Slovenská vláda na svojom rokovaní s pripomienkami schválila návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zabezpečením ochrany pacienta a s nastolením sociálneho zmieru v zdravotníctve. Zmeny sa týkajú valorizácie platov lekárov, zavedenia personálnych normatívov v nemocniciach či skrátenia pracovnej doby zamestnancov nemocníc i ďalších zdravotníckych zariadení. Materiál, ktorý pripravilo ministerstvo zdravotníctva tým reaguje na záväzky vyplývajúce zo zmluvy o nastolení sociálneho zmieru v zdravotníctve medzi vládou a Lekárskym odborovým združením (LOZ). Vláda zároveň odobrila skrátené legislatívne konanie, aby právna úprava mohla byť schválená už na februárovej schôdzi parlamentu. V opačnom prípade hrozí, že lekári od marca z nemocníc odídu.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) po rokovaní vlády povedal, že diskusia bola mimoriadne náročná, ale podarilo sa dosiahnuť dohodu na všetkých bodoch. Diskusia bola podľa neho najmä o ekonomických dopadoch, ktoré boli komunikované s ministerstvom financií. „Budú plne kryté z rozpočtu verejného zdravotného poistenia. To znamená, že nebude žiaden dodatočný náklad pre verejné financie,“ konštatoval. Informoval, že bude zriadená medzirezortná pracovná skupina medzi rezortami zdravotníctva a financií, kde na mesačnej báze budú robiť odpočet a monitoring opatrení.
Jednou z hlavných požiadaviek LOZ bolo vypustenie právneho mechanizmu trestného sankcionovania porušovania povinností v čase mimoriadnej situácie podľa zákona o civilnej ochrane obyvateľstva. Ministerstvo zdravotníctva preto navrhlo vypustenie právnej úpravy mimoriadnej udalosti, ktorou je kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti. Teda sa ruší trestnoprávna zodpovednosť zdravotníkov v prípade mimoriadnej situácie.
Zdravotníci budú mať kratší pracovný čas
Právna úprava plní aj záväzok vyplývajúci zo zmluvy s LOZ spočívajúci vo vypustení znížených základných zložiek mzdy pre rok 2025 a pre rok 2026. Cieľom navrhovaného ustanovenia je, aby platili základné zložky mzdy s nárastom miezd 9,66 percenta pre rok 2025 pre všetkých zdravotníckych panovníkov s účinnosťou od 1. marca 2025 a s nárastom miezd 6,44 percenta pre rok 2026 pre všetkých zdravotníckych panovníkov. Rušia sa tým prechodne znížené základné zložky mzdy.
Ďalšou právnou úpravou sa mení rozsah pracovného času zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktoré sú všeobecnou nemocnicou, detenčným ústavom alebo detenčným ústavom pre mladistvých. Pre všetkých týchto zdravotníckych pracovníkov, ktorí pracujú pri nepretržitom poskytovaní zdravotnej starostlivosti, bez ohľadu na konkrétny spôsob rozvrhnutia ich pracovného času, sa pracovný čas ustanovuje najviac v rozsahu pracovného času zamestnanca v nepretržitej prevádzke. Ten je 37,5 hodiny.
Práve tento bod je problémom pre nemocnice. Kým minister zdravotníctva Kamil Šaško tvrdí, že negatívne dopady na rozpočet budú necelých 40 miliónov eur, Marián Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS), konštatuje, že podľa analýz ANS si dohoda vlády s LOZ vyžiada vyše 500 miliónov eur navyše. Na tlačovej konferencii dodal, že len pre nemocnice v ANS by skrátenie pracovnej doby znamenalo potrebu prijať ďalších 240 lekárov a 1 500 iných zamestnancov. Petko upozornil, že ak budú schválené zákony tak, ako sú v memorande, bez možnosti úpravy, bude to znamenať rozvrat zdravotníctva do dvoch rokov.
Mohlo by vás zaujímať
Zákon upravuje aj personálne zabezpečenie oddelení
Ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom upraví aj minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie jednotlivých druhov ústavných zdravotníckych zariadení. Napríklad počet pacientov na lôžku pripadajúcich na jedného lekára v dennej zmene na jednotlivých oddeleniach nemocníc pre deti a dorast je 17 v odboroch vnútorného lekárstva, 13 v chirurgických odboroch a 10 na novorodeneckom oddelení. Ak počet pacientov na každého jedného lekára presahuje hodnotu v chirurgických odboroch o dvoch pacientov a v odboroch vnútorného lekárstva o štyroch pacientov, zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti zabezpečí ďalšieho lekára v dennej zmene. Na oddelení detskej psychiatrie je na každých 30 obsadených lôžok aj najmenej jeden liečebný pedagóg alebo špeciálny pedagóg. Počet pacientov na lôžku pripadajúcich na jedného lekára v nočnej zmene je najviac 100.
Na urgentnom príjme 1. typu pre dospelých musí byť v dennej zmene najmenej jeden lekár a v nočnej zmene tiež najmenej jeden lekár. Na urgentnom príjme 2. typu pre dospelých alebo na urgentnom príjme 2. typu pre deti a dorast musia byť v dennej zmene najmenej štyria lekári a v nočnej zmene najmenej traja lekári.
Počet pacientov na lôžku pripadajúcich na jednu sestru na jednotlivých oddeleniach nemocníc pre deti a dorast je v dennej zmene 9 a v nočnej zmene 15. Počet pacientov na lôžku pripadajúcich na jednu praktickú sestru – asistenta alebo sanitára na oddeleniach nemocníc pre deti a dorast je v každej zmene 20. Ak sa počet pacientov na každú jednu sestru, praktickú sestru – asistenta alebo sanitára v každej zmene zvýši o troch pacientov, nemocnica zabezpečí ďalšiu sestru, praktickú sestru – asistenta alebo sanitára. Na oddeleniach pre dospelých treba jednu sestru na 10 pacientov počas dňa a v nočnej zmene na 18 pacientov. Jednu praktickú sestru – asistenta alebo sanitára je potrebné pre 20 pacientov cez deň a pre 40 v noci.
Na urgentnom príjme 1. typu pre dospelých musia byť v dennej zmene a v nočnej zmene najmenej dve sestry alebo najmenej jedna sestra a jeden zdravotnícky záchranár. V každej zmene musí byť jedna sestra s príslušným profesijným titulom. Na urgentnom príjme 1. typu pre dospelých musí byť v dennej zmene najmenej jeden sanitár a v nočnej zmene najmenej jeden sanitár. Na urgentnom príjme 2. typu pre dospelých alebo urgentnom príjme 2. typu pre deti a dorast musí byť v dennej zmene najmenej osem sestier alebo najmenej štyri sestry a štyria zdravotnícki záchranári a v nočnej zmene najmenej šesť sestier alebo najmenej tri sestry a traja zdravotnícki záchranári.
Nové povinnosti pre zdravotné poisťovne
Zmenia sa aj povinnosti zdravotných poisťovní. Do oznamovacích povinností, podľa ktorých je zdravotná poisťovňa povinná vypracovať a predkladať Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) a ministerstvu zdravotníctva aj ďalšie údaje o DRG úhradách. Pribudne im aj nová povinnosť poskytovať úradu a ministerstvu zdravotníctva údaje za kalendárny štvrťrok za každého poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti, s ktorým sa poisťovňa dohodla na úhrade zdravotnej starostlivosti podľa klasifikačného systému. Ide o údaje ako výška úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa klasifikačného systému vrátane pripočítateľných položiek a súvisiacej zdravotnej starostlivosti, výškach úhrad za pripočítateľné položky podľa klasifikačného systému, počte uznaných hospitalizačných prípadov uhradených podľa klasifikačného systému, počte neuznaných hospitalizačných prípadov a podobne.
Taktiež Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude zverejňovať na svojom webovom sídle údaje podľa jednotlivých zdravotných poisťovní, čím sa umožní vyhodnotiť tzv. programovú vyhlášku a jej plnenie zdravotnými poisťovňami.
Celkové výdavky na zdravotníctvo by mali v tomto roku dosiahnuť úroveň zhruba 9,6 miliardy eur. Z toho najväčší podiel tvoria výdavky na zdravotnú starostlivosť, ktoré by sa mali pohybovať na úrovni 8,2 miliardy eur. Suma, určená na zdravotnú starostlivosť, sa medzi jednotlivé sektory distribuuje pomocou takzvanej programovej vyhlášky.
Opozičné strany legislatívu nepodporia
Kým koaličné politické strany Smer-SD a Slovenská národná strana už deklarovali, že zdravotnícke zákony na februárovej schôdzi parlamentu podporia, opozičné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) za ne hlasovať nebude. „Kresťanskí demokrati upozorňujú, že napriek viacerým dobrým opatreniam a deklarovanej podpore lekárskym odborárom zo strany KDH sú v zákone aj rizikové opatrenia. Preto hnutie vyzýva ministra Šaška, aby zvážil aktuálnu podobu zákona, ktorá môže ohroziť slovenských pacientov,“ odznelo na tlačovej besede KDH.
