Európská únia efektívne podporuje digitalizáciu zdravotnej starostlivosti, ukázali výsledky auditu Európskeho dvora audítorov, ktoré na včerajšej schôdzi európskeho výboru pre verejné zdravie (SANT) predstavila členka dvora Joëlle Elvingerová. Audit napriek tomu odhalil problémy s administratívnou záťažou a monitorovaním financií. Ďalšou témou schôdze bol nedostatok zdravotníckeho personálu, ktorý členské štáty čiastočne riešia náborom zo zahraničia. Odborníci však zdôrazňujú potrebu lepších pracovných podmienok, vyšších platov a moderných technológií. Podpora zdravého starnutia by mohla znížiť záťaž zdravotných systémov a zaistiť ich udržateľnosť.
Členka Európskeho dvora audítorov, respektíve Európskeho účtovného dvora, Elvingerová na schôdzi SANT prezentovala zvláštnu správu o digitalizácii zdravotnej starostlivosti. Hlavným zistením auditu je, že Európska komisia efektívne podporovala členské štáty pri digitalizácii ich zdravotných systémov. Súčasťou týchto opatrení bolo využitie elektronických prostriedkov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, vrátane e-receptov, elektronických zdravotných záznamov a telemedicíny.
Audit sa zameral na európske financovanie a monitorujúci rámec a skúmal, ako členské štáty využívajú poskytnuté finančné prostriedky. „V rokoch 2014 až 2020 a 2021 až 2027, teda počas programových období, EÚ alokovala najmenej 16 miliárd eur európskych fondov na digitalizáciu zdravotnej starostlivosti, vrátane 2,4 miliardy eur v rámci politiky súdržnosti a dodatočných 13,6 miliárd cez RRF (Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, pozn. red.). Ďalšie financie boli dostupné cez iné programy,“ uviedla Elvingerová.
Hoci boli financovanie a podpora EÚ hodnotené ako efektívne, audit odhalil niekoľko nedostatkov. Členské státy čelili zložitosti správy finančných prostriedkov, administratívnej záťaži, obmedzeným kapacitám menších inštitúcií a ťažkostiam spojeným so spolufinancovaním. Tiež bolo zistené, že ani Komisia, ani väčšina členských štátov nemala komplexný prehľad o využití finančných prostriedkov.
Komisia monitoruje postup členských štátov pri digitalizácii zdravotnej starostlivosti cez dva zdroje – eGovernment Benchmark a Digital Decade eHealth Indicator. Audit však odhalil určité nedostatky pri podávaní správ a presnosti dát. Na základe týchto zistení Európsky účtovný dvor odporučil Komisii zlepšiť systém podávania správ o využití európskych financií a spresniť monitorovanie digitalizácie zdravotných systémov. Celkovo však Elvingerová zhrnula, že audit preukázal efektivitu podpory Komisie v oblasti digitalizácie zdravotných systémov a že kontrolované projekty prispeli k ich zlepšeniu.
Mohlo by vás zaujímať
Ako čeliť starnutiu populácie?
Na schôdzi výboru vystúpil aj ekonóm Gaetan Lafortune a zoznámil europoslancov s dokumentom „Health at a Glance 2024“ z dielne OECD, ktorý predstavuje pohľad na stav európskych zdravotných systémov zotavujúcich sa z pandémie covid-19 a zároveň čelí novým výzvam a príležitostiam, ktoré prináša digitalizácia, klimatické zmeny a demografická zmena populácie. Aktuálna správa sa zameriava na dve kľúčové témy, a to riešenie nedostatku pracovných síl v zdravotníctve a predlžovanie dĺžky života v zdraví.
Podľa najnovšej správy Health at a Glance 2024 sa európske krajiny potýkajú s vážnym nedostatkom zdravotníckeho personálu, pričom v roku 2022 chýbalo v EÚ približne 1,2 milióna lekárov, zdravotných sestier a pôrodných asistentiek. Medzi hlavné dôvody patrí starnutie populácie a odchod zdravotníkov do dôchodku. Viac ako tretina lekárov a štvrtina sestier je staršia ako 55 rokov, čo situáciu ďalej zhoršuje. Napríklad v Taliansku a Bulharsku je tento podiel dokonca viac ako polovičný. Zároveň klesá záujem mladých ľudí o zdravotnícke profesie, najmä v oblasti ošetrovateľstva.
Štáty situáciu čiastočne riešia tým, že sa stále viac spoliehajú na zdravotníkov vyškolené v zahraničí. Napríklad v roku 2023 bolo viac ako 40 percent lekárov v Nórsku, Írsku a Švajčiarsku vyškolených v iných krajinách. „Tento prístup však vyvoláva obavy z negatívneho dopadu na krajiny pôvodu, kde je tak zákonite nedostatok zdravotníckych pracovníkov,“ varoval ekonóm. Ako kľúčové riešenie sa ponúka zlepšenie pracovných podmienok, zvýšenie platov a rozšírenie vzdelávacích programov pre zdravotníkov. Taktiež využitie moderných technológií, vrátane umelej inteligencie, by malo pomôcť optimalizovať prácu zdravotníkov a zvýšiť ich produktivitu.
Ďalšou dôležitou témou správy je predlžovanie dĺžky života v zdraví. Ako prezentoval Lafortune, očakáva sa, že do roku 2050 podiel osôb starších ako 65 rokov v EÚ vzrastie na 29 percent. Hoci sa priemerná dĺžka života zvyšuje, viac ako polovica seniorov trpí chronickými ochoreniami alebo zdravotným postihnutím. Významným problémom je aj rastúci výskyt demencie, ktorej by sa podľa odhadov dalo až v 45 percentách predísť cielenou prevenciou. Odborníci preto zdôrazňujú potrebu podpory zdravého starnutia, ktorá zahŕňa prevenciu chorôb, očkovanie a podporu duševného zdravia. Zdravšia populácia by mohla znížiť náklady na zdravotnú a dlhodobú starostlivosť a zároveň znížiť dopyt po zdravotníckom personáli.
