Mnohí zamestnanci sociálnych služieb, ktorí sa starajú o dlhodobo ťažko chorých pacientov, sú zaradení do platových tried, ktoré nedosahujú ani úroveň minimálnej mzdy, a to aj v prípade pozícií vyžadujúcich vyššie vzdelanie. Zamestnávatelia musia ich platy doplácať na zákonnú minimálnu úroveň, pričom valorizácia tabuľkových platov výrazne zaostáva za potrebami sektora. Upozorňuje na to Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ ZaSS).

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR stanovilo od januára 2025 minimálnu mzdu na 816 eur mesačne pre prvý stupeň náročnosti práce. Pre najmenej zarábajúcich to predstavuje zvýšenie o 66 eur v hrubom oproti predchádzajúcemu roku.

Predseda SOZ ZaSS Anton Szalay pre Zdravotnícky denník povedal, že minimálna mzda na Slovensku sa zvyšuje, avšak tabuľky v Zákone o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme aj v štátnej službe stagnujú a nie sú adekvátne valorizované. Odborový zväz na to poukazuje dlhodobo. Pritom mnohí zamestnanci sociálnych služieb sú z hľadiska dosiahnutého vzdelania aj náročnosti práce až v štvrtej platovej triede. „Svojím spôsobom sa neguje dosiahnuté vzdelanie a náročnosť práce, lebo sa až v štvrtej platovej triede dopláca do úrovne minimálnej mzdy,“ tvrdí Szalay.

Riešením by podľa neho bolo, aby prvá platová trieda a jej prvý stupeň začínali sumou minimálnej mzdy v krajine. „O štátnej službe ani nehovoriac, stláčame všetkých bez ohľadu na vzdelanie k doplácaniu do minimálnej mzdy, čo rozhodne považujeme za dehonestujúce voči zamestnancom vykonávajúcim náročnejšie pracovné výkony,“ povedal s tým, že práca v zariadeniach sociálnych služieb je náročná fyzicky i psychicky. Zamestnanci ju navyše vykonávajú aj počas nocí, víkendov a sviatkov. Súčasné podmienky sú neatraktívne pre mladú generáciu, ktorá by mala postupne nahradiť pracovníkov blížiacich sa dôchodkovému veku. „Ako chceme dosiahnuť aby nám prišli na tieto pracovné pozície mladí, vzdelaní ľudia, keď nastavíme ich odmeňovanie nedostatočne?“ pýta sa Szalay. „Kompetentní opakujú, akí sú zamestnanci v zariadeniach sociálnych služieb dôležití a ako sú nedostatočne finančne ohodnotení, no reálne nikto problémy nerieši. Tento balvan tlačíme pred sebou už dlhé roky,“ podotkol predseda SOZ ZaSS.

„Ak sa situácia nezlepší, zamestnanci sú odhodlaní nasledovať učiteľov v protestoch a využiť aj nátlakové aktivity,“ dodal Anton Szalay. Odbory zároveň vyzvali Združenie miest a obcí Slovenska a SK8, združujúce samosprávne kraje, aby prehodnotili svoj postoj a pripojili podpis na Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ktorá je potrebná pre spravodlivé ohodnotenie a stabilizáciu zamestnancov verejných zariadení sociálnych služieb. O reakciu sme požiadali aj tieto združenia samospráv a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Rezort práce tvrdí, že v rámci svojich kompetencií sa snaží podporovať opatrovateľskú službu predovšetkým v rámci využívania európskych zdrojov, pričom ročne na tento účel smerujú desiatky miliónov eur. Ide najmä o príspevky, ktoré sú použité na mzdy opatrovateliek v sociálnych službách.