Poslanec a člen zdravotníckeho výboru Peter Stachura pripustil, že v zdravotníckych zákonoch vidí viaceré pozitíva. Je to napríklad audit úväzkov a nákupov, zvýšenie transparentnosti pri rozdeľovaní financií pre nemocnice v rámci Slovenska, a tiež zrušenie trestnoprávnej zodpovednosti zdravotníkov v prípade mimoriadnej situácie, ak by neprišli do práce po výpovedi, alebo návrat k pôvodnému nárastu miezd lekárov. „Ale okrem týchto pozitív musíme upozorniť aj na riziká. Prvým je tzv. nepretržitá prevádzka, v rámci ktorej sa mení týždenný pracovný čas zo 40 hodín, ktoré poznáme, a ktoré sú povinnosťou u všetkých iných odvetví na 37,5 hodinový pracovný čas. Nemocnica však nie je výrobná linka. Skrátenie pracovného času o 2,5 hodiny znamená znížiť pracovný čas o 10 hodín mesačne na zamestnanca. V tomto prípade bude nemocnica musieť prijať viac personálu, ktorý nemáme, alebo budú rásť nadčasy. Ale tie sú už teraz vysoké a robia ich zamestnanci dobrovoľne len po dohode so zamestnávateľom. Druhou alternatívou je rušiť lôžka, oddelenia, alebo dokonca nemocnice,“ upozornil Stachura na tlačovej konferencii.
Podľa Františka Majerského, ďalšieho poslanca za KDH, ani po prečítaní návrhu zákona neexistuje ekonomický odhad a na to mali kompetentní takmer dva mesiace času. „Vyrátané sú zatiaľ len upravené koeficienty lekárov na pôvodnú mieru, čo bude štát stáť zhruba 38 miliónov eur len v roku 2025. My nevieme, koľko čo bude stáť, ale už ideme schvaľovať zákon. Rozumieme tomu, že minister Kamil Šaško má nôž pod krkom a musí sa dohodnúť s LOZ. So všetkými krokmi ale súhlasiť jednoducho nemôžeme, pretože to môže ohroziť našich pacientov na Slovensku,“ uzavrel Majerský.
Odmietavo sa k schvaľovaniu zdravotníckych zákonov postavila aj ďalšia opozičná strana – Sloboda a solidarita (SaS). Poslanec a člen zdravotníckeho výboru Tomáš Szalay na tlačovej konferencii upozornil, že vláda schváli zákony a už o pár dní sa o nich má rokovať v parlamente. „Takto sa zodpovedná legislatíva nerobí. Najmä legislatíva, ktorá má stáť stovky miliónov eur, ktoré nie sú kryté v štátnom rozpočte a zdravotníctvo na ne nemá,“ zdôraznil. Szalay dodal, že pri dohode LOZ s vládou neboli a nesúhlasia s ňou. „Nemyslíme si, že je to dohoda, ktorá pomôže slovenskému zdravotníctvu. Práve naopak, zdravotníctvu ublíži, pretože v dohode nie je žiadna zmienka o pacientoch. Tí ostali na okraji záujmu. Preto, keď sa tieto zákony dostanú na rokovanie parlamentu, strana SaS za ne hlasovať nebude,“ uzavrel poslanec za SaS.
Zmluva o zmieri bola podpísaná koncom roka
Minister zdravotníctva Šaško v mene vlády pred Vianocami podpísal s LOZ zmluvu o sociálnom zmieri v zdravotníctve. Malo sa ňou zabrániť kolapsu nemocníc, ktorý hrozil pre výpovede lekárov. Nemocničným lekárom by sa podľa zmluvy mali zvyšovať platy podľa pôvodného stavu pred konsolidáciou. Šéf LOZ Peter Visolajský po podpise dohody avizoval, že lekári sa vrátia do nemocníc podmienečne a vláda musí do konca februára 2025 splniť sľuby, ku ktorým sa zaviazala.
Výpovede z pracovného pomeru sa týkali vyše 3 300 výpovedí lekárov z nemocníc naprieč Slovenskom. Lekári už podávali výpovede aj z nadčasovej práce. Dôvodom bola nespokojnosť so situáciou v zdravotníctve.
