Preventívne prehliadky sú dôležitou súčasťou starostlivosti o zdravie a môžu odhaliť množstvo ochorení. Problémom však je, že podľa informácií zdravotných poisťovní na ne chodí len asi 40 percent ľudí na Slovensku. Niektorí sa vyhovárajú, že nemajú čas, iní že majú problém so všeobecným lekárom. V oblasti preventívnych prehliadok by teoreticky mohli pomôcť lekárne, ktoré sú prakticky v každej obci. Tým to ale neumožňuje legislatíva ani kompetencie farmaceutov.

Ministerstvo zdravotníctva vysvetľuje, že lekárne v súčasnosti nemajú oprávnenie na výkon preventívnych prehliadok, zároveň farmaceuti nemajú odbornú spôsobilosť na vykonávanie preventívnych prehliadok v rozsahu, ktorý stanovuje zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia. „V súčasnosti sa legislatívna zmena nepripravuje,“ konštatuje pre Zdravotnícky denník Komunikačný odbor ministerstva zdravotníctva.

Zásadná zmena legislatívy

Ani Ondrej Sukeľ, prezident Slovenskej lekárnickej komory (SLeK), si nemyslí, že by lekárne a farmaceuti mohli zabezpečiť komplexnú preventívnu prehliadku, keďže ide o kompetenciu lekára. „Súčasťou preventívnej prehliadky sú však aj niektoré výkony, ktoré dnes už lekárne rutinne zabezpečujú a ktoré by mohli byť súčasťou nízkoprahového „vstupu“ do začiatku preventívnej prehliadky. Výsledky merania konkrétnych parametrov by už následne komplexne zhodnotil ošetrujúci lekár,“ dodáva Sukeľ pre Zdravotnícky denník. Bola by však podľa neho potrebná zásadná zmena legislatívy, ktorá by umožnila požadovať a uhrádzať konkrétne výkony poskytovateľmi lekárenskej starostlivosti. „Zo strany lekární by bolo potrebné zabezpečenie materiálnych a priestorových požiadaviek v súlade s existujúcimi štandardmi,“ dodáva prezident SLeK.

Predseda Združenia všeobecných lekárov pre dospelých (ZVLD) Rastislav Zanovit si nevie predstaviť, ako by takáto prehliadka mohla prebiehať priamo v lekárni. „Otázka už potom je len v definícii preventívnej prehliadky, čo vlastne má obsahovať. Ak sa dohodneme, že to má byť len meranie tlaku, saturácie, tepu, hmotnosti, prípadne zmeranie obvodu pásu a bokov, tak to je možné urobiť aj v lekárňach. Myslím si však, že v ambulanciách pacient dostane viac, ako by bolo možné dostať v lekárni,“ konštatuje Zanovit pre Zdravotnícky denník.

Preventívna prehliadka sa podľa Moniky Paluškovej, prezidentky Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska (SVLS), musí vykonávať u ošetrujúceho lekára, keďže súvisí s odberom biologického materiálu ako krv a moč, vykonaním EKG záznamu či vyšetrením stolice, vyhodnotením výsledkom a posúdením zdravotného stavu pacienta v kontexte so všetkými anamnestickými údajmi a kompletným fyzikálnym a prístrojovým vyšetrením pacienta. „Takéto vyšetrenie nie je úlohou lekárne,“ zdôrazňuje prezidentka SVLS.

Poskytnutie výsledkov ošetrujúcemu lekárovi

Palušková dopĺňa, že pediatri aj všeobecní lekári pre dospelých majú za sebou atestačnú skúšku, ktorej súčasťou je aj vzdelanie vo vykonávaní všetkých typov prevencie vrátane preventívnych prehliadok a roky praxe v tejto oblasti. „Vykonávajú preventívne prehliadky s ohľadom na odborný obsah a bezpečnosť pacienta aj poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, a preto niet dôvodu, aby sa zákonný rámec menil,“ konštatuje prezidentka SVLS.

Zanovit sa taktiež domnieva, že všeobecní lekári by s poskytovaním preventívnych prehliadok lekárňami nesúhlasili. „Ale chcelo by to viac tú myšlienku rozvinúť, aby sme vedeli, o čo by v lekárni išlo. Lebo na druhej strane, ak by to malo zvýšiť preventívnosť a ak predpokladáme, že lekárne sú bližšie k ľuďom, tak prečo nie. Obávam sa však, že by to asi tento účel nesplnilo, pretože tí, ktorí nechodia na prevencie, nechodia ani do lekárni, pretože ide väčšinou o ľudí, ktorí sa nestarajú o svoje zdravie,“ vyjadruje svoje obavy predseda ZVLD.

Mohlo by vás zaujímať

Prezident SLeK pripomína, že technologický vývoj už dnes umožňuje napríklad selfmonitoring mnohých parametrov, ktoré sa ešte nedávno testovali iba v laboratóriách. „Realizáciu konkrétnych vyšetrení farmaceutom ako zdravotníckym pracovníkom, samozrejme aj ktorýmkoľvek lekárom špecialistom, a poskytnutie výsledkov ošetrujúcemu lekárovi na záverečné zhodnotenie, nepovažujem za problém,“ konštatuje Sukeľ.

Poskytovanie lekárenskej starostlivosti je regulovaná činnosť, pričom poskytovateľ musí počítať s tým, že regulačné vstupy sa môžu, resp. musia, v čase meniť. „Vykonávanie fyzikálnych a biochemických vyšetrení zameraných na primárnu prevenciu je však súčasťou lekárenskej starostlivosti od roku 2011. Takže nešlo by o dramatickú zmenu v rozsahu činnosti, ale iba v ich financovaní,“ myslí si prezident SLeK. Navyše by sa podľa neho určite zvýšil počet ľudí, ktorí by absolvovali aspoň časť základných vyšetrení, ktoré majú potenciál odhaliť rizikové faktory mnohých ochorení – kardiovaskulárnych či metabolických.