Verejná optimálna siete ambulancií špecialistov sa bude definovať a vyhodnocovať po novom. Okrem toho sa aktualizujú aj niektoré časti spôsobu ustanovenia a vyhodnocovania stavu siete všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Ministerstvo zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD) ide robiť zmeny pomocou vyhlášky, ktorá nadväzuje na už schválenú legislatívu. Rezort ich odôvodnil tým, že je potrebné zvýšiť odolnosť a pripravenosť ambulantného sektora aj vzhľadom na očakávaný dopad starnutia populácie a následne rastúci dopyt po zdravotnej starostlivosti. V pripomienkovom konaní sa objavili aj viaceré výhrady zdravotníckych organizácií. Tie návrh ministerstva v niektorých bodoch upravili.

Verejná sieť poskytovateľov primárnej špecializovanej gynekologickej ambulantnej starostlivosti a poskytovateľov špecializovanej ambulantnej starostlivosti sa bude definovať a vyhodnocovať po novom. Okrem toho sa aktualizujú aj niektoré časti ustanovenia a vyhodnocovania stavu verejnej optimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti. Vyplýva to z návrhu vyhlášky rezortu zdravotníctva o verejnej optimálnej sieti poskytovateľov, pri ktorej sa v januári skončilo pripomienkovanie.

Sieť sa neprehodnocovala

„Zdôvodnenie potreby prehodnotenia súčasného spôsobu definovania verejnej minimálnej siete sa opiera o skutočnosť, ktorou je potreba zvýšiť odolnosť a pripravenosť ambulantného sektora a jeho posilnenie vzhľadom na očakávaný dopad starnutia populácie a následne rastúci dopyt po zdravotnej starostlivosti v ambulanciách,“ vysvetľuje rezort zdravotníctva. Zároveň pripomína, že súčasná úprava spôsobu ustanovenia verejnej minimálnej siete je ešte z roku 2008. Návrh vyhlášky je vykonávacím predpisom k vládnemu zákonu o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorú vlani v decembri schválili poslanci Národnej rady SR.

Rezort tvrdí, že údaje vo verejnej minimálnej sieti z roku 2008 sú statické, sieť je formálne naplnená v 36 zo 42 odborností bez každoročného prehodnocovania, vyjadrená výlučne na úrovni kraja, definovaná na odbor a nie na úroveň odborného zamerania špecializovanej ambulancie podľa zákonom určeného zoznamu špecializovaných ambulancií. „Stanovuje minimálny počet lekárskych miest a nie optimálny počet a zohľadňuje mernú jednotku lekárske miesto, pričom aplikačná prax ukazuje výraznú diskrepanciu v evidencii úväzkov v databázach samosprávnych krajov alebo zdravotných poisťovní,“ vymenúva ministerstvo v návrhu.

Aktuálne nastavenie zároveň nezohľadňuje ďalšie demografické kritériá, ktoré ovplyvňujú jej dostupnosť a udržateľnosť. Ide napríklad o rozdielnu vekovú štruktúru poistencov v rámci jednotlivých územných jednotiek či pacientov v jednotlivých špecializovaných ambulanciách. Chýba tiež mechanizmus, ktorý by pravidelne monitoroval a vyjadroval jej cieľové hodnoty, aj so zapojením terénnej znalosti samosprávnych krajov. „Ide o jednu z kľúčových intervencií pre stratégiu plánovania kapacít v ľudských zdrojov v ambulantnom sektore,“ uvádza rezort.

Aké budú základné rozdiely?

Vo vyhláške sú popísané aj základné rozdiely v novom a starom určovaní či vyhodnocovaní. Napríklad verejná optimálna sieť bude definovaná na úrovni primárnych gynekologicko-pôrodníckych ambulancií a špecializovaných ambulancií s vybraným odborným zameraním, nie na úrovni odborov alebo certifikovaných pracovných činností. Každoročne sa bude prehodnocovať optimálne kapacity siete, nie jednorazovo určené statické číslo určené pomerom obyvateľov na jedno lekárske miesto.

Po novom sa tiež rozšíri územná jednotka z kraja na okres pre vybrané odborné zamerania špecializovaných ambulancií. Do kapacity verejnej siete v rámci vyhodnocovania stavu naplnenosti optimálnej kapacity verejnej siete tiež budú vstupovať iba verejne dostupné ambulancie v príslušnom odbornom zameraní. Ide o také, ktoré plnia účel prvého kontaktu v špecializovanej ambulancii na základe odporúčania. Sieť čaká aj zmena mernej jednotky optimálnej kapacity verejnej optimálnej siete a kapacity verejnej siete z jednotky – lekárske miesto na jednotku – ambulancia, ktorá v prípade primárnej gynekologicko-pôrodníckej ambulancie a špecializovaných ambulancií zodpovedá 30 ordinačným hodinám týždenne.

Mohlo by vás zaujímať

Zmeny nastanú aj pri ambulanciách všeobecných lekárov. Do kapacity verejnej siete v rámci vyhodnocovania stavu naplnenosti budú vstupovať iba verejne dostupné všeobecné ambulancie. Zmení sa aj merná jednotka optimálnej kapacity z lekárskeho miesta na ambulanciu, ktorá v prípade všeobecnej ambulancie zodpovedá 35 ordinačným hodinám týždenne. Pri výpočte kapacity verejnej siete za bude zohľadňovať počet sestier a praktických sestier – asistentov v jednotlivých všeobecných ambulanciách.

Zdravotnícky sektor má pripomienky

Pripomienkovanie vyhlášky sa skončilo začiatkom tohto roka. Celkovo sa v ňom objavilo 76 pripomienok, z toho 19 bolo zásadných. Tie mali najmä zdravotnícke organizácie združené v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR či Žilinský samosprávny kraj (ŽSK).

Pri výpočte optimálnej kapacity pre špecializovanú gynekologickú ambulantnú starostlivosť má byť podľa návrhu mernou jednotkou ambulancia definovaná 30 ordinačnými hodinami. Zdravotnícke organizácie hovoria, že by sa mal počet hodín upraviť na 35 ordinačných hodín týždenne. „Dôvodom zmeny je precizovanie textu, nakoľko nie je relevantný dôvod prečo všeobecná ambulancia má mať vyšší podiel ordinačných hodín,“ tvrdí AZZZ.

V ďalšej pripomienke sa uvádza, že v zozname nie sú uvedené všetky odborné ambulancie, ktoré sú verejne dostupné. Pri tak podrobnej metodike by podľa zdravotníckych organizácií malo byť vysvetlené, čo sa bude diať s ambulanciami, ktoré sa nenachádzajú v zozname. Nepáči sa im ani to, že časť odborností je prerátaná na okres a časť na kraj. „Prepočet na okresnú úroveň dáva lepší zmysel a bolo by to transparentnejšie ako rôzne prerátavanie,“ uvádza AZZZ.

Žilinský samosprávny kraj pripomienkoval prílohu vyhlášky, v ktorej je stanovená denná kapacita špecializovaných ambulancií. Kraj navrhuje prehodnotiť kapacitu ambulancií. „Fixné zadefinovanie počtu pacientov môže spôsobiť, že uvedený počet je pre lekárov záväzný, čo následne môže spôsobiť zníženie dostupnosti k zdravotnej starostlivosti. Zároveň nie je z navrhovanej vyhlášky zrejmé, aký dopad bude mať na lekára prekročenie stanoveného optimálneho denného počtu pacientov,“ dodáva žilinská župa.