Zájsť na výstavu výtvarného umenia, stráviť večer koncertom, pozeraním filmu alebo divadelným predstavením, hoci aj len príležitostne, má preukázateľne pozitívny vplyv na ľudské zdravie. Napríklad v podobe zmiernenia bolestí, depresívnych stavov či nutnosti užívať lieky. Vyplýva to z britskej vládnej štúdie, ktorá ako prvá mapuje vplyv konzumácie kultúry na ľudské zdravie a celkovú životnú spokojnosť. Štúdia, na ktorej sa podieľali University College of London a konzultantská spoločnosť Frontier Economics, navyše ako prvá tento pozitívny vplyv vo Veľkej Británii vyčíslila, a to na čiastku až 8 miliárd libier ročne, teda asi 242 miliárd českých korún, prípadne 9,6 miliardy eur.
Nie je úplne obvyklé, aby kultúrne zážitky získali úplne konkrétnu finančnú hodnotu, nie v podobe ceny vstupeniek, ale preukázateľne pozitívneho dosahu na ľudské zdravie. S týmto nezvyčajným uhlom pohľadu prišla nová správa britského ministerstva kultúry, médií a športu, na ktorej sa podieľala konzultantská spoločnosť Frontier Economics a bola vytvorená v rámci socio-behaviorálneho výskumu University College of London, presnejšie v rámci tamojšieho výskumného centra Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre zdravie a kultúru.
„Vedecký výskum nám stále častejšie ukazuje, že umenie je základnou súčasťou zdravého správania, podobne ako fyzická aktivita, strava a spánok. Ak chceme ako ľudia mať šťastnejší a zdravší život, je umenie dôležitým krokom k naplneniu tohto cieľa,“ zhrnula hlavné závery reportu profesorka Daisy Fancourt, spoluautorka správy a riaditeľka spolupracujúceho centra WHO s tým, že investície do kultúry a umenia by mali byť vnímané svojim spôsobom podobne ako investície do ďalších oblastí pre zdravie spoločnosti.
Práve nesprávna úvaha, že kultúra a umenie vlastne spoločnosti neprinášajú nejaký hmatateľný ekonomický prínos, bola podľa autorského tímu jedným z dôvodov, prečo sa v minulosti znižovali investície do týchto oblastí. Avšak zdravotné prínosy na úrovni jednotlivca možno vyčísliť až na čiastku 1 000 libier, teda zhruba 300 tisíc korún alebo 1 200 eur, ročne. V prípade celej britskej spoločnosti je podľa spomínanej správy ekonomický ročný prínos kultúry a umenia v oblasti zdravia až 8 miliárd libier, čo je asi 242 miliárd korún alebo 9,6 miliardy eur.
Lepšia kvalita života a nižšie náklady pre NHS
Vládna správa, ktorá analyzovala súčasné vedecké dôkazy v tejto oblasti a celkovo 160 rôznych študií na túto tému, okrem iného ukazuje, že kultúrne aktivity a tiež kultúrne dedičstvo, a to od návštev divadelných, hudobných či filmových predstavení, najrôznejších výstav a koncertov, až po výlety za kultúrnymi pamiatkami, pozitívne pôsobia na ľudské zdravie hneď v niekoľkých ohľadoch. Napríklad návštevy kultúrnych akcií znižujú depresívne stavy a pôsobia priaznivo aj proti demencii. Kultúrny život taktiež pozitívne ovplyvňuje celkové fyzické a psychické zdravie, i to, ako človek vníma sám seba. Dochádza navyše k zvýšeniu kvality jeho života.
„Návšteva umeleckých akcií, ktorých podstatou je predstavenie, ako sú divadelné hry, muzikály, balet a predovšetkým koncerty, je spojená so znížením depresie, bolesti a celkovým zvýšením kvality života. Tieto vplyvy môžeme oceniť z hľadiska zníženia nákladov NHS (Národné zdravotné služby, pozn. red.), zvýšenia produktivity práce a zlepšenia kvality života,“ popísal pre denník The Guardian Matthew Bell, spoluautor výskumu, ktorý pôsobí v spoločnosti Frontier Economics.
Podľa tejto správy má kontakt s kultúrou priaznivý vplyv na kognitívne schopnosti človeka, vrátane ich udržania vo vyššom veku, zmierňujú sa prejavy duševných ochorení, najmä depresie, zvyšuje sa celková životná spokojnosť, zmenšujú sa bolesti a stres, čo následne vedie k zníženiu nutnosti užívať lieky. Kultúra tiež pomáha udržovať človeka aktívneho a pôsobí preventívne proti osamelosti. Celkovo umožňujú kultúrne zážitky zachovanie fyzickej aj psychickej aktivity i do vyššieho veku, čím sa odďaľujú prejavy demencie i nástup telesnej krehkosti.
„Väčšie zapojenie v oblasti umenia môže pomôcť znížiť tlak na zdravotné služby, pretože umožní jednotlivcom, aby sami aktívnejšie riadili svoje zdravie, teda zostali dlhšie fyzicky aktívni a spoločensky angažovaní, čo potom znižuje potrebu pobytu v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach,“ dodala konkrétne systémové dosahy profesorka Fancourt.
Investície do kultúry sú investíciami do verejného zdravia
Report mapuje celkovo 13 vekovo a sociálne rôznych skupín populácie a vplyvy konkrétnych kultúrnych aktivít na ich zdravie. Napríklad u ľudí nad 65 let, ktorí tri mesiace každý týždeň navštevovali výtvarné kurzy kreslenia v miestnom múzeu, došlo k zníženiu návštev u ich praktického lekára a súčasne k zvýšeniu kvality života. Podobne mladí ľudia vo veku 18 až 28 rokov v prípade, že sa aktívne zúčastnili rôznych kultúrnych aktivít, napríklad koncertov či divadelných predstavení, sa vďaka tomu v porovnaní so svojimi rovesníkmi cítili spokojnejší a celkovo vnímali svoj život ako zmysluplnejší.
Pozitívny vplyv má to, že sa človek zúčastní ako divák, no tiež to, že sa do kultúrnych aktivít sám zapojí. Práve zvýšenie kvality života a následne nižšia potreba zdravotnej starostlivosti podľa autorského tímu prináša najväčšiu časť priaznivých ekonomických prínosov kultúry na zdravie spoločnosti. „Tieto zistenia naznačujú nielen to, že by ďalšie investície do kultúry a umenia mali byť vnímané ako hodnotné pre jednotlivca i zdravotnícke služby, ale tiež, že akékoľvek škrty vo financovaní kultúry a umenia musia byť považované za riziko v oblasti verejného zdravia s individuálnymi i celospoločenskými dôsledkami,“ varovala expertka.
Ludmila Hamplová
