Lekári, ktorí u občanov posudzujú pokles schopnosti pracovať či nárok na kompenzáciu zdravotného postihnutia, musia mať komplexné vedomosti z viacerých medicínskych odborov a tiež sociálne a legislatívne znalosti. Ich štúdium sa však v niektorých odboroch skrátilo, a to práve preto, že v systéme chýba čoraz viac posudkových lekárov a skrátenie ich prípravy môže pomôcť. Okrem toho budú nutné aj ďalšie zmeny.
Posudkový lekár má atestáciu vo svojom základnom klinickom odbore a musí prejsť nadstavbovým vzdelaním a kvalifikačným konaním na Slovenskej zdravotníckej univerzite (SZU). To sa v niektorých odboroch skrátilo z troch rokov na dva. Prorektor SZU Róbert Babeľa na konferencii Jesenná ITAPA v Bratislave vysvetlil, že z hľadiska náplne sa štúdium nebude meniť. Aktuálne je podľa neho 150 absolventov špecializácie posudkové lekárstvo, pričom dve tretiny z nich robia posudky pre Sociálnu poisťovňu a tretina pracuje pre Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).
Posudkové lekárstvo plní kľúčovú funkciu pri hodnotení zdravotného stavu osôb pre účely sociálnych dávok, poistenia a hodnotenia pracovnej spôsobilosti. Existujú rôzne nástroje na kompenzáciu dôsledkov poškodenia zdravia, prípadne ťažkého zdravotného postihnutia spôsobeného chorobou alebo úrazom. Kompenzácie posudzujú práve úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Tiež vydávajú posudky pri dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa na účely prídavku na dieťa a podobne. Na druhej strane, invaliditu, teda zníženie schopnosti pracovať, posudzujú v Sociálnej poisťovni.
V parlamente je momentálne zákon o integrovanej posudkovej činnosti, o ktorom sme informovali aj v Zdravotníckom denníku. Cieľom reformy posudkovej činnosti je podľa predkladateľa – ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny – odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, centralizovať proces či zrýchliť posudzovanie. Výkon posudkovej činnosti bude po novom centralizovaný na úrady práce.
Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) avizoval, že jeho rezort navýši počet posudkových lekárov o 100 a sociálnych pracovníkov o 140. Prorektor SZU Babeľa však upozorňuje, že posudkový lekár musí mať naozaj komplexné znalosti a táto práca nie je veľmi dobre finančne ohodnotená, tak ani záujem o ňu nie je veľký. V budúcnosti bude nevyhnutné systém posudkového lekárstva modernizovať a zefektívniť. So starnúcou populáciou, rastúcimi požiadavkami na zdravotnícke služby a pokrokom v technológiách narastá aj potreba kvalitných a dostupných posudkových služieb. V budúcnosti by zavedenie digitálnych technológií, ako sú elektronické zdravotné záznamy, telemedicínske konzultácie a umelá inteligencia, mohlo výrazne zefektívniť proces hodnotenia, znížiť administratívne zaťaženie lekárov a zvýšiť presnosť posudkov.
Osemdesiatroční lekári
Riaditeľ odboru lekárskej posudkovej činnosti v Sociálnej poisťovni Roman Chotár na konferencii uviedol, že inštitúcia spravuje spolu približne dve miliardy eur – 700 miliónov je vyplatených v krátkodobých dávkach ako je napríklad náhrada za práceneschopnosť, približne 1 miliarda a 84 miliónov eur je vyplatených v invalidných dôchodkoch a 58 miliónov v náhradách za úrazy. „Štatisticky je takmer isté, že čím viac sa bude posúvať vek odchodu do dôchodku, tým viac bude ľudí, ktorí sa ho nedožijú v plnom zdraví a budú potrebovať posúdiť zdravotný stav,“ vysvetlil Chotár potrebu nových posudkových lekárov. Tí v Sociálnej poisťovni majú priemerne 64 rokov a podľa Romana Chotára nie je raritou, že pracujú aj 80-roční posudkoví lekári.
Riešenie vidí vo väčšej informatizácii a výmene informácií medzi ÚPSVaR, Sociálnou poisťovňou a ďalšími orgánmi moci. To umožní posudkovému lekárovi v pracovnom čase posúdiť viac pacientov, lepšiu kontrolu a riadenie procesov. Eliminuje sa možné zneužívanie systému. „Zároveň možno prestaneme preháňať ľudí po rôznych vyšetreniach, budeme brániť duplicitám a nedorozumeniam, ušetríme zdroje verejného zdravotníctva a zdravotných poisťovní, ktoré vyšetrenia musia hradiť. Skráti sa čas čakania pre tých, ktorí to naozaj potrebujú,“ povedal Chotár.
