Ministerstvo zdravotníctva pracuje na tvorbe nových Štandardných diagnostických a terapeutických postupov (ŠDTP) a na legislatívnej definícii cesty, respektíve ciest pacienta s rôznymi diagnózami zdravotníckym systémom. Odborníci a najmä pacienti po tom volajú už niekoľko rokov, aby človek v systéme nebol stratený.

Rezort pre Zdravotnícky denník uviedol, že v októbri 2024 bol Komisiou pri Monitorovacom výbore pre Program Slovensko, ktorý je financovaný z európskeho plánu obnovy, schválený zámer národného projektu pre tvorbu štandardných postupov pre všeobecnú ambulantnú starostlivosť a podporu prevencie. „V súčasnosti je pre daný národný projekt vyhlásená výzva, pričom v prvom kvartáli 2025 bude projekt tvorby štandardných postupov zahájený,“ skonštatovali z komunikačného odboru rezortu. Dodali, že realizáciou národného projektu sa naplnia ciele Stratégie všeobecnej ambulantnej starostlivosti do roku 2030.  

Primárne sa má projekt zamerať na tvorbu štandardných postupov pre ambulantných lekárov v odboroch všeobecné lekárstvo a pediatria. Tiež podporiť primárnu a sekundárnu prevenciu prostredníctvom postupov pre výkon prevencie v odboroch rádiológia a urológia. 

Zrušenie obmedzení predpisu liekov aj zlepšenie skríningu

Vytvorením a zavedením štandardných postupov vo všeobecnom lekárstve a pediatrii sa podľa ministerstva majú vymedziť presné podmienky pre všeobecných ambulantných lekárov, aby sa mohli uvoľniť preskripčné a indikačné obmedzenia pri predpisovaní liekov.

Taktiež sa plánuje vytvorenie ŠDTP pre skríning karcinómu prostaty. „Zameriava sa na včasné odhalenie nádorových ochorení, ktoré sú jednou z hlavných príčin úmrtí nielen na Slovensku ale aj v celej Európe. Skríningové štandardné postupy sú vypracované na všetkých úrovniach: pozývanie, kvalita skríningových testov, vykazovanie kódov výkonov a diagnóz, zabezpečenie dostupnosti údajov a následné hodnotenie skríningových programov,“ špecifikuje ministerstvo.

Na pripomienkovaní a schvaľovaní štandardných postupov sa zúčastňujú zástupcovia všetkých zdravotných poisťovní, lekárskej spoločnosti, profesijných komôr, asociácií a organizácií, ktoré pôsobia v zdravotníckom sektore.

Mohlo by vás zaujímať

Ako sme uviedli v tomto článku, napokon sa nebudú štandardizovať postupy pre psychodiagnostiku. Za jeden a pol roka, ktoré zostávajú do konca implementácie plánu obnovy, sa to podľa ministerstva zdravotníctva nestihne.

Štandardné postupy definujú kroky

So štandardnými postupmi súvisí stanovenie cesty pacienta s určitou diagnózou zdravotníckym systémom. V apríli minulého roka sme informovali, že ministerstvo zdravotníctva chce podľa programového vyhlásenia vlády v tomto volebnom období určiť a definovať cestu pacienta. Podľa odborníkov aj Asociácie na ochranu práv pacientov však musí ministerstvo zdravotníctva pri určovaní cesty pacienta spolupracovať so všetkými aktérmi zdravotného systému a nastaviť jasné pravidlá. Vzorom môže byť napríklad optimalizácia siete nemocníc.

Rezort pre Zdravotnícky denník uviedol, že cesta pacienta, teda manažment pacienta naprieč zdravotníckym systémom, je súčasťou štandardných postupov. „Štandardné postupy definujú všetky kroky procesu, od diagnostiky, dispenzarizácie, prevencie, terapie až po liečebné postupy. Súčasťou mnohých štandardných postupov sú prehľadné algoritmy, v ktorých je cesta pacienta znázornená,“ vysvetlil.

Pacient sa v systéme stráca

Občianske združenie Zriedkavé choroby pre Zdravotnícky denník uviedlo, že zadefinovanie cesty pacienta by pomohlo k systematickému zlepšeniu v oblasti zriedkavých chorôb, keďže ich diagnostika je zdĺhavá a človek často prepadáva cez nastavenú sieť. Na potrebu stanoviť nárok a cestu pacienta počas rokovaní s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom (Hlas-SD) v októbri minulého roka poukázala aj Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP). Cesta aj nárok pacienta sú podľa členov asociácie nejasné a dlhodobo upozorňujú aj na problémy s dostupnosťou viacerých liekov, nedostatkom lekárov, na neprimerane dlhé čakacie lehoty, chaos v poplatkoch a na ďalšie problémy. „Často počúvame, že nechodíme na preventívne prehliadky. Keď sa však rozprávam s lekármi, tak sami upozorňujú, že nemajú čas robiť preventívne prehliadky. Od roku 2011 množstvo peňazí určených na prevenciu v prepočte na podiel HDP stále klesá,“ podotkla viceprezidentka AOPP Elena Marušáková.

Generálny riaditeľ nemocničnej siete Agel SK Michal Pišoja na svojom blogu napísal o pacientskej ceste, že pre pacienta by mal byť gatekeeperom všeobecný lekár, ktorý sa má postarať o to, aby mu bola urobená úvodná diagnostika a aby bezcieľne nenavštevoval množstvo špecialistov, čím sa mrhá nákladmi a stráca sa efektivita poskytovanej zdravotnej starostlivosti. „Ak je pacient vyšetrený všeobecným lekárom, tak následne by mal navštíviť špecialistu a práve už v tejto včasnej fáze liečby máme na Slovensku značné rezervy. Tí šťastnejší pacienti po návšteve všeobecného lekára dostanú výmenný lístok spolu s odporúčaním na špecialistu, ktorý vykoná potrebný zákrok alebo vyšetrenie. Tí menej šťastní pacienti však dostanú len výmenný lístok, no bez toho aby im ich všeobecný lekár odporučil alebo rovno vybavil vyšetrenie u špecialistu,“ tvrdí Pišoja.

Pacient sa následne podľa neho snaží najmä cez kontakty v rodine a u známych prísť na to, ku ktorému špecialistovi by mohol ísť. „Mnohí ambulantní špecialisti však pracujú na hrane svojich časových možností a tak je bežnou praxou, že pacient síce dostane termín, no ani zďaleka nie taký, ktorý je adekvátny závažnosti jeho ochorenia. Výsledkom je, že pacienti sa dostanú na odborné vyšetrenie alebo operačný zákrok neskoro. Pacienti s lepšími konexiami majú výhodu a cesta k dvojcestnému zdravotníctvu, v ktorom vyhrávajú tí s lepšími kontaktmi, sa len prehlbuje,“ konštatuje. Práve preto podľa neho štát musí nastaviť pravidlá a očakávania pre pacientov, realistické čakacie lehoty a správny systém motivácií pre všetkých participantov v zdravotníctve.