na trhu a to nevyhnutne má za následok vyššie ceny,“ dodáva riaditeľ INEKO.
Hovorkyňa Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici Ružena Maťašeje pre Zdravotnícky denník hovorí, že nemocnice združené v Asociácii štátnych nemocníc dlhodobo upozorňujú na nedostatočné financovanie zo strany zdravotných poisťovní, ktoré podľa jej slov nezohľadňujú ich reálne náklady na poskytovanú zdravotnú starostlivosť. „Okrem toho, nemocnica je ako každý iný subjekt konfrontovaná s ekonomickou situáciou a jej vývojom,“ pokračuje hovorkyňa banskobystrickej nemocnice, ktorej šéfuje Miriam Lapuníková. Maťašeje pod vývojom myslí infláciu, nárast cien, zásahy štátu a podobne.
Ako ďalej vysvetľuje, rozpočet dlhodobo ovplyvňuje obzvlášť legislatívny nárast miezd v zdravotníctve. „Náklady na mzdy tvoria najvyššie percento našich výdavkov. Za posledné roky sme uskutočnili množstvo reštrukturalizačných opatrení, neustále sa snažíme zefektívňovať procesy, hospodárne nakladať so zvereným majetkom, avšak pri súčasnom nastavení systému, nie je v našich silách dosiahnuť vyrovnané hospodárenie, bez toho aby sme nesiahli na kvalitu a rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Čo sa týka cien energií, FNsP F.D. Roosevelta má v tejto oblasti primeranú platobnú disciplínu a ceny, ktoré platíme vnímame za adekvátne,“ dodáva hovorkyňa.
Mohlo by vás zaujímať
Celú reláciu podcastu Perspektívy zdravia si môžete pozrieť vo videu:
