Ministerstvo zdravotníctva predložilo na rokovanie vlády návrh nariadenia o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na zvýšenie dostupnosti služieb v oblasti duševného zdravia, integrovaný a nadrezortný prístup, prevenciu duševných porúch a podporu duševného blahobytu. Základným cieľom návrhu nariadenia, ktorý vláda aj schválila, je upravenie verejnej minimálnej siete poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti zadefinovaním normatívu pre poskytovateľov špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v psychiatrickom stacionári, ktorí majú poskytovať zdravotné výkony komunitnej zdravotnej starostlivosti.
Z údajov Národného centra zdravotníckych informácií o poskytovaní ambulantnej zdravotnej starostlivosti v stacionári s odborným zameraním psychiatria a detská psychiatria je v súčasnosti v prevádzke 27 psychiatrických stacionárov v 17-tich mestách Slovenska. Pribudnúť majú ďalšie.
Rozvoj komunitnej zdravotnej starostlivosti
Podnety z praxe a od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti potvrdzujú ako príčinu neuzatvárania zmlúv so zdravotnými poisťovňami práve absenciu normatívu pre psychiatrické stacionáre, čím nie je možné napĺňať úlohy a ciele rozvoja komunitnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku. „Samotné zavedenie normatívu siete psychiatrických stacionárov zároveň plní účel udržateľnosti a stabilizácie existujúcich a novovzniknutých psychiatrických stacionárov v rámci investície, ktoré majú doplniť sieť o 15 psychiatrických stacionárov, z toho sedem pre dospelých s alokáciou cez 3 milióny eur a osem pre deti a adolescentov, vrátane zamerania na liečbu porúch príjmu potravy, s alokáciou takmer 3,48 milióna eur. Právnou úpravou sa predíde problémom pri jednaní so zdravotnými poisťovňami o uzatváraní zmlúv s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti,“ potvrdzuje ministerstvo zdravotníctva.
Psychiatrický stacionár zaradený do verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti spolupracuje v regióne s ambulanciami detskej psychiatrie, s psychiatrickými ambulanciami a s ústavnými psychiatrickými zariadeniami, s ďalšími zariadeniami v oblasti prevencie a podpory duševného zdravia i neformálnymi komunitnými službami a ďalšími organizáciami.
„Účelným využívaním činnosti psychiatrického stacionára v špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti skrátime dĺžku hospitalizácií v ústavnej zdravotnej starostlivosti, predídeme rehospitalizáciám, znížime náklady na liečbu pacientov, zabezpečíme včasný záchyt duševných ochorení a humanizujeme psychiatrickú starostlivosť poskytovaním v prirodzenom prostredí,“ uvádza rezort zdravotníctva.
Dostupnosť do jednej hodiny cesty
Na mape Slovenska identifikuje ministerstvo zdravotníctva pokrytie siete psychiatrických stacionárov v rámci jednotlivých krajov s určením nedostupnosti psychiatrických stacionárov medzi Liptovským Mikulášom a Prešovom, čo predstavuje vzdialenosť 133 kilometrov, medzi Michalovcami, Košicami a juhom východného Slovenska, čo je vzdialenosť asi 100 kilometrov a medzi Bratislavou a Rimavskou Sobotou na západnom Slovensku, čo je vzdialenosť 271 kilometrov. Zadefinovanie normatívu psychiatrického stacionára sa vyjadruje počtom zriadených psychiatrických stacionárov v samosprávnom kraji pre každý druh a typ osobitne s ohľadom na princíp dostupnosti do jednej hodiny cesty.
Pre samosprávny kraj s menším alebo väčším počtom obyvateľov v súlade s princípom dostupnosti sa odporúča proporcionálny prepočet počtu denných miest. Norma počtu psychiatrických stacionárov je daná na celé číslo s desatinným miestom z dôvodu potreby zohľadňovania a dodržiavania uzatvárania zmlúv so zdravotnou poisťovňou na počet miest v samosprávnom kraji.
Napríklad pri počte 4,8 stacionára v bratislavskom kraji pri počte obyvateľov 728-tisíc je plný počet miest 144 pri norme 30 miest na jeden psychiatrický stacionár. „V prípade pomerného zníženia miest v psychiatrickom stacionári vzhľadom na počet obyvateľov a dostupnosť napríklad na 20 miest pre jeden psychiatrický stacionár bude možné uzavrieť zmluvu s viacerými poskytovateľmi, čiže číslo počtu psychiatrických stacionárov neznamená automaticky počet zmlúv so zdravotnou poisťovňou, ale stanovuje normu dodržania miest v psychiatrických stacionároch, keďže aj platba z verejného zdravotného poistenia je na miestodeň,“ konštatuje rezort zdravotníctva.
„To znamená, že zdravotná poisťovňa by mala dodržať plný počet miest v psychiatrických stacionároch vrátane miest uvedených ako desatinné čísla napr. 0,8, čo pri plnom obsadení stacionára z 30 miest predstavuje 24, čiže ak si niekto zriadi stacionár s 24 miestami, tak splní v rámci počtu hodnotu 0,8 a bude mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou na tento počet miest,“ informuje ministerstvo zdravotníctva.
Zvýšené výdavky pre zdravotné poisťovne
Návrh nariadenia počíta s ročnými výdavkami vo výške 1,75 milióna eur v rokoch 2026 – 2028. Pôjde o zvýšené výdavky zdravotných poisťovní. Ministerstvo zdravotníctva pri tomto výpočte vychádzalo z toho, že predpokladané úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v psychiatrickom stacionári z verejného zdravotného poistenia pre 27 existujúcich psychiatrických stacionárov, zriadených do roku 2023 na základe úhrad zo zdravotného poistenia je vo výške 3,16 milióna eur na každý ďalší rok. Teda výpočet predpokladaných úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v psychiatrickom stacionári z verejného zdravotného poistenia pre 15 novovybudovaných psychiatrických stacionárov zriadených do 31. decembra 2025 na základe výpočtu priemernej úhrady pre jeden stacionár z roku 2023 predstavuje niečo vyše 117-tisíc eur. Celkovo pre 15 psychiatrických stacionárov bude od roku 2026 financovanie zabezpečené z rozpočtu cez verejné zdravotné poistenia vo výške 1,75 milióna eur na rok.
„Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) vždy zabezpečuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti v súlade s platnou legislatívou. Zastávame názor, že otázka podpory starostlivosti o psychické zdravie je aktuálna a zaslúži si pozornosť,“ povedala pre Zdravotnícky denník Zuzana Žiaková z oddelenia komunikácie VšZP. Myslí si, že pokiaľ ide o financovanie, pri celkovom balíku niekoľkých miliárd eur, s ktorými VšZP hospodári, suma 1,75 milióna eur ročne nepredstavuje zásadnú finančnú položku. „Považujeme však za dôležité, aby sa tento náklad pre zdravotné poisťovne zohľadnil už pri zostavovaní štátneho rozpočtu alebo programovej vyhlášky pre zdravotníctvo na rok 2026,“ dodala Žiaková.
Kristína Baluchová, hovorkyňa zdravotnej poisťovne Union, pre Zdravotnícky denník konštatovala, že „zlepšenie dostupnosti starostlivosti o duševné zdravie vnímane ako pozitívny krok realizovateľný len za podmienky, že sa zároveň zlepší financovanie verejného zdravotného poistenia zo strany štátneho rozpočtu.“
Zásadné pripomienky boli iba dve
Ministerstvo zdravotníctva dostalo k návrhu zákona 13 pripomienok, z toho zásadné boli dve. Akceptovalo ich 11, z toho jednu zásadnú. Neakceptovalo napríklad zásadnú pripomienku Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, ktoré navrhovalo doplniť vplyv na rozpočet verejnej správy vo výške 1,75 milióna eur aj na rok 2025. Odôvodnilo to tým, že materiál sa predkladá v nadväznosti na budovanie psychiatrických stacionárov z Plánu obnovy a odolnosti. „Tieto stacionáre však budú v mnohých prípadoch dobudované a uvedené do prevádzky už v roku 2025, nie až v roku 2026. Nariadenie vlády je navrhnuté s účinnosťou od 1. januára 2025. Vplyv na rozpočet verejnej správy je však uvažovaný nie od roku 2025, ale až od roku 2026. V praxi tak budú mať poisťovne povinnosť plniť normatív od roku 2025, ale nebudú mať na to finančné krytie,“ uviedlo AZZZ. Ministerstvo zdravotníctva potvrdilo, pripomienku nie je možné akceptovať z dôvodu nezabezpečeného finančného krytia zo štátneho rozpočtu a nedostatku finančných prostriedkov s ohľadom na konsolidačné opatrenia.
„Financovanie zvýšených výdavkov z verejného zdravotného poistenia na doplnenie siete psychiatrických stacionárov pokryté zo štátneho rozpočtu a financovanie bude zabezpečené v rámci rozpočtu verejného zdravotného poistenia, ktoré je zahrnuté v pláne na rok 2026. To znamená, že existujúce stacionáre majú garantované uzavretie zmlúv so zdravotnými poisťovňami tak, ako tomu bolo doteraz,“ konštatovalo ministerstvo.
Akceptovaná bola zásadná pripomienka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré navrhlo počty verejnej minimálnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti – psychiatrických stacionárov vyjadrovať celým číslom bez desatinného miesta. „Predkladaným návrhom sa má ustanoviť verejná minimálna sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pre územné obvody samosprávnych krajov. Podľa predkladaného návrhu je možné, že verejnú minimálnu sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti bude tvoriť poskytovateľ zdravotnej starostlivosti určený desatinným číslom. Z predkladaného návrhu nie je zrejmé, koľko zariadení má vzniknúť navyše, ak v porovnateľných prípadoch v nariadení vlády z roku 2008 sú počty zariadení vyjadrené celým číslom bez desatinného miesta,“ upozorňuje ministerstvo práce v pripomienke.
(bre)
