Politici musia začať ľuďom hovoriť pravdu o tom, že štát nemá peniaze na to, aby bola všetka zdravotná starostlivosť hradená z verejného zdravotného poistenia a v každom meste stála nová nemocnica. Niektoré diagnózy by si tak pacienti mali zaplatiť z vlastných peňazí alebo sa na liečbe aspoň čiastočne finančne podieľať. V podcaste Perspektívy zdravia, ktorý vydáva Zdravotnícky denník, to povedal poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a tímlíder pre zdravotníctvo strany SaS Tomáš Szalay. Málo peňazí prúdi aj do ambulantného sektora, ktorý navyše zasiahne konsolidácia verejných financií. Výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) Naďa Trenčanská Bedušová v podcaste uviedla, že medziročná zmena bude dokonca mínusová.

Rozpočet pre zdravotníctvo na tento rok je už schválený, malo by hospodáriť so sumou zhruba 9,6 miliardy eur. Najväčšia časť rozpočtu, viac ako osem miliárd eur z tejto sumy, pôjde na zdravotnú starostlivosť. Oproti vlaňajšku suma stúpla o necelý sedem percent. Szalay, ktorý je zároveň členom zdravotníckeho parlamentného výboru a tieňovým ministrom zdravotníctva, hovorí, že rozpočet na tento rok je jeden z najhorších za posledných 20 rokov.

Jednotlivé sektory budú podľa jeho slov chcieť viac peňazí, no treba si uvedomiť, že k dispozícii je len toľko, koľko si môže krajina dovoliť. „Objem zdrojov ktoré máme v slovenskom zdravotníctve plus mínus zodpovedá výkonnosti našej ekonomiky. Prikrývajme sa takou perinou, na akú máme a nemajme veľké oči, že budeme mať taký rozpočet, ako má Rakúsko, Nemecko alebo Česko, ktoré majú lepšie ekonomiky,“ hovorí v podcaste tímlíder pre zdravotníctvo strany SaS.

Naopak, vládni politici navýšenie peňazí pre zdravotníctvo chvália, keďže je to v čase konsolidácie. Trenčanská Bedušová na to v podcaste uviedla, že je to z ich strany účelové vytrhávanie veci z kontextu. „Je úplne logické, že ide každým rokom do zdravotníctva viac peňazí, pretože my aj chceme modernú medicínu. Tak, ako sa medicína v čase vyvíja, musíme ju proste vládať aj financovať. Netvárme sa, že to je neviem aké úžasné. Určite sa musíme baviť aj o efektívnom vynakladaní zdrojov,“ tvrdí šéfka ZAP.

Štát nemá peniaze na všetko

Tímlíder pre zdravotníctvo strany SaS pripomína, že rozpočtu sa treba prispôsobiť. „Nemôžeme však jedným dychom povedať, že pacienti majú nárok na všetko hneď a zadarmo, a zároveň pritom nemať takú ekonomiku, ktorá by nám vygenerovala zdroje, aby sme dokázali všetko zaplatiť. To je vlastne aj pointa všetkých problémov v zdravotníctve,“ myslí si Szalay. Podľa jeho slov potom vznikajú protesty a štrajky, pretože ľuďom sa sľubuje viac, než si štát môže dovoliť.

Ľuďom podľa jeho slov musia politici začať hovoriť pravdu. „Pravdu o tom, že nemáme na to, aby sme mali na každom rohu kardiocentrum či nemocnicu v každom meste. Že nemáme na to, aby sme všetku zdravotnú starostlivosť hradili z verejného zdravotného poistenia a jednoducho niektoré diagnózy si pacienti majú zaplatiť sami, alebo sa na ich liečbe aspoň čiastočne podieľať svojimi vlastnými peniazmi,“ zdôrazňuje.

Mohlo by vás zaujímať

Podľa jeho slov je potrebné, aby ľudia cítili väčšiu mieru zodpovednosti za vlastné zdravie. „Obrovská miera neefektívnosti vyplýva z toho, že ľudia necítia zodpovednosť za vlastné zdravie, pretože štát sa postará a štát sľúbil bezplatnú starostlivosť,“ tvrdí Szalay.

Dopad konsolidácie na ambulancie

Výkonná riaditeľka ZAP pripomenula, že na ambulancie dopadnú aj konsolidačné opatrenia. Spomenula napríklad zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) z pôvodných 20 percent na 23 percent. Aj keď sa podľa nej ceny energií zatiaľ nezvyšovali, no môžu rásť v cene prenájmu v rámci zvýšenej DPH. Rásť bude aj inflácia, ktorá sa môže vyšplhať na zhruba päť percent. Ambulanciám sa však podľa jej slov zvyšujú náklady, ako keby inflácia rástla o desať percent.

„Už tretí rok po sebe žijeme desaťpercentnou infláciou. To je taký štandard, že každý rok sa o desať percent dvihnú všetky zálohové platby, či je to nájomné, odpad alebo softvérové riešenia,“ vysvetlila. Aj keď sa suma na zdravotnú starostlivosť zvyšuje, podľa prepočtov zväzu bude sektor v mínuse o zhruba päť percent. „A to ešte nevieme, čo s nami urobí energetická kríza, ktorú sme si už v minulom období zažili. A dodnes máme kvantum ambulancií, ktoré ešte nemajú splatené úvery. Tie si zobrali na to, aby to ustáli. Od štátu im nebola poskytnutá absolútne žiadna pomoc,“ pripomína.

Podľa jej slov už v súčasnosti nie je možné, aby sa zriaďovali ambulancie v obci, ktorá má 200 či 300 obyvateľov. S takým počtom pacientov sa podľa jej slov ambulancia finančne neudrží. Môže ju len dotovať obec. „Ak daná obec povie, že dotovanie ambulancie je prioritné, tak to môže fungovať. Záleží od obce či mesta, ako sa k tomu postaví. Ale nesnívajme o tom, že ambulancia bude všade,“ upozorňuje výkonná riaditeľka ZAP. Ako dodala, aj ľudia, ktorí žijú v meste, musia za lekárom dochádzať aj 15 kilometrov.

Potrebujeme si definovať priority

Tieňový minister zdravotníctva hovorí, že si musíme v zdravotníctve určiť priority. „Najprv si povedzme, čo chceme ľuďom dať a potom budeme vedieť, koľko je na to potrebných peňazí. Spýtajme sa ministra financií, či sú na to peniaze a až potom urobme čiaru,“ vysvetľuje Szalay. To podľa neho môže zároveň určovať limity, na čo ešte peniaze sú a na čo už nie.

Szalay ale zdôrazňuje potrebu definície nároku pacienta. Niekto podľa neho musí mať odvahu definovať, na čo má pacient nárok v rámci verejného zdravotného poistenia a čo si bude platiť z vlastných peňazí. „To neznamená, že tí ľudia budú hodení cez palubu a budú zomierať na uliciach. Len sa vytvorí priestor pre zdravotné pripoistenie, pretože po týchto službách bude dopyt. Ľudia sa budú snažiť obrániť pred katastrofickými nákladmi tým, že si kúpia pripoistenie,“ myslí si poslanec.

Pripoistenie podľa neho v súčasnosti nefunguje, pretože ľudia považujú zdravotníctvo za bezplatné. „Prečo by si ľudia mali platiť za nejaké pripoistenie, keď im štát sľúbil, že to dostanú zdravotníctvo zadarmo,“ uviedol. Pripoistenie pritom považuje za systémovú reformu, lebo ide o nový transparentný zdroj peňazí, ktoré prichádzajú do systému. „Mohlo by to riešiť aj zodpovednosť pacientov za vlastné zdravie, pretože sa začnú väčšmi zaujímať o preventívne opatrenia,“ dodal Szalay.