Mohlo by vás zaujímať

„Zároveň na ministerstve intenzívne pracuje skupina, ktorá pripravuje rozsiahlu reformu financovania sociálnych služieb, ktorá by mala byť realitou v budúcom roku. V rámci jej prípravy bola vôbec po prvýkrát prizvaná aj Komora opatrovateliek Slovenska, ktorá je reprezentatívnou organizáciou v tomto odvetví,“ uviedli z rezortu práce. Tvrdia že v pracovnej skupine sú zastúpení všetci relevantní aktéri v sociálnych službách, vrátane zástupcov samospráv, poskytovateľov a prijímateľov sociálnych služieb, odbornej verejnosti aj Komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Výsledkom ich spolupráce je aj Koncepcia reformy financovania sociálnych služieb, ktorú už vláda vzala na vedomie a ktorá má byť podkladom pre prípravu legislatívy v tejto oblasti. „Okrem financovania sociálnych služieb identifikuje aj hlavné problémy v sociálnych službách, ktorým je aj nedostatok ľudských zdrojov, spôsobený, okrem iného, aj nízkymi mzdami a sociálnym statusom vybraných profesií pracujúcich v sociálnych službách,“ konštatuje ministerstvo.

Ani v neverejných zariadeniach to nie je lepšie

S tým, že zamestnanci sociálnych služieb majú nízke mzdy na to, akú ťažkú a potrebnú prácu robia, súhlasí aj Predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb (APSS) v SR Anna Ghannamová. Asociácia združuje prevažne neverejných poskytovateľov (80 percent členov), ktorých sa Kolektívna zmluva vyššieho stupňa (KZVS) de facto netýka a nemajú „tabuľkové platy.“ Týchto poskytovateľov zriaďujú prevažne občianske združenia, neziskové alebo cirkevné organizácie riadiace sa pri odmeňovaní Zákonníkom práce.

Bez ohľadu na zriaďovateľa je však Slovensko na chvoste krajín Európskej únie (EÚ) s priemernou mzdou zamestnanca dlhodobej starostlivosti. Tá podľa Eurostatu predstavuje 8 819 eur ročne, teda 735 eur mesačne. Slovensko je piate zdola v rebríčku. Za nami je už len Chorvátsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko. V susednej Českej republike (ČR) takýto pracovník zarobí 12 146 eur ročne, čo je 1 012 eur mesačne, a európsky priemer je 19 083 ročne, teda 1 590 mesačne. „Našim krátkodobým cieľom by malo byť dostať sa aspoň na úroveň ČR a dlhodobým dostať sa k priemeru EÚ,“ vyhlásila Ghannamová.

U verejných poskytovateľov sociálnych služieb je podľa nej nutné reformovať tabuľkové platy, zvýšiť platové triedy zamestnancov a urobiť to tak, aby nemuseli verejní poskytovatelia dodržiavať zákon obchádzaním – totiž v súčasnosti aby dosiahli minimálnu mzdu, musia dávať zamestnancovi odmenu, ktorá sa mu ráta do tarifného platu. Verejní a neverejní poskytovatelia však majú rovnaké problémy s tým, že nemajú dostatok zdrojov na zvýšenie miezd.

„Verejní preto, lebo ich obmedzujú rozpočtovo zriaďovatelia a neverejní preto, lebo nemajú za sebou rozpočty obcí, miest a krajov a reálne nedosahujú taký príjem ako by na zvýšenie miezd mali mať. Je to spôsobené nedostatkom zdrojov v systéme a nízkou podporou z verejných zdrojov. Napríklad v Česku štát vynakladá na dlhodobú starostlivosť 1,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), na Slovensku len 0,8 percenta HDP. Reforma financovania sociálnych služieb, ktorá má platiť od 1. januára 2026, by mala do systému naliať navyše 760 miliónov eur, ale aby sme sa dostali aspoň na úroveň Česka museli by to byť 2 miliardy eur,“ poznamenala predsedníčka APSS v SR.

Tiež pripomenula obrovské regionálne rozdiely v platoch pracovníkov sociálnych služieb. V Bratislavskom kraji zarábajú aj dvakrát toľko ako na východnom Slovensku, ale napriek tomu ich najviac chýba práve v Bratislave. To je pravdepodobne spôsobené aj vyššími nákladmi na život v hlavnom meste či odchodmi pracovníkov do zahraničia, najmä do Rakúska a Nemecka.

Na nedostatok zdrojov nesmie doplácať klient

Zamestnanci sociálnych služieb majú základnú mzdu dohodnutú v pracovnej zmluve. Podmienky a pravidlá na osobné ohodnotenie, odmeny či príplatky bývajú vo verejných zariadeniach sociálnych službách definované buď v pracovných zmluvách, pracovných poriadkoch, alebo v osobitných smerniciach. Aj u neverejných poskytovateľov je časť miezd je platená z príspevku ministerstva práce, preto  podliehajú finančnej kontrole. „Kontroly vyúčtovania neverejný poskytovateľ robí ročne a musia sedieť do jediného centa. Ako sú realizované kontroly u verejných poskytovateľov veľmi nevieme – býva ich totiž oveľa menej,“ tvrdí Ghannamová.

