Pri rastúcom trhu výdaja liekov bez lekárskeho predpisu a doplnkového sortimentu verejných lekární vzrástol roku 2023 podiel internetového výdaja na približne 11 percent. Dôvodom sú predovšetkým nižšie ceny liekov a pohodlnosť objednania. Ondrej Sukeľ, prezident Slovenskej lekárnickej komory (SLeK), sa však domnieva, že tento cenový damping predstavuje len krátkodobú výhodu pre klientov internetových lekární, avšak z dlhodobého hľadiska je neudržateľný.
Výrazný rozdiel v cenách liekov cez internet a v kamenných lekárňach vysvetľuje Kvetoslava Kirchnerová, hovorkyňa siete lekární Dr. Max, najmä tým, že v zmysle platnej legislatívy je každá lekáreň samostatnou s.r.o. a každá má aj vlastnú cenotvorbu. „Ceny v kamenných lekárňach vychádzajú predovšetkým z výrazne vyšších režijných a prevádzkových nákladov,“ hovorí Kirchnerová pre Zdravotnícky denník.
Nižšie náklady na prevádzku e-shopu
Tradičná lekáreň podľa nej ponúka oveľa viac ako nákup sortimentu. Ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti odborným personálom so všetkým, čo k tomu patrí. „Lekárenská služba, poradenstvo a tiež vysoká dostupnosť odborného personálu, spolu s ďalšími prevádzkovými nákladmi, je zahrnutá do ceny tovarov a preto je ich cena vyššia ako v internetovej lekárni,“ konštatuje hovorkyňa Dr.Max.
Nižšie internetové ceny prinášajú nižšie náklady na prevádzku e-shopu aj podľa Miroslavy Liptákovej, senior špecialistky komunikácie Benu Slovensko. „Pacienti a zákazníci sa na e-shop obracajú, ak vedia, čo potrebujú, pravidelne niečo užívajú alebo nakupujú viac balení. Z hľadiska prevádzkovania je e-shop ďalší predajný kanál a pacient využíva oba kanály,“ pripomína Liptáková pre Zdravotnícky denník.
Na internete si pacienti kúpia lacnejšie lieky aj vďaka inak nastavenej cenovej politike. „Vychádzame pritom z analýz konkurencie a tiež cenovej elasticity. Konkurencia v online prostredí je oveľa výraznejšia a tak rastie aj cenová senzitivita. Z nášho pohľadu ide teda o diametrálne odlišný trh, ktorému sa musíme spolu s celým trhom prispôsobiť a reagovať na túto skutočnosť úpravou cien sortimentu,“ tvrdí Kirchnerová. Je podľa nej prirodzené, že e-shop má v obľube práve mladšia generácia. „Rokmi však sledujeme trend nárastu záujmu aj zo strany starších pacientov,“ konštatuje hovorkyňa Dr.Max.
Nenahraditeľným prínosom sú najmä farmaceuti
Aj keby internetový výdaj ďalej rástol, obavy zo zániku kamenných lekární v Dr.Max nemajú. „Pacienti sa vracajú do našich lekární, pretože lekárnikom dôverujú,“ vysvetľuje Kirchnerová. Podľa Miroslavy Liptákovej z BENU majú lekárne budúcnosť v servise a nových príležitostiach ako je diagnostika, merania či poradenstvo. „Nenahraditeľným prínosom sú najmä farmaceuti, ktorí sú odborníci vo svojej oblasti a ponúkajú pridanú hodnotu v empatickom prístupe, schopnosti poradiť a podporiť či riešiť s pacientmi aj náročné situácie. Tento ľudský prístup nie je možné nahradiť predajom cez internet,“ konštatuje Liptáková.
Podľa Sukeľa väčšinu sortimentu internetového výdaja predstavujú kozmetické výrobky, náhradná detská výživa a doplnky výživy. „Zabezpečenie siete dostupnosti lekárenskej starostlivosti je úlohou regulátora, pokiaľ regulátor usúdi, že Slovensko bude jedinou krajinou vo svete bez farmaceutickej starostlivosti, ale so širokou sieťou e-shopov, budeme to musieť rešpektovať,“ dodáva prezident SLeK pre Zdravotnícky denník.
Lekárnická komora zároveň odmietame podsúvané manipulácie zo strany niektorých obchodných subjektov a inštitútov, že tradičné kompetencie lekární majú prevziať laici a farmaceuti si tak majú hľadať iné cesty uplatnenia. „Na jednej strane vystavujeme pacientov riziku nedostupnosti lekárskej starostlivosti vyplývajúcej z nedostatku lekárov, na strane druhej s pochybnou argumentáciou, v mene obchodných subjektov, navrhujeme nahradenie najdostupnejších, kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov ľuďmi bez maturity,“ zdôrazňuje Sukeľ.
Lekárne sú najdostupnejšie zdravotnícke zariadenia
Momentálne nie je na Slovensku povolený dovoz liekov na predpis domov, takže pacienti si po ne chodia do lekární. V BENU však počítajú s tým, že sa to na Slovensku zmení a sprístupní servis napríklad pre ležiacich pacientov či domovy dôchodcov. „Avšak hovoríme o zmenách v horizonte niekoľkých rokov,“ poznamenáva Liptáková.
Prezident SLeK pripomína, že viac než polovica obyvateľov Slovenska má lekáreň dostupnú do piatich minút a 98 percent do tridsiatich minút. „V niektorých regiónoch sú rôzne formy zdravotnej starostlivosti absolútne nedostupné a pri tých dostupnejších sú pacientom ponúkané termíny v horizonte 3 až 6 mesiacov. Zanikajú pediatrické ambulancie, niektoré špecializácie zrejme zaniknú v mnