Konflikt niektorých lekárov s vládou pokračuje. Napriek tomu, že rokovania medzi Lekárskym odborovým združením a ministerstvom zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD) stále prebiehajú, k zásadným posunom, ktoré by zabránili odchodu viac ako 3 300 lekárov z nemocníc, zatiaľ nedošlo. Vláda sa preto rozhodla pre preventívne opatrenie. Na svojom poslednom rokovaní kabinet schválil sériu zmien v legislatíve, ktoré jej umožnia udržať lekárov v nemocniciach pri vyhlásení mimoriadnej udalosti. Ak zákony prejdú parlamentom, za mimoriadnu udalosť sa po novom bude považovať aj kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti. Okrem toho sa bude prísnejšie kontrolovať oprávnenosť práceneschopnosti (PN) lekárov a bude im hroziť trestné stíhanie v prípade, že sa budú vyhýbať svojim povinnostiam v prípade mimoriadnej situácie. Šaško hovorí, že ide o legitímne zmeny, no podľa lekárov to nebude fungovať. Odborníci sa zase tvrdia, že opatrenia by mali byť proporcionálne a vláda si dlhodobo poškodí vzťahy s dnešnými aj budúcimi zdravotníkmi.
Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva sa má doplniť o definíciu mimoriadnej udalosti, za ktorú bude považovaná aj kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti. Zmeniť sa má aj zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve, ďalej trestná legislatíva a tiež zákon o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Úpravy na svojom nedeľnom rokovaní 8. decembra schválil vládny kabinet pod vedením premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Ide o sériu legislatívnych zmien, ktorými sa vláda pripravuje na možnosť, že viac ako 3 300 lekárov do konca roka nestiahne svoje výpovede.
Koncipient advokátskej kancelárie Ružička & Partners Matej Škultéty pre Zdravotnícky denník vysvetľuje, že ak by tento zákon prešiel v znení, v akom prešiel rokovaním vlády, dôjde k pridaniu nového druhu mimoriadnej udalosti, ktorou má byť kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti. „Ide o situáciu, kedy poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti nie sú schopní zabezpečiť dostupnosť adekvátnej zdravotnej starostlivosti, v prípade mimoriadnej situácie vyvolanej prírodnými, prevádzkovými, sociálnymi alebo inými faktormi, ktorá predstavuje hrozbu alebo stav závažného narušenia poskytovania ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici, pričom táto situácia môže vzniknúť i nezávisle od ich vôle,“ vysvetľuje koncipient.
Predkladatelia vysvetlili, že zmeny majú predísť ohrozeniu ústavného práva na ochranu zdravia a práva občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. „Legitímnymi cieľmi predkladaného návrhu zákona sú zabezpečenie ochrany života a zdravia obyvateľov SR, ochrany zdravotníckeho systému a predchádzanie zásahom do iných práv a slobôd osôb,“ zdôraznil šéf zdravotníctva Šaško po nedeľnom rokovaní vlády. Minister tvrdí, že štát nateraz nedisponuje dostatočne širokými a vhodnými možnosťami smerujúcimi k dosiahnutiu týchto cieľov, keďže neexistuje iný, rovnako účinný prostriedok, ktorý by menej zasahoval do základných práv a slobôd a zároveň viedol k dosiahnutiu všetkých cieľov.
Kontrola péenky a trestné stíhanie
Nový druh mimoriadnej udalosti môže a podľa Škultétyho zrejme aj bude dôvodom pre vyhlásenie mimoriadnej situácie, počas ktorej sa výpovedná lehota, ktorá by mala skončiť počas mimoriadnej situácie, skončí až dňom odvolania mimoriadnej situácie. Mimoriadnu situáciu vyvolanú z dôvodu kritickej nedostupnosti ústavnej starostlivosti bude možné vyhlásiť najviac na 60 dní a predĺžiť najviac o ďalších 60 dní.
Škultéty pripomína, že vláda išla so svojím návrhom zákona ešte ďalej a zavádza do zákona o civilnej ochrane obyvateľstva možnosť pre vybraných zdravotníckych pracovníkov nechať si posúdiť dočasnú pracovnú neschopnosť len poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorého vyberie príslušný okresný úrad. „O dočasnej pracovnej neschopnosti lekárov a ďalších vybraných zdravotníckych pracovníkov tak nebudú rozhodovať ich bežní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ale len tí, ktorých vyberie okresný úrad v danej lokalite,“ vysvetľuje koncipient advokátskej kancelárie Ružička & Partners. Okrem toho vláda pridáva do trestnej legislatívy nový trestný čin porušovania povinností za mimoriadnej situácie a trestný čin vyhýbania sa výkonu povinností za mimoriadnej situácie.
Zdravotní analytici, na ktorých sa obrátil Zdravotnícky denník, sa zhodujú, že nové legislatívne opatrenia sa budú týkať zdravotníkov len v tých okresoch, kde bude mimoriadna situácia vyhlásená. Nemalo by sa to týkať len lekárov vo výpovediach, ale aj ďalších zdravotníckych pracovníkov ako sú napríklad sestry, pôrodné asistentky, rádiologickí technici, praktické sestry – asistenti a sanitári. Ak niekto v tomto povolaní podal výpoveď, jeho výpovedná lehota skončí, až keď bude odvolaná mimoriadna situácia. „Ak existujú zdravotnícki pracovníci, ktorí chceli dať výpoveď z iných dôvodov ako iniciatíva LOZ, tak ani oni nemôžu z nemocnice odísť. Ak by bola vyhlásená mimoriadna situácia na území okresu, tak sa uvedené bude týkať všetkých nemocníc na území okresu. Aj takých, ktoré nie sú zasiahnuté výpoveďami,“ hovorí pre Zdravotnícky denník analytička a bývalá štátna tajomníčka rezortu zdravotníctva Jana Ježíková.