„Každý zamestnanec chce vždy vyšší plat. Ak na to ako zamestnávateľ mám zdroje a ten zamestnanec mi za zvýšenie mzdy stojí, lebo si ho chcem udržať, tak mu plat zvýšim,“ hovorí. Všetci, aj verejní aj neverejní, poskytovatelia sociálnych služieb sú však neziskové subjekty. A všetky zdroje určené na sociálnu službu, na ňu aj dávajú. Preto musia vymýšľať rôzne benefity na udržanie zamestnancov. „Robíme im dokonca raňajky na náklady zamestnávateľa, dávame ubytovanie zadarmo – čo v Bratislave nie je malý náklad a aj tak nemáme často koho postaviť na služby. Zamestnanci fluktuujú zo zariadenia do zariadenia a úprimne, ja nerozumiem tomuto turizmu a jeho významu – mzdy sú takmer všade rovnaké a práca úplne rovnaká,“ posťažovala sa predsedníčka APSS.

V konečnom dôsledku sú podľa nej mzdy podobné u verejných aj neverejných poskytovateľov. „Iste, otázne je, prečo štát Zákon o odmeňovaní neupraví tak, aby samospráva takto smiešne nemusela zákon obchádzať a aby sa pomohlo zvýšením základnej mzdy u zamestnancov verejných zariadení. My však potrebujeme navýšiť mzdy všetkých zamestnancov a nie platbou klienta a jeho príbuzných – lebo tí už viac platiť nevládzu. Musíme to dosiahnuť zvýšením verejných príspevkov,“ zdôrazňuje.

Namiesto príspevku osobný rozpočet odkázaného

V rámci reformy financovania sociálnych služieb sa príspevok z ministerstva práce má zmeniť na takzvaný osobný rozpočet odkázaného občana, ktorý bude vyplácať Ústredie práce a ten sa bude valorizovať na základe vzorca minimálnej mzdy. Asociácia poskytovateľov bude podľa Ghannamovej v reforme presadzovať, aby sa tento príspevok valorizoval výškou priemernej mzdy v hospodárstve, čo by bol oveľa vyšší nárast. „Finančný príspevok na prevádzku, ktorý majú vyplácať samosprávy poskytovateľom, zas chceme odvodzovať od predpokladaných nákladov na službu v danom roku, nie podľa minulého roku – čo nezohľadňuje reálne náklady. A budeme žiadať od vlády v dokumente Stratégia poskytovanie sociálnych služieb tzv. Plán stabilizácie zamestnancov, kde bude nutné navýšenie verejných zdrojov pre všetkých zamestnancov ako aj stabilizačné, náborové a vzdelávacie bonusy,“ vymenovala.

Napríklad v Rakúsku už tri roky zo štátneho rozpočtu platia ročne opatrovateľkám dorovnávací bonus do výšky priemernej mzdy v hospodárstve ako mimoriadny štátny príplatok. „Ak neurobíme takéto opatrenia a polovica ľudí zo sociálnych služieb do piatich rokov odíde do dôchodku, nebudeme ich mať kým nahradiť. A to ešte nerátame nárast odkázaných – ich počet sa do roku 2030 zvýši o 200 percent a už dnes nám v krajine chýba šesťtisíc opatrovateliek,“ uzavrela predsedníčka APSS.

Anton Szalay problematiku  odmeňovania zamestnancov zariadení sociálnych služieb otvoril aj na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady vlády SR 13. januára: „Dal som do pozornosti ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny skutočnosť nespokojnosť zamestnancov. Prítomní boli aj štátny tajomník ministerstva financií, predseda ZMOS, teda tí, ktorí majú hľadať presun financií do regiónov na krytie nákladov na záväzky vyplývajúce z textov KZVS. Zatiaľ nemáme informácie, že by prišlo k dohode a k vytvoreniu podmienok pre podpis kolektívnych zmlúv na roky 2025-26.“