Na sociálnych sieťach sa nedávno objavilo video propagujúce liek, ktorý má za tri dni vyliečiť vysoký krvný tlak, angínu pectoris či arytmiu. Vymyslel ho vraj známy lekár záchrannej služby docent Viliam Dobiáš. Zdravotná poisťovňa Union však upozorňuje, že video je falošné. Podobné prípady zneužitia známych mien na propagáciu rôznych „zázračných“ produktov nie sú ojedinelé.

Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Mária Lévyová pre Zdravotnícky denník povedala, že pred niekoľkými rokmi bol uverejnený reklamný článok na zázračnú masť na liečbu reumatoidnej artritídy, ktorú mal pacientom odporúčať bývalý riaditeľ Národného ústavu reumatických chorôb doktor Richard Imrich a rovnako aj Lévyová ako pacientka s artritídou. Článok používal klasický naratív, že „produkt má množstvo spokojných zákazníkov z okolitých krajín a lekári, ktorí ho nepoužívajú, klamú svojich pacientov.“

Využívajú známe osoby a zavádzajúce informácie

Podobne ako vo videu nevystupuje skutočný Viliam Dobiáš a žiadny podobný liek na hypertenziu, angínu a arytmiu v skutočnosti neexistuje, v článku, kde Richard Imrich a Mária Lévyová propagujú masť na artritídu, boli použité fotky iných ľudí. „Dosť ma to prekvapilo, pretože ja som pacientkou s uvedenou diagnózou a verejne som o tom predtým nikdy nerozprávala, nedávala som rozhovory médiám o svojej diagnóze. O tom, že vôbec takýto reklamný článok bol uverejnený, som sa dozvedela až potom, keď mi začali chodiť mailom otázky typu či ten krém na artritídu je naozaj taký účinný,“ vysvetlila Zdravotníckemu denníku Lévyová. „Spojili sme sa webovým portálom, na ktorom bol článok uverejnený, a dostali sme odpoveď, že za reklamu mali uhradenú čiastku v amerických dolároch a že ich úlohou nie je pátrať po relevantnosti reklamných článkov. Na základe našich podnetov, spolu s pánom riaditeľom, bol reklamný článok stiahnutý,“ doplnila. So zadávateľom reklamného článku sa im nepodarilo spojiť, išlo zrejme o fiktívnu mailovú adresu. Právnici im odporučili podať trestné oznámenie a následne by mohli mať možnosť vymáhať si odškodné súdnou cestou. Pre oboch by to však bolo finančne náročne, pretože náklady spojené so službami advokátov by si museli hradiť z vlastných zdrojov a vyhliadky na úspech vo vypátraní zadávateľov a v súdnych konaniach boli veľmi nízke.     

Podobné články a deepfake videá predstavujú čoraz väčšiu hrozbu v oblasti dezinformácií, a to najmä v citlivých témach, akými sú informácie o zdraví. Prezidentka Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska (SVLS) Monika Palušková pre Zdravotnícky denník skonštatovala, že v uplynulých rokoch sa v medicíne rozšírilo množstvo poloprávd či dokonca klamstiev. „Vyplýva to z celkovej spoločenskej situácie na Slovensku, kde stanoviská odborníkov v otázke ochrany zdravia, ale aj iných spoločenských oblastí, sú napádané laikmi bez odborných znalostí a bez rešpektovania medicíny založenej na dôkazoch,“ tvrdí Palušková. „Každý medicínsky nezmysel je nebezpečný, pretože obzvlášť v prípadoch, keď je na ich šírenie zneužitý známy subjekt alebo osobnosť, je neraz laikmi rešpektovaný ako odporúčanie tohto subjektu alebo osobnosti. Laik nedokáže posúdiť relevantnosť odporúčania, neraz ho zláka nízka cena, ľahká dostupnosť alebo darček či rýchle uzdravenie, a tak si produkt kúpi alebo objedná,“ upozorňuje všeobecná lekárka. Obzvlášť nebezpečné sú podľa nej rôzne falošné internetové stránky, za ktoré sa skrývajú podvodníci, ktorí chcú od svojich zákazníkov iba vylákať peniaze.

Prezidentka AOPP Lévyová doplnila, že dezinformácie o liekoch a liečebných postupoch sú nebezpečné najmä preto, že mnohí pacienti môžu prerušiť nastavenú liečbu a objednať si produkty na základe zavádzajúcich reklám. Užívanie rôznych prípravkov bez odporúčania lekárom alebo lekárnikom však môže mať za následok zhoršenie ochorenia, zdravotného stavu alebo môže dôjsť ku kontraindikáciám s liekmi predpísanými v rámci liečby. Popri zdravotných rizikách môžu prísť ľudia aj o svoje peniaze, pretože mnoho reklám je zavádzajúcich a pri objednaní žiadny produkt ani nemusí byť doručený. Monika Palušková aj Mária Lévyová varujú, že kvôli zdravotným a finančným rizikám by ľudia mali byť veľmi obozretní.

Hrajú na emócie

Poisťovňa Union zasa vysvetľuje, že deepfake technológia umožňuje vytvárať videá, ktoré vyzerajú veľmi autenticky, no ich obsah je úplne vymyslený. Tieto videá môžu zneužívať dôveryhodné tváre odborníkov alebo lekárov, ktorí sa tak nikdy nevyjadrili. „Zdravotné témy sú pre tvorcov deepfake videí atraktívne, pretože hrajú na emócie, nádej a obavy ľudí,“ upozorňuje hovorkyňa Unionu Beáta Dupaľová Ksenzsighová. „Vysoký krvný tlak je vážny zdravotný problém, ktorý si vyžaduje odbornú starostlivosť a správne liečebné postupy,“ doplnila v súvislosti s aktuálnym videopodvodom.

Videá šíriace tvrdenia o „zázračných“ liekoch často neobsahujú konkrétne vedecké dôkazy, odkazy na štúdie alebo potvrdenie od odborníkov. Často sa spoliehajú na konšpirácie a emocionálny apel, čo by malo byť prvým varovným signálom. Skutočné lekárske objavy prechádzajú prísnymi testami, odbornými štúdiami a ich výsledky sú publikované v renomovaných odborných časopisoch. Autori deepfake videí ale môžu mať za cieľ profitovať zo strachu a zvedavosti divákov. Propagované lieky alebo doplnky stravy sú neraz neúčinné alebo dokonca škodlivé. Môžu tiež spôsobiť rozkol v dôvere voči zdravotníckym autoritám.

Mohlo by vás zaujímať

 „Ak narazíte na video, v ktorom znejú informácie príliš dobre na to, aby to bola pravda, je veľká šanca, že to pravda nie je. Určite hneď nezmeňte svoje liečebné postupy a ani nevysadzujte predpísané lieky. Vždy sa poraďte so svojím lekárom – spýtajte sa ho na veci, ktoré ste videli na internete a prediskutujte s ním svoju liečbu,“ radí lekárka Iveta Schererová z Union zdravotnej poisťovne. Aj prezidentka SVLS Palušková tvrdí, že najdôveryhodnejším zdrojom informácií pre pacientov sú ich ošetrujúci lekári. „Pokiaľ sú viac zorientovaní v medicínskej problematike, môžu využiť aj odborné časopisy, prípadne sa obrátiť na pacientske organizácie,“ dodala. Relevantné informácie nájdu aj na webových stránkach zdravotníckych inštitúcií. „Dezinformácie sa v medicínskom prostredí vyskytujú hojne a nie je predpoklad, že by sa intenzita ich šírenia zmiernila. Pokiaľ je cieľová skupina, na ktorú sú zamerané, vnímavá na ich obsah, ich šírenie bude pokračovať,“ zhrnula všeobecná lekárka.

Zástupkyňa pacientov Lévyová doplnila, že v súlade s Etickým kódexom zdravotníckeho pracovníka zdravotník nemôže používať nedôstojné praktiky smerujúce k rozšíreniu počtu pacientov. Je zakázané takéto aktivity iniciovať prostredníctvom druhých osôb. Reklamy a inzercie súkromnej praxe, zdravotníckych zariadení a používaných diagnostických a liečebných metód sú povolené, avšak reklama musí byť pravdivá, striedma, výsostne informujúca a nesmie mať znaky nekalej súťaže. Keďže nesmie znížiť vážnosť povolania zdravotníckeho pracovníka, ten v rámci nej nemôže ponúkať verejnosti liek na predaj. O liekoch pacientov informuje lekár, prípadne lekárnik, osobne. Aj pri nákupe voľnopredajných liekov by sa pacient mal poradiť s lekárnikom, či voľnopredajný liek nemôže spôsobovať nežiadúce účinky napríklad v interakcii s iným užívaným liekom.

Dôležité sú overené zdroje informácií

Ministerstvo zdravotníctva sa snažilo vytvoriť jeden hodnoverný zdroj informácií o zdraví pre širokú verejnosť. Mal ním byť Národný portál zdravia, avšak jeho tvorba postupne zastala a od roku 2023 nebol aktualizovaný. Mnohí ľudia si podľa Lévyovej vyhľadávajú informácie o zdraví a chorobách na internete preto, lebo dostupnosť zdravotnej starostlivosti sa nezlepšuje alebo zdravotnícki pracovníci nemajú  čas na komunikáciu s pacientmi a informovaný súhlas je stále považovaný za formalitu. Najväčší internetový vyhľadávač Google uvádza, že každý dvadsiaty hľadaný pojem sa týka zdravia a jedno percento vyhľadávaní súvisí priamo so symptómami ochorení. Niektorí ľudia trávia na internete každý deň niekoľko hodín hľadaním diagnózy k svojim symptómom a potom sa domnievajú, že sú vážne chorí. Jav nazývaný kyberchondria je modernou formou hypochondrie a môže byť rovnako problematický ako skutočné ochorenie. Podľa štúdie spoločnosti Microsoft napríklad až 25 percent hľadaní pojmu bolesť hlavy viedlo na internete k výsledkom odkazujúcim na mozgový nádor.

„Ak nenájdete informácie o autorovi stránky a o tom, kto ju financuje, pristupujte k informáciám z tohto webu opatrne,“ upozornila asociácia pacientov. Pri množstve informácií na internete je potrebné overiť si zdroj informácii, či je relevantný, či stoja za ním odborné spoločnosti, zdravotné poisťovne, prípadne organizácie v zdravotníctve s náležitou právnou formou. Prípadne sa s nimi skontaktovať telefonicky a overiť si informácie.

Lieky treba užívať rozumne

AOPP v minulosti realizovala projekt Lieky s rozumom, ktorý sa inšpiroval kanadským projektom na zvyšovanie liekovej gramotnosti v rámci laickej verejnosti a pacientov s rôznymi typmi diagnóz. V Kanade bol pacientsky projekt podporovaný z verejných zdrojov aj výrobcami liekov a zdravotníckych pomôcok. „Očakávali sme obdobnú podporu aj na Slovensku. V úvode projekt partnersky a finančne podporilo ministerstvo zdravotníctva a všetky tri zdravotné poisťovne. Počas štyroch rokov realizácie projektu výrobcovia liekov a zdravotníckych pomôcok, napriek opakovanému prezentovaniu projektu, neprejavili záujem o účasť a podporu projektu,“ povedala Lévyová. Projekt Lieky s rozumom tak v roku 2021 skončil. Jeho odbornými partnermi boli Slovenská lekárska spoločnosť, Asociácia súkromných lekárov, Slovenská lekárnická spoločnosť a Štátny ústav pre kontrolu liečiv, čo garantovalo relevantné informácie pre verejnosť.

Prezidentka AOPP priblížila, že posledné dva roky bol projekt podporovaný už iba ministerstvom zdravotníctva, ktoré počas pandémie covid-19 kvôli nedostatku finančných zdrojov podporu projektu zrušilo. AOPP ako občianska platforma, ktorá zabezpečuje rôzne vzdelávacie aktivity, poradenstvo, podporu členských pacientskych organizácií a ďalšie, no nemá iné príjmy ako z projektov, dvoch percent z daní a darov, bola nútená projekt Lieky s rozumom ukončiť. „Bolo ľúto aj nám aj odborným partnerom, že sme sa nestihli venovať aj ďalším témam, akými sú napríklad nadmerné užívanie liekov v seniorskom veku, vytváranie liekových závislosti u mladistvých, alebo rezistencii pri antibiotickej liečbe. Aj napriek tomu, že sme projekt museli ukončiť, v roku 2024 mala jeho webová stránka viac ako 130-tisíc návštev,“ uviedla Lévyová. Asociácia plánuje opäť osloviť zdravotné poisťovne, ministerstvo zdravotníctva, výrobcov liekov aj odborníkov so žiadosťou o podporu, aby projekt Lieky s rozumom opäť oživili a spustili.

Dôležitou motiváciou je aj to, že v rámci priamych úhrad za voľnopredajné lieky, výživové doplnky a na doplatkoch za lieky a zdravotnícke pomôcky Slováci minulý rok zaplatili z vlastného vrecka 1,8 miliardy eur. „Je  to veľmi vysoká suma. Mnohé lieky nespotrebujeme a končia v spaľovni, pričom peniaze za každé jedno vyhodené balenie lieku by mohli prispieť na vstup inovatívneho lieku do kategorizácie a pomôcť ťažko chorým,“ uzavrela prezidentka AOPP.