Ministerstvo zdravotníctva pod vedením Kamila Šaška (Hlas-SD) ide reformovať starostlivosť o duševné zdravie. Zmeniť by sa mal systém poskytovania starostlivosti v odbore psychiatria, ktorý bude založený na princípe rozvoja komunitnej starostlivosti. Súčasťou reformy bude aj úprava siete psychiatrických stacionárov či ambulancií. Vzhľadom na to, že ide o pomerne rozsiahly materiál, sa v pripomienkovom konaní objavili len dve zásadné pripomienky. Jedna sa týkala dopadov zmien na rozpočet verejnej správy. V druhej je rezortu zase vyčítané, že z návrhu nie je zrejmé, koľko zariadení má vzniknúť.
Starostlivosť o duševné zdravie sa bude reformovať. Vyplýva to z návrhu novely zákona o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorý do pripomienkového konania predložil rezort zdravotníctva. Ide o iniciatívny materiál na základe programového vyhlásenia vlády. Podľa neho by sa mala vláda zameriavať na navrhovanie riešení na zvýšenie dostupnosti služieb v oblasti duševného zdravia, integrovaný a nadrezortný prístup, prevenciu duševných porúch a podporu duševného blahobytu.
„Špecificky je potrebné zmodernizovať systém psychiatrickej a psychologickej zdravotno-sociálnej starostlivosti, posilniť podporu duševného zdravia a prevenciu vzniku porúch, posilniť zdravotno-sociálnu starostlivosť a zvýšiť jej dostupnosť zvýšením podielu pacientov liečených v komunitnej zdravotnej starostlivosti, zvýšením počtu personálu, ktorý poskytuje špecifickú modernú liečbu a diagnostiku a skrátením čakacej doby na poskytnutie odbornej starostlivosti o duševné zdravie,“ uvádza rezort.
Rozvoj komunitnej starostlivosti
Súčasťou reformy by mala byť zmena systému poskytovania starostlivosti v odbore psychiatria založená na princípe rozvoja komunitnej starostlivosti. Ministerstvo chce vytvoriť funkčnú sieť komunitných psychiatrických zariadení, ktoré budú prepájať ambulantnú a ústavnú zdravotnú starostlivosť. Celý systém starostlivosti by mal byť prepojený aj so sociálnymi službami. V súčasnosti s výnimkou siete psychiatrických stacionárov totiž komunitná psychiatrická starostlivosť na Slovensku neexistuje.
Vytvorenie nových typov komunitných psychiatrických zariadení a doplnenie siete psychiatrických stacionárov by malo zároveň odľahčiť existujúce psychiatrické ambulancie. Tie totiž navštevujú aj pacienti s duševnými poruchami v štádiách, kedy je potrebný ich zdravotno-sociálny manažment. „Ide najmä o pacientov, u ktorých sú napriek absolvovanej špecializovanej ambulantnej alebo ústavnej psychiatrickej starostlivosti prítomné reziduálne príznaky. Využívať budú ambulantnú psychiatrickú liečbu prepojenú s rôznymi formami psychoterapie a psychiatrickej a psychosociálnej rehabilitácie, ktorá im bude ušitá na mieru,“ avizuje v návrhu ministerstvo zdravotníctva.
Komunitné psychiatrické zariadenia budú poskytovať služby aj užívateľom v ich prirodzenom prostredí, najmä v prípadoch, kedy nechcú alebo nedokážu vyhľadať psychiatrickú starostlivosť. Nová sieť komunitných psychiatrických zariadení by sa mala formovať na základe toho, ako to bude v jednotlivých regiónoch potrebné podľa počtu obyvateľov v samosprávnom kraji a s ohľadom na princíp časovej dostupnosti. Rozhodne o tom maximálny čas dojazdu osobným motorovým vozidlom do jednej hodiny.
Z dostupných údajov vyplýva, že na Slovensku je v prevádzke celkovo 27 psychiatrických stacionárov v 17-tich mestách. Tie dostávajú aj úhradu z verejného zdravotného poistenia za poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Z toho 25 stacionárov je zameraných na psychiatriu a len dva ne detskú psychiatriu. „V rámci jednotlivých krajov sme identifikovali nedostupnosť psychiatrického stacionára medzi Liptovským Mikulášom a Prešovom, čo predstavuje vzdialenosť zhruba 133 kilometrov, medzi Michalovcami, Košicami a juhom východného Slovenska, čo je vzdialenosť zhruba sto kilometrov a medzi Bratislavou a Rimavskou Sobotou na západnom Slovensku, čo je vzdialenosť zhruba 271 kilometrov, čím podmienka dostupnosti do jednej hodiny je nesplnená,“ upozorňuje ministerstvo.
Len dve pripomienky
Pripomienkovanie reformy sa skončilo koncom novembra tohto roka. Napriek tomu, že ide o rozsiahly materiál, sa v ňom objavili len dve zásadné pripomienky. Celkovo ich bolo 13.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, ktorá zastrešuje aj rôzne zdravotnícke organizácie, upozornila, že ministerstvo nevyčíslilo výdavky na reformu, ktoré vzniknú v budúcom roku. Reforma sa totiž bude uplatňovať od januára budúceho roka. V návrhu sa však s výdavkami počíta až od roku 2026. „Materiál sa predkladá v nadväznosti na budovanie psychiatrických stacionárov z plánu obnovy. Tieto stacionáre však budú v mnohých prípadoch dobudované a uvedené do prevádzky už v roku 2025, nie až v roku 2026,“ uvádza asociácia v pripomienke. Náklady na reformu by mali v najbližších štyroch rokoch dosiahnuť 1,75 milióna eur ročne.
Nezrovnalosti v návrhu našlo aj ministerstvo práce. Rezort žiada, aby sa normatív psychiatrických stacionárov uvádzal celým číslom bez desatinného miesta. „Predkladaným návrhom sa má ustanoviť verejná minimálna sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pre územné obvody samosprávnych krajov. Podľa predkladaného návrhu je možné, že verejnú minimálnu sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti bude tvoriť poskytovateľ zdravotnej starostlivosti určený desatinným číslom. Z predkladaného návrhu nie je zrejmé, koľko zariadení má vzniknúť navyše, ak v porovnateľných prípadoch v nariadení vlády z roku 2008 sú počty zariadení vyjadrené celým číslom bez desatinného miesta,“ upozorňuje ministerstvo práce v pripomienke.
Rezort zdravotníctva takto uvádzanú normu odôvodňuje zohľadňovaním a dodržiavaním uzatvárania zmlúv so zdravotnou poisťovňou na počet miest v samosprávnom kraji. „Napríklad pri počte 4,8 stacionára v bratislavskom kraji pri počte obyvateľov 728 370 je plný počet miest 144 pri norme 30 miest na jeden psychiatrický stacionár. V prípade pomerného zníženia miest v psychiatrickom stacionári vzhľadom na počet obyvateľov a dostupnosť, napríklad na 20 miest pre jeden psychiatrický stacionár, bude možné uzavrieť zmluvu s viacerými poskytovateľmi. Čiže číslo počtu psychiatrických stacionárov neznamená automaticky počet zmlúv so zdravotnou poisťovňou, ale stanovuje normu dodržania miest v psychiatrických stacionároch, keďže aj platba zo zdravotného poistenia je na miestodeň,“ zdôrazňuje ministerstvo zdravotníctva.
Zdravotná poisťovňa by tak mala dodržať plný počet miest v psychiatrických stacionároch vrátane miest uvedených ako desatinné čísla. Napríklad 0,8, čo pri plnom obsadení stacionára z 30 miest predstavuje 24, čiže ak si niekto zriadi stacionár s 24 miestami, tak splní v rámci počtu hodnotu 0,8 a bude mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou na tento počet miest.
Miroslav Homola