Je to legitímne opatrenie?
Predseda LOZ Peter Visolajský po rozhodnutí vlády uviedol, že namiesto riešenia problémov zdravotníctva vláda nariadila nútené práce tým, ktorí tieto riešenia pre naše zdravotníctvo od vlády žiadajú. „Minister Šaško nám nedal ešte ani termín ďalšieho rokovania, ale vláda už vyhlásila nútené práce. Dnešné výpovede lekárov nie sú o nových požiadavkách ani o navýšení platov, ale tieto výpovede vznikli, lebo vláda Roberta Fica jednostranne a bez dialógu porušila dohodu,“ tvrdí Visolajský. Ak chce vláda zabezpečiť zdravotnú starostlivosť s lekármi, podľa LOZ stačí, ak začne dodržiavať dohodu. „Upozorňujeme, bič na lekárov nebude fungovať,“ dodal predseda LOZ.
Podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martina Vlachynského tieto opatrenia vláde krátkodobo kúpia čas, ale dlhodobo poškodia vzťahy s dnešnými aj budúcimi zdravotníkmi. „Otázka je, na koľko krokov dopredu to má vláda premyslené. Nemôže lekárov držať u zamestnávateľov naveky, toto je riešenie maximálne na pár týždňov. Ak potom vláda ustúpi, tak všetko toto bolo zbytočné cvičenie. Ak neustúpi, mala by mať pripravený rozsiahly plán, ako zefektívniť nemocničnú starostlivosť tak, aby sa nezrútila. To nepôjde bez hĺbkových rýchlych reforiem. Obávam sa ale, že vláda nič také pripravené nemá,“ hovorí pre Zdravotnícky denník Vlachynský.
Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušan Zachar zase Zdravotníckemu denníku zdôrazňuje, že na jednej strane je legitímne, aby sa štát pripravoval aj na tie najhoršie časy, ale opatrenia by mali byť proporcionálne a postupné. „Na druhej strane je tiež otázne, či skôr neprilejú viac oleja do ohňa. Takticky vytiahnuť hneď ako prvé protiopatrenie to najvážnejšie považujem za taktickú chybu ministerstva a vlády. Určite existujú v prvom slede mäkšie protiopatrenia, ktoré by hneď neradikalizovali pozície aktérov. Zdravotník s pokutou má šancu liečiť pacientov, zdravotník v base nie,“ zamyslel sa riaditeľ INEKO. Ježíková len dodala, že štát je povinný reagovať aj na krízové situácie a forma prikázania práce môže byť použitá, ale vždy len ústavnokonformným spôsobom. „To je v nevyhnutnom rozsahu, na nevyhnutný čas a jedine vtedy, ak neexistujú iné možnosti zabezpečenia zdravotnej starostlivosti,“ tvrdí.
Opatrenie môže byť právne obhájiteľné
V reakcii na opatrenia zaznieva aj kritika, že ide nútenú prácu a sú v rozpore s medzinárodnými dohovormi. Škultéty vysvetľuje, že v prípade nútenej práce či jej zákazu sa prihliada na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o zrušení nútenej práce z roku 1957, Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o nútenej alebo povinnej práci z roku 1930 a tiež na Európsky dohovor o ľudských právach. „Ani jeden z uvedených dohovorov však absolútne nevylučuje možnosť nútenej práce, ale len uvádza mantinely, kedy je takýto druh práce neprípustný, ako napríklad zákaz nútenej práce ako prostriedku rasovej, sociálnej, národnej či náboženskej diskriminácie alebo ako prostriedku pracovnej disciplíny,“ vymenúva koncipient advokátskej kancelárie Ružička & Partners.
Pojem nútená práca pre účely uvedených dohovorov však podľa jeho slov nezahŕňa prácu ani službu vymáhanú v prípadoch mimoriadnych okolností, kam patria aj všeobecne všetky okolnosti, ktoré ohrozujú alebo by mohli ohroziť život či normálne životné pomery všetkého obyvateľstva alebo jeho časti. Nezahŕňajú tak prácu alebo službu vyžadovanú v prípade núdze alebo pohromy ohrozujúcej život alebo blaho spoločnosti. „Z uvedeného sa tak môže javiť, že vládny návrh zákona práve spadá pod uvedenú výnimku a nebude v rozpore s medzinárodným dohovorom. Je však potrebné dodať, že každá z výnimiek uvedených v týchto dohovoroch podlieha dodržiavaniu určitých podmienok a limitov, ktoré ak sa prekročia, môžu znamenať, že naozaj na konci dňa pôjde o štátom nariadenú nútenú prácu, na ktorú nebude platiť výnimka zo zákazu a teda pôjde o porušenie medzinárodných dohovorov,“ vysvetľuje Škultéty.
Opatrenie tak podľa koncipienta môže byť právne obhájiteľné, ak prejde takzvaným testom proporcionality a nevyhnutnosti, pretože má legitímny cieľ, ktorým je ochrana života a zdravia. „Ak však zasahuje do práv zdravotníckych pracovníkov nad rámec tohto cieľa, môže byť označené za rozporuplné. Bude teda závisieť aj od konkrétnej implementácie zákona – teda či sú zásahy skutočne nevyhnutné a primerané daným okolnostiam. To, na koho a v akom rozsahu sa budú vyššie uvedené zmeny vzťahovať, bude závisieť aj od samotného znenia vyhlásenej mimoriadnej situácie,“ dodal koncipient.
Miroslav Homola
