Ministerstvo práce pod vedením Erika Tomáša (Hlas-SD) ukázalo koncepciu reformy financovania sociálnych služieb. Reformný rámec stavia na existujúcom viaczdrojovom financovaní sociálnych služieb. V rámci reformy by sa však mal vytvoriť rámec pre integráciu dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti. Malo by ísť o poskytovanie ošetrovateľskej a zdravotnej starostlivosti popri súčasnom poskytovaní sociálnej starostlivosti. Financovaná bude z verejného zdravotného poistenia. Rezort ide okrem toho zrušiť viaceré príspevky pre ľudí, ktorí sú odkázaný na opatrovanie. Tieto dávky nahradí príspevok na pomoc pri odkázanosti.
Súčasné nastavenie financovania sociálnych služieb nie je dostatočne predvídateľné, nekoncepčné, málo prehľadné a stabilné. Financovanie preto prejde reformou, ktorá nadväzuje aj na reformu posudkovej činnosti, ktorú už schválil parlament. Koncepciu reformy financovania sociálnych služieb do pripomienkového konania predložilo ministerstvo práce.
Zle nastavené financovanie podľa rezortu spôsobuje, že chýba garancia reálnej dostupnosti a dlhodobej udržateľnosti poskytovania sociálnych služieb pre ľudí, ktorí sú na to odkázaní. Aj samotní poskytovatelia kvôli tomu nemajú istotu, že dostanú za služby zaplatené. Ministerstvo práce preto zdôrazňuje, že v rámci reformy preto bude potrebné urobiť viacero zmien.
„Reformný rámec stavia na existujúcom viaczdrojovom financovaní sociálnych služieb. V dnešnom kontexte ide o sociálne služby podmienené odkázanosťou poskytované v zariadeniach sociálnych služieb a domácu opatrovateľskú službu. V týchto sociálnych službách sa predpokladá aj povinné spolufinancovanie zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, a to u indikovaných prijímateľov,“ uvádza rezort v návrhu.
Financovanie sa bude deliť
V rámci reformy bude podľa ministerstva práce potrebné vytvoriť rámec pre integráciu dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti. Ide najmä o ošetrovateľskú a inú zdravotnú starostlivosť ako napríklad rehabilitácie či paliatívnu a psychiatrickú opateru. Starostlivosť bude dostupná popri súčasnom poskytovaní sociálnej starostlivosti. Podľa rezortu bude financovaná z verejného zdravotného poistenia v rámci zmluvy so zdravotnými poisťovňami. „Cieľom tohto návrhu je posilniť integráciu sociálnej a zdravotnej starostlivosti a prispieť tým k jednému z cieľov reformy definovanej v pláne obnovy,“ uvádza ministerstvo.
Sociálne služby s poskytovaním ošetrovateľskej starostlivosti sa budú financovať zo štyroch zdrojov. Štát zaplatí 45-percentný podiel, paušálny príspevok od samosprávy bude tvoriť 20 percent, ošetrovateľský paušál zo zdravotného poistenia bude tvoriť 15 percent a odkázaná osoba bude za službu platiť 20 percent. Za sociálne služby bez poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti bude štát platiť polovicu celkových nákladov. Paušálny príspevok od samosprávy bude 20 percent a odkázaná osoba zaplatí 30 percent. V tomto prípade sa na financovaní nebudú podieľať zdravotné poisťovne.
V súčasnosti sa za hlavné zdroje financovania sociálnych služieb považuje štátny rozpočet, peniaze od samospráv a prijímateľov sociálnej služby, ktorí platia za sociálnu službu. Ďalšími zdrojmi sú úhrady od zdravotných poisťovní za ošetrovateľskú starostlivosť poskytovanú vo vybraných druhoch zariadení podmienených odkázanosťou, zdroje z európskych štrukturálnych fondov, dary, granty, dotácie, zbierky či asignácie dane. „Podiel verejných zdrojov na spolufinancovaní sociálnych služieb (štátny rozpočet, územná samospráva, zdroje EÚ, verejné zdravotné poistenie) predstavuje až 71 percent z celkových príjmov,“ uvádza sa v koncepcii.
Každý poskytovateľ má pritom rôzne prevažujúce zdroje financovania. Zo štátneho rozpočtu, ale aj rozpočtu územnej samosprávy je prioritne financovaná väčšina sociálnych služieb. Najviac však služby krízovej intervencie (88 percent), ktoré však majú prirodzene najnižšie príjmy z úhrad od prijímateľov (5,5 percent). Podiel verejných zdrojov pri službách podmienených odkázanosťou je 69 percent a z úhrad od klientov sú príjmy v podiele 27 percent. Výnimku tvoria služby na podporu rodiny s deťmi a podporné služby, kde najväčší podiel na príjmoch predstavujú platby od samotných osôb. Ide totiž o sociálne služby, ktoré nie sú finančne podporované územnou samosprávou a ani štátom.
Nový príspevok pre odkázaných
Reforma počíta aj so zavedením príspevku na pomoc pri odkázanosti. Ten má podľa ministerstva práce slúžiť na zabezpečenie pomoci a podpory pri odkázanosti na pomoc inej osoby pri vykonávaní činností v rámci sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách. Tento príspevok však nahradí peňažný príspevok na opatrovanie, príspevok pri odkázanosti na pomoc pri sebaobsluhe a finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou. Zachovaný zostane len peňažný príspevok na osobnú asistenciu.
Nový príspevok však nebude určený na konkrétne služby. Princípom jeho zavedenia je hlavne to, že poberateľ príspevku sa sám rozhodne, na akú pomoc príspevok využije. Peniaze môže využiť na takzvanú formálnu a neformálnu starostlivosť. Pod formálnu starostlivosť patria sociálne služby a vybrané zdravotnícke zariadenia. Na tieto služby budú môcť ľudia využiť celý príspevok, na ktorý budú mať nárok. Pri neformálnej starostlivosti ide spravidla o opatrovanie osobou, ktorú si vyberú ľudia odkázaní na pomoc. Na tieto účely budú môcť využiť len časť príspevku a zvyšok len na formálnu starostlivosť.
| Stupeň odkázanosti | Navrhovaná výška príspevku podľa spôsobu využitia na osobu / mesiac | ||||
| formálna starostlivosť | neformálne opatrovanie dospelých | neformálne opatrovanie detí | |||
| Časť určená na formálnu starostlivosť | Časť určená na neformálnu starostlivosť | Časť určená na formálnu starostlivosť | Časť určená na neformálnu starostlivosť | ||
| I | 200 € | 200 € | – € | 200 € | – € |
| II | 400 € | 400 € | – € | 400 € | – € |
| III | 600 € | 600 € | – € | 600 € | – € |
| IV | 850 € | 150 € | 700 € | 150 € | 900 € |
| V | 1 000 € | 200 € | 800 € | 200 € | 1000 € |
Poskytovanie príspevku na pomoc pri odkázanosti je prepojené s reformou posudkovej činnosti. Preto bude zrušené posudzovanie odkázanosti na sociálnu službu a predmetom posudzovania vo vzťahu k sociálnym službám bude po novom odkázanosť osoby na pomoc inej osoby. Zároveň dôjde k presunu pôsobnosti v tejto oblasti zo samospráv na úrady práce. Výška príspevku na pomoc pri odkázanosti bude závisieť od stupňa odkázanosti bez ohľadu na príjmové a majetkové pomery samotnej odkázanej osoby, alebo osoby, ktorá ju bude opatrovať.
Ak niekto napríklad dosiahne stupeň odkázanosti na úrovni štyri, bude mať nárok na 850 eur mesačne. Túto sumu však bude musieť rozdeliť. Až 700 eur môže využiť napríklad na domáce opatrovanie a zvyšok len na formálnu starostlivosť napríklad v podobe sociálnej služby. Príspevok je stanovený aj pre deti. Napríklad dieťaťu, ktoré má určený piaty stupeň odkázanosti, bude štát mesačne vyplácať až tisíc eur na opatrovateľa. Ďalších 200 eur bude určených na sociálne služby.
Miroslav Homola
