Platby zo zdravotného poistenia v mnohých prípadoch u nemocníc nepokrývajú ani náklady na samotný zdravotnícky materiál potrebný na operáciu. Pri niektorých pacientoch nemocnica už vopred vie, že pre úspešné vyliečenie pacienta pôjde do mínusu. V ankete Zdravotníckeho denníka to povedal poslanec Národnej rady SR za Progresívne Slovensko (PS) a člen parlamentného zdravotníckeho výboru Oskar Dvořák. Tému zadlžených nemocníc otvoril Zdravotnícky denník v podcaste Perspektívy zdravia. V ňom okrem iného zaznelo, že nemocnice tvoria rekordné straty napriek tomu, že sú tam rekordné peniaze, ktoré medziročne stúpajú. Zároveň vytvárajú najväčšie dlhy. Preto je u nich priestor na vytváranie úspor prostredníctvom lepšieho riadenia .
Čomu pripisujete fakt, že na nemocnice je v rámci rozpočtu pridelených čoraz viac peňazí, ale napriek tomu majú stále rekordné dlhy?
Platby zo zdravotného poistenia v mnohých prípadoch u nemocníc nepokrývajú ani náklady na samotný zdravotnícky materiál potrebný na operáciu. Pri niektorých pacientoch nemocnica už vopred vie, že pre úspešné vyliečenie pacienta pôjde do mínusu. Často ide o tie najnákladnejšie výkony, ako sú napríklad transplantácie, alebo komplikované operácie vrodených genetických chýb a mnohé ďalšie, ktoré sa vykonávajú najčastejšie práve v koncových štátnych nemocniciach.
V platbe za túto operáciu, teda v takom prípade, nie je zahrnutá cena za ľudskú prácu, prevádzku budovy a už vôbec nie prostriedky na ďalšie investície. Niektoré nemocnice musia dávať až 90 percent svojich rozpočtov iba na mzdy. Riaditeľ následne nemá žiadny priestor na rozvoj svojej nemocnice. Riešením by mohol byť systém skupín súvisiacich diagnóz (DRG), ktorý by nastavil medicínsky oprávnené náklady a tomu sa následne aj prispôsobil rozpočet.
Aké možnosti šetrenia majú podľa vás v súčasnosti nemocnice a čo treba zmeniť, aby nemocnice neboli zadlžené?
Mohlo by vás zaujímať
Zatiaľ čo súkromníci riadia svoje nemocnice ako sieťové holdingy, každá štátna nemocnica funguje samostatne. O úsporách z rozsahu preto môžu len snívať. Centrálny nákup za lepšie ceny by mohol výrazne prispieť k šetreniu. Úspory sú však možné aj v rámci súčasného systému. Zatiaľ čo vo svete je bežná obložnosť nemocničných lôžok na úrovni 90 percent, u nás sú lôžka zaplnené zhruba na 60 percent. Pridlhý je aj priemerný čas hospitalizácie a v nemocniciach riešime veci, ktoré by sme vedeli kľudne riešiť v jednodňových chirurgiách a v ambulanciách.
Samostatnou kapitolou sú pozostatky vyciciavania štátnych nemocníc – nevýhodné zmluvy na právne služby, stravovacie služby, pridrahé nákupy zdravotníckeho materiálu a podobne. V dôsledku minulých rozhodnutí a privatizácií boli nemocnice oklieštené o možnosti poskytovania najziskovejších služieb ako počítačová tomografia (CT), magnetická rezonancia (MR), laboratórií a dialýz, ktoré sú väčšinou v rukách súkromníkov. Štátne nemocnice tak často nemajú ani možnosť dotovať menej výnosné výkony viac výnosnými službami. Tieto pozostatky minulosti treba čo najskôr opraviť.
Majú nemocnice kvôli svojej zlej platobnej disciplíne drahšie energie?
Myslím si, že hlavným dôvodom je skôr nízka energetická efektívnosť mnohých nemocničných budov, z ktorých niektoré majú aj sto rokov. Okrem toho, že nevyhovujú medicínskym potrebám 21. storočia, je ich prevádzka neefektívna a výrazne predražuje náklady na chod nemocnice. Peniaze tu doslovne utekajú do vzduchu. V extrémnom prípade museli dokonca v bratislavskom Ružinove kvôli pokazenému kotlu presťahovať pacientov počas zimy. Investície do nemocníc hodných 21. storočia musia byť preto skutočnou prioritou vlády.
Celú reláciu podcastu Perspektívy zdravia si môžete pozrieť vo videu: