Onkologická diagnóza spôsobuje pacientom aj ich blízkym fyzickú a psychickú záťaž, pocit neistoty a obavy zo smrti. Rakovina je typická svojou nepredvídateľnosťou. Hoci v mnohých prípadoch je liečba úspešná, pacienti zápasia so strachom z recidívy, ktorý sa znásobuje pri kontrolných vyšetreniach. Pre Zdravotnícky denník to konštatovala Katarína Klincová, onkopsychologička a manažérka Siete onkopsychológov Ligy proti rakovine.
Projekt Sieť onkopsychológov vznikol ako reakcia na nedostatok systematickej psychologickej starostlivosti o onkologických pacientov a ich rodiny zo strany štátu. „Aj samotná liečba býva extrémne fyzicky a psychicky náročná. Konkrétne typy liečby mávajú vplyv aj na kognitívne funkcie, psychické prežívanie. Je preto dobré, ak je psychológ pracujúci s onkologickým pacientom zorientovaný v mechanizmoch, týkajúcich sa diagnostikovania a liečby rakoviny ako aj prevencie rozvoja recidívy,“ priblížila Klincová. Dodala, že onkopsychológ musí vedieť pracovať s témami smrteľnosti, bezmocnosti a nádeje, aby pomohol vyrovnať sa s diagnózou.
Podpora štátu chýba
„Ideálnym stavom by bolo to, čo sa už dnes v niektorých krajinách považuje za štandard, a to je, aby každý pacient a jeho rodina mali prístup k psychologickej pomoci počas celej liečby či dokonca preventívne,“ tvrdí onkopsychologička. Projekt Ligy proti rakovine však funguje bez akejkoľvek podpory zo strany štátu. Organizácia ho financuje z príjmov z Dňa narcisov, z asignácie dvoch percent z daní a z darov právnických i fyzických osôb. „Veľkú časť tvorí aj osobný vklad našich odborníkov, pretože sumy, za ktoré pracujú, nie sú komerčné,“ dodala Klincová.
Sieť onkopsychológov Ligy proti rakovine funguje od roku 2009 a momentálne v nej pôsobí 22 onkopsychológov, ktorí poskytujú bezplatné služby na onkologických oddeleniach nemocníc alebo vo vlastných priestoroch. „Myslíme si, a tento názor potvrdzujú aj výsledky štúdií či skúsenosti zo zahraničia, že psychologické služby by mali byť štandardnou súčasťou onkologickej liečby od momentu diagnostikovania, či dokonca už aj v kontexte prevencie pri možnom rozvoji rakoviny. Ich dostupnosť by mala byť zabezpečená v mnohých prípadoch i v období po vyliečení,“ povedala Zdravotníckemu denníku manažérka Siete onkopsychológov Ligy proti rakovine.
Cieľom organizácie je zabezpečiť dostupnosť onkopsychologických služieb vo všetkých regiónoch Slovenska. Nie všade sa stretávali s pochopením ich dôležitosti, ale roky práce podľa Klincovej prinášajú výsledky a sú jasným dôkazom potreby takejto podpory pacientov a príbuzných. „Máme veľmi dobrú spätnú väzbu priamo z nemocníc – od vedenia, primárov i zdravotníckeho personálu, ktorí so psychológmi spolupracujú. Zároveň vidíme stále stúpajúci trend vyhľadávania tejto služby od pacientov a ich blízkych,“ hovorí. Medzičasom projekt inšpiroval niektoré oddelenia nemocníc, aby zabezpečili pre svojich pacientov psychologickú starostlivosť aj vo vlastnej réžii. „Veríme, že práve tieto skúsenosti môžu byť inšpiráciou na postupné zavedenie systematickej podpory zo strany štátu, keďže momentálne ho v tomto smere suplujeme,“ vyhlásila manažérka Siete onkopsychológov.
V oblasti onkopsychológie na Slovensku chýba aj systematické vzdelávanie. Liga proti rakovine psychológov kontinuálne pripravuje. Sú súčasťou širšieho tímu organizácie a aj prostredníctvom nich sa pacienti môžu dozvedieť o ďalších možnostiach pomoci a podpory, ktorú liga poskytuje. Napríklad Onkoporadňa, teda bezplatné telefonické či emailové poradenstvo na rôzne témy, platforma Onkofórum, finančný príspevok, relaxačné a rodinné týždňovky, chod centier pomoci a ďalšie.
Mohlo by vás zaujímať
V decembri sa v Žiline konalo víkendové vzdelávanie onkopsychológov, na ktorom spolupracovali psychológovia aj lekári. Venovali sa konkrétnym otázkam a problémom z praxe, šíreniu nových poznatkov a techník na zefektívnenie práce, témam onkologickej diagnostiky, liečby, paliatívnej starostlivosti či sprevádzania v smútení. Podobné vzdelávanie a supervíziu Liga proti rakovine zabezpečuje svojim onkopsychológom minimálne dvakrát ročne.
Onkopsychológovia sa musia pravidelne vzdelávať
Onkologické ochorenie zasahuje aj do vzťahov pacienta, či už je to partnerský vzťah, rodina, priateľstvá, práca. Mnohí pacienti sú mladí, vrátane matiek s deťmi. Niektorí z nich sa ocitnú v terminálnom štádiu choroby a umierajú. Psychológovia sprevádzajú pacientov a ich blízkych konkrétnymi problémami. Aj príbuzní pacienta sa musia naučiť ochorenie zvládať, citlivo o ňom komunikovať a starať sa nielen o chorého príbuzného, ale aj sami o seba. V niektorých prípadoch potrebujú aj pomoc pri smútení po strate blízkeho človeka.
„Bežnou súčasťou práce onkopsychológa je interdisciplinárna spolupráca s lekármi, zdravotníckym personálom, sociálnymi poradcami či duchovnými. Tieto a iné témy sú predmetom našich stretnutí, spoločne zdieľame skúsenosti, inšpirácie, rôzne techniky ako imaginácie, relaxácie, techniky rozhovoru, práce s nádejou a bezmocnosťou. Okrem psychologických tém si dopĺňame vzdelanie o informácie z odborov ako medicína a sociálne poradenstvo,“ povedala Katarína Klincová.
Základom práce onkopsychológa je podľa nej vytvoriť dôverný terapeutický vzťah a bezpečný priestor, do ktorého môže pacient prinášať svoje prežívanie, trápenie či otázky. Voľba konkrétnych techník práce závisí od potrieb a požiadaviek pacienta. „Základom býva najčastejšie podporný alebo terapeutický rozhovor, ktorý môže byť doplnený edukáciou relaxačných a stabilizačných techník, časté je používanie imaginatívnych techník,“ vysvetlila onkopsychologička. Každý psychológ pracuje svojím individuálnym štýlom, pričom sa môže opierať o konkrétny terapeutický smer.
Diagnóza rakoviny stále vzbudzuje hrôzu a automaticky sa spája s myšlienkami na ťažkú liečbu, prípadne smrť. Mnohí ľudia nevedia, ako komunikovať s onkologickým pacientom. Buď sa téme vyhýbajú, tabuizujú ju alebo ponúkajú v dobrej viere rady, ktoré sú škodlivé a často zraňujúce. Podľa onkopsychologičky ide o reakcie typu: „Mysli pozitívne, musíš bojovať, všetko bude dobré, nesmieš takto premýšľať, ty to dáš…“ Dôležité je nedávať rýchle rady, ale ani sa téme nevyhýbať. Namiesto toho treba o nej začať hovoriť citlivo, napríklad: „Viem o tvojej diagnóze. Je to niečo, o čom chceš hovoriť alebo sa chceš radšej rozprávať o iných veciach?“ Užitočné môže byť aj ponúknuť praktickú pomoc ako nákup, odvoz či stráženie detí. Onkologickí pacienti majú často pocity izolovanosti práve pre strach okolia z ich diagnózy. Preto podľa psychologičky už len prítomnosť, vypočutie, otvorenosť a ochota pomôcť znamená veľmi veľa.