Generálna riaditeľka sekcie sociálnej a rodinnej politiky na ministerstve práce Ildikó Polačeková vníma na ÚPSVaR tie isté problémy ako v Sociálnej poisťovni, navyše posudkoví lekári úradu sú zaradení ako zamestnanci v štátnej službe, ktorej pravidlá im podľa Polačekovej značne zväzujú ruky. To by sa malo upraviť práve novým zákonom o integrovanej posudkovej činnosti. Podľa neho lekári majú byť vo verejnej službe.
Neúplná zdravotná dokumentácia
Problémom je, že posudkoví lekári ešte stále nie sú pripojení do elektronického zdravotníctva, aby mali zjednodušený prístup k lekárskym nálezom klientov. Hoci pre klinických lekárov bude vedenie elektronickej zdravotnej knižky pacienta od budúceho roka povinné, naplnenosť ezdravia z ich strany je len asi 40-percentná. „Je to v zákone, ale tým, že chýba sankcia za nedodržiavanie povinnosti, lekári doň neposielajú údaje,“ tvrdí Roman Chotár. Údaje však poskytujú zdravotným poisťovniam, keďže od nich dostávajú platby. „V spolupráci s Národným centrom zdravotníckych informácií sa nám podarilo zautomatizovať proces tak, že keď lekár odošle údaje do zdravotnej poisťovne, súčasne odídu do elektronickej zdravotnej knižky občana. Malo by to fungovať od 1. januára a naplnenosť ezdravia tak bude ďaleko vyššia,“ priblížil plánované zmeny.
Nebude sa to však týkať údajov o duševných chorobách, pretože ich register je viac chránený a zatiaľ nebude prístupný iným lekárom ako psychiatrom. „Dáta o duševných ochoreniach majú tendenciu byť zneužívané, no verím, že v budúcnosti sa nám podarí vyriešiť aj tento problém. Prostredníctvom prístupu k údajom by sme napríklad vedeli kontrolovať, či si človek vyberá psychiatrické lieky a diagnózu nemá napísanú len naoko,“ povedal riaditeľ odboru posudkovej činnosti.
Prístup posudkových lekárov k elektronickej zdravotnej knižke (EZK) by mal riešiť aj problémy ako nízka výpovedná hodnota lekárskych nálezov, ktoré im sú predložené. „Často v nich niečo chýba a posudkový lekár musí vyžadovať ďalšie vyšetrenia. Prípadne si nálezy rôznych lekárov odporujú, preto posudzovanie trvá tak dlho. Neraz počas konania klient sám dokladá nové nálezy od špecialistov, o ktorých jeho všeobecný lekár nevie,“ tvrdí. Keď klienti predkladajú inštitúciám papierovú zdravotnú dokumentáciu, podľa Chotára sa nedá overiť, či je dokumentácia úplná a či do nej ľudia účelovo niečo nepridávajú.
Cez EZK by inštitúcie mohli kontrolovať aj trvanie práceneschopnosti, zasahovať v opodstatnených prípadoch a tiež zmenšiť balík dokladov, ktoré sú vyžadované k rôznym žiadostiam. Elektronizácia môže zlepšiť posudzovanie zdravotného stavu aj bez toho, aby bola nutná prítomnosť klienta. Podľa predstaviteľa Sociálnej poisťovne sa však niektorí ľudia dožadujú stretnutia s lekárom, pričom často argumentujú tým, že inak inštitúcie rozhodujú od stola. Zástupkyňa ministerstva práce doplnila, že vždy zostanú istí pacienti, ktorých bude musieť lekár vidieť. „Veľmi dôležitá je zrozumiteľnosť a výpovedná hodnota toho nálezu,“ tvrdí Polačeková. V novom zákone o integrovanej posudkovej činnosti je doplnená aj možnosť diagnostickej hospitalizácie, o ktorú môže požiadať posudkový lekár, aby mal istotu, že človek si nevymýšľa. Účinnosť zákona je navrhovaná od 1. septembra 2025.
V súvislosti s elektronizáciou však treba poukázať práve na vysoký vek posudkových lekárov a to, že s elektronickými systémami nemusia vedieť pracovať. Roman Chotár si myslí, že sa to postupne rozbehne, podobne ako funkcia ePN, ktorá už funguje vo vyše 95 percentách prípadov. Vďaka elektronizácii by podľa neho tiež bola možnosť, aby konkrétny prípad posudzoval automaticky priradený lekár aj z iného regiónu, čím sa môžu skrátiť čakacie lehoty na posúdenie. „Nie je tajomstvom, že najdlhšie sa čaká v Bratislave, ale už napríklad v Dunajskej Strede je to niekoľkokrát rýchlejšie,“ poukázal Chotár. Takéto prideľovanie lekárov by podľa neho tiež umožnilo porovnať ich prácu a odstrániť možné nátlakové konanie občana, ktorý býva v tom istom meste ako posudkový lekár.
Lucia Hakszer
