Na Slovensku sa napriek optimalizácii nemocničnej siete nezoptimalizoval počet lôžok podľa regionálnej potreby. Viaceré nemocnice vykazujú nízke obložnosti, medzi 50 až 60 percentami. Pri takýchto číslach sa nedá nastaviť efektivita systému. V ankete Zdravotníckeho denníka to povedal poslanec Národnej rady SR za Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a člen parlamentného zdravotníckeho výboru Peter Stachura. Tému zadlžených nemocníc otvoril Zdravotnícky denník v podcaste Perspektívy zdravia. V ňom okrem iného zaznelo, že nemocnice tvoria rekordné straty napriek tomu, že sú tam rekordné peniaze, ktoré medziročne stúpajú. Zároveň vytvárajú najväčšie dlhy. Preto je u nich priestor na vytváranie úspor prostredníctvom lepšieho riadenia .
Čomu pripisujete fakt, že na nemocnice je v rámci rozpočtu pridelených čoraz viac peňazí, ale napriek tomu majú stále rekordné dlhy?
Je to komplexný problém. Na Slovensku sa napriek optimalizácii nemocničnej siete (OSN) nezoptimalizoval počet lôžok podľa regionálnej potreby. Viaceré nemocnice vykazujú nízke obložnosti, medzi 50-60 percent. Pri takýchto číslach sa nedá nastaviť efektivita systému. Asi sa potrebujeme zamyslieť nad skutočnou regionálnou potrebou. Jednotlivé vyššie územné celky a nemocnice v nich spoločne veľmi nekoordinujú postup, azda okrem Žilinského samosprávneho kraja a zároveň pacienti stále viac nedôverujú nemocniciam vo svojom prirodzenom okolí a vyberajú si vzdialenejšie nemocnice. V ich regióne sú ale plánované na ich potreby kapacity. Čiže toto je jeden problém. Ochota optimalizovať počty lôžok, oddelení, nemocníc je veľmi nízka.
OSN cez doplnkové programy tiež rozbila pôvodnú koncepciu optimalizácie. S vysokým počtom deklarovaných lôžok je spojená aj zvýšená potreba personálu, ktorý generuje vysoké náklady. Platy naviazané na priemernú mzdu v hospodárstve rastú rýchlejšie ako efektivita práce a inflácia, čo je ďalším faktorom zvyšovania ekonomických potrieb nemocníc. Rovnako je stále neporiadok vo verejnom obstarávaní špeciálneho zdravotníckeho materiálu a liekov, verejné obstarávania neprebiehajú centralizovane, a tak sa ani nezískava množstevná zľava.
Ďalej sa do systému ústavnej zdravotnej starostlivosti dostávajú nové subjekty, ktoré ale nenahrádzajú staré. Ako príklad môže slúžiť nemocnica Bory alebo Kardiocentrum Agel, ktoré vznikli napriek tomu, že regionálnu potrebu pokrývajú už etablované nemocnice. Zároveň je veľkým balvanom sústavného zadlžovania obsluha a negatívne dopady nabaľujúceho sa dlhu, ktorý predražuje verejné nákupy cez rizikovú prirážku za nedodržanie platobnej disciplíny.
Mohlo by vás zaujímať
Aké možnosti šetrenia majú podľa vás v súčasnosti nemocnice a čo treba zmeniť, aby nemocnice neboli zadlžené?
Nemocnice, predovšetkým tie štátne, treba riadiť centrálne. Treba zabezpečiť centrálny nákup, reporting dát, kontroling. Nákup špeciálneho zdravotníckeho personálu a liekov musí prebiehať koordinovane a benchmarkovaním. Ďalej treba ešte raz zadefinovať skutočnú potrebu nemocničných lôžok. Teda počty lôžok v tej-ktorej nemocnici, na tom-ktorom oddelení a efektívne ich využívať. Treba zvyšovať obložnosť oddelení, možno niektoré spájať alebo pracovať s plávajúcimi lôžkami. Rovnako zoptimalizovať chod operačných sál a najnákladnejšej zdravotnej starostlivosti – na oddeleniach intenzívnej medicíny a jednotkách intenzívnej starostlivosti.
Rovnako sa treba pozrieť aj na kolektívne zmluvy a rôzne benefity, ktoré nemôžu byť nadmieru štedré, keď nemocnica má negatívny hospodársky výsledok. Na druhej strane sa treba pozrieť na príjmy od poisťovní a ako sa vykazujú ekonomicky oprávnené náklady nemocníc. Je potrebné prijať zákon o riadení štátnych inštitúcií a vyžadovať plnenie KPIs (key performance indicators, pozn. redakcie), bez politických zásahov do manažmentu. V budúcnosti bude nevyhnutné nastaviť systém tak, aby sila odborových združení neparalyzovala snahy o zvyšovanie efektivity systému v prospech pacienta.
Majú nemocnice kvôli svojej zlej platobnej disciplíne drahšie energie?
Nepoznám aktuálnu situáciu nemocníc ohľadom platieb za energie. Každopádne veľký investičný dlh robí staré nemocnice energeticky deficitné a to prirodzene zhoršuje ich zlú ekonomickú situáciu.
Celú reláciu podcastu Perspektívy zdravia si môžete pozrieť vo videu: