Čoraz častejšie sa hovorí o tom, že v zdravotníctve bude nutný presun kompetencií medzi jednotlivými povolaniami, aby sa zvýšila či aspoň zachovala dostupnosť zdravotnej starostlivosti a odľahčili sa niektorí aktéri zdravotníckeho systému. K tomu bude nevyhnutný rozvoj elektronických služieb. Už dnes elektronické zdravotníctvo ponúka veľa možností, ale zároveň je ich širšie využívanie z rôznych dôvodov obmedzené.
O téme diskutovali odborníci tento týždeň na konferencii Jesenná ITAPA v Bratislave. Niektoré úkony by dokázali namiesto lekárov robiť farmaceuti. „V lekárňach sa už robia isté zdravotnícke úkony, napríklad merania či asistovaná samoliečba. Dokážeme podchytiť pacientov, ktorí nevyhnutne nepotrebujú lekársku starostlivosť,“ vysvetlil výkonný riaditeľ lekárenskej siete Dr. Max Slovensko Jaroslav Kypr. „Pomohlo by nám však prepojenie informačných systémov, aby sa farmaceut nemusel spoliehať len na to, čo mu povie pacient. Napríklad o užívaných liekoch alebo rôznych komplikáciách, pretože mnohí pacienti o tom nemajú úplné informácie,“ dodal Kypr. Aj lekárnik by mal podľa neho do systému zapísať, čo človeku poradil, a v prípade potreby by sa k tejto informácii neskôr vedel dostať aj lekár.
Doplnil, že pacientom by mohlo výrazne pomôcť, keby sa dotiahlo všetko ohľadom očkovania v lekárňach a jeho evidencia farmaceutmi. V súčasnosti je očkovanie proti chrípke v lekárni definované v zákone, ale v praxi sa nerobí. Pritom by sa vďaka nemu mohla zlepšiť nielen miestna, ale najmä časová dostupnosť vakcinácie. „Snažíme sa komunikovať s rôznymi aktérmi o tom, aké rôzne úkony by sa ešte mohli robiť v lekárňach. Nechceme v žiadnom prípade nahradiť lekárov, ale odľahčiť ich,“ objasnil Kypr, ktorý je predsedom Asociácie prevádzkovateľov sieťových lekární (APSL). Mnohí ľudia totiž hovoria, že nemajú čas chodiť na prevenciu k lekárovi. V lekárni už je možné absolvovať niektoré preventívne vyšetrenia, ale nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Aby si človek nemusel vyberať, či bude míňať svoje peniaze alebo čas, podľa Kypra by bolo vhodné z poistenia hradiť aj výkony v lekárňach.
Bez aktuálnych dát sa nepohneme ďalej
Riaditeľ odboru vývoja a implementácie v Národnom centre zdravotníckych informácií (NCZI) Miroslav Dokupil na konferencii povedal, že centrum aktuálne pracuje na rozšírení a inovácii služieb ezdravia. Nový projekt integrácie a komunikácie subjektov v rezorte zdravotníctva je inšpirovaný estónskym modelom komunikácie celej verejnej a štátnej správy. Rôzne nové funkcionality elektronického zdravotníctva súvisia so zavádzaním Európskeho priestoru pre zdravotné údaje (EHDS). Niektorí pacienti sa podľa Dokupila eslužieb stránia, avšak to, že človek má prístup k svojej Elektronickej zdravotnej knižke je benefitom preňho: „Viem si sám pozrieť v pohodlí domova, čo potrebujem, mám záznamy o očkovaní, elektronickú PN a zníženú administratívu.“
Prezident Asociácie súkromných lekárov SR Marián Šóth však podotkol, že zdravotná dokumentácia nemá primárne slúžiť pacientovi, ale ďalším poskytovateľom starostlivosti, lekárom, sestrám či ošetrovateľom. Pripúšťa, že pacient musí k nej mať prístup, ale zároveň to niektorých môže stresovať a podľa Šótha sa často stáva, že do ambulancie prichádzajú pacienti s popodčiarkovanými nálezmi od rôznych lekárov a povedia: „Tuto som ešte niečo našiel, vysvetlite mi toto.“ Podstatné je podľa neho to, aby poskytovatelia navzájom dokázali elektronicky komunikovať. „Napríklad, keď do ambulancie príde pacient, ktorý sa chce dať zaočkovať proti chrípke, ale náhodou už bol zaočkovaný v lekárni, lekár to uvidí,“ povedal prezident ASL SR. Miroslav Dokupil z NCZI priznal, že vo výmene dát medzi poskytovateľmi sú isté problémy, ale veľa chýb podľa neho nepramení zo samotného systému, ale práve z toho, že zdravotníci údaje vypĺňajú zle.
„Systém je veľmi rigidný. Ešte pred dvoma týždňami sme pracovali s dátami NCZI z roku 2022, ktoré dnes už môžu byť úplne iné. V súčasnosti sa veľa diskutuje o využití umelej inteligencie a iných pokročilých technológiách v zdravotníctve, ale mám pocit, že ešte nemáme doriešené základné veci,“ skritizovala Národné centrum zdravotníckych informácií Veronika Lane Rybanská z Inštitútu zdravotných analýz na ministerstva zdravotníctva. Podotkla, že s neaktuálnymi dátami sa nedajú nastaviť žiadne politiky, napríklad často spomínané projektovanie cesty pacienta.
Lekári eslužby nevedia používať
Rýchlejšie ako od NCZI sa v súčasnosti dajú získať rôzne dáta od jednotlivých zdravotných poisťovní. „Rovnako by to malo byť možné aj od NCZI, pretože to disponuje všetkými našimi údajmi,“ uviedla výkonná riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní (AZP) Dajana Petríková, „V diskusiách však dodnes nezaznieva, že NCZI dodáva niečo kvalitne a včas.“ Úspešným príbehom NCZI je podľa nej erecept, no aj ten bol postavený podľa štruktúry dodanej poisťovňami. Aj teraz poisťovne ponúkajú niektoré svoje riešenia v rámci elabu či rozšírenie funkcií ereceptu napríklad vo vzťahu k očkovaniu v lekárňach. Petríková hovorí, že budú s NCZI rady spolupracovať s cieľom celoštátne zaviesť viac užitočných funkcií.
Pneumologička Katarína Dostálová si myslí, že ezdravie má veľa veľmi dobrých funkcií, ale problém je, že ich lekári nevedia používať. „Prídem do práce, systém mi ohlási, že si mám stiahnuť updatovanú verziu softvéru. Stiahnem ju a nainštalujem. Ukáže mi sumár zmien oproti predchádzajúcej verzii, ja ho preletím, ale nemám čas to podrobne študovať. Väčšinou si to vytlačím, ale mnohí kolegovia to odkliknú, že sa k tomu vrátia neskôr, ale už sa k tomu nedostanú,“ popisuje fungovanie ambulancií. Väčšina ambulantných lekárov má viac ako 50 rokov a keď sa spustí nová funkcionalita ezdravia, podľa Dostálovej ju mnohí ani nevedia identifikovať a nie ešte používať.
„Veľa lekárov si nevie ani otvoriť chybový protokol zo zdravotnej poisťovne. Keby si ho otvorili, zistili by, že časť ich práce poisťovňa nezaplatí, lebo k tomu nenašla korelát v ezdraví,“ priblížila ďalší problém. Väčšina lekárov má podľa nej nastavené systémy tak, že záznamy sa do NCZI odosielajú automaticky vtedy, keď ich lekár vytlačí. „Časť treba odoslať manuálne, to sú tie na ktoré za normálnych okolností treba menej času a netlačili by ich – napríklad zápis z telefonickej alebo mailovej konzultácie,“ doplnila Katarína Dostálová. Zo strany poisťovní považuje za dobrý motivačný nástroj, že keď lekár niečo neodošle, nedostane to zaplatené. Avšak v súvislosti s reportovaním pre NCZI by podľa dobré robiť osvetu cez kreditované semináre alebo webináre. „Moji starší kolegovia to majú radi. Alebo by sa mohli skombinovať prednášky o ezdraví s nejakou odbornou konferenciou,“ myslí si lekárka.
Všeobecný lekár pre dospelých Marián Šóth s ňou súhlasí. Tiež si myslí, že v súvislosti s eslužbami sa nemá tlačiť len na ambulantných poskytovateľov, aby ich používali, ale tiež sa treba pýtať nemocníc, či si vôbec vedia napríklad prečítať evýmenný lístok. „Treba ich primäť k tomu, by prepúšťaciu správu poslali elektronicky a nemusel mi ju nosiť pacient. My v ambulanciách sme sa naučili robiť s ezdravím, aj sme si sami zaplatili systémy a nemocnice opakovane dostávajú finančné dotácie, aby elektronizácia fungovala, no nefunguje,“ zhodnotil Šóth. „Bol som zdesený zo softvéru nitrianskej nemocnie, ktorý začala používať ambulantná pohotovostná služba,“ dal príklad. O funkcii ePN, teda elektronických práceneschopnostiach, hovorí, že fungujú perfektne a veľmi mu uľahčujú prácu, no nemocnice ich tiež nepoužívajú.
Skrývajú informácie, ktoré by mali byť prístupné
Zdravotná dokumentácia z nemocnice zaujíma aj revíznych lekárov zdravotných poisťovní. Dajana Petríková z AZP hovorí, že prepúšťacie správy v elektronickej dokumentácii často chýbajú, respektíve že to závisí od konkrétnej nemocnice. Elektronické služby poisťovniam pomáhajú strážiť efektivitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, preto očakávajú, že budú fungovať.
„Bolo by dobré, aby k elektronickým službám mali plný prístup aj špecialisti, lebo potom by sa nestalo, že jeden pacient za mesiac navštívi štyroch ortopédov s tým istým problémom a všetci mu predpíšu tie isté lieky,“ poznamenala Petríková. Podľa Miroslava Dokupila z NCZI je elab stále vo fáze pilotu a riešia sa najmä nedostatky v administratívnych údajoch, no verí, že od 1. januára funkcia bude fungovať.
Pneumologička Katarína Dostálová kritizovala, že lekári – špecialisti boli vynechaní z úvodnej debaty o vystavovaní a ukončovaní ePN. „Mali sme pripomienky k praktickým problémom a ministerstvo nám sľúbilo, že ich zapracuje. Pri ukončení ePN musíme uviesť termín kontroly, ale nemáme dosť termínov na kontroly pacientov. Musíme riešiť tých akútnych, preto často pacientovi poviem, že keď sa bude mať dobre, nech mi zavolá, aby som o tom vedela a urobila zápis. Za ten čas radšej vyšetrím niekoho, kto sa má zle,“ vysvetlila s tým, že preto špecialisti chceli, aby ePN, ktorú vypísali, mohol ukončovať aj všeobecný lekár.
Miroslav Dokupil pripustil, že ezdravie aj celé NCZI má isté rezervy, ale za dôležité považuje medzi sebou komunikovať a dodržiavať štandardy. Veronika Lane Rybanská z ministerstva zdravotníctva zase tvrdí, že prostredníctvom ezdravia by bolo možné vytvoriť profil pacienta a na základe toho nastaviť personalizovanú liečbu, avšak bráni tomu fakt, že na Slovensku sa európske nariadenie o ochrane údajov GDPR používa ako zámienka, prečo niečo nerobiť a prečo dať informácie pod zámok.
Lucia Hakszer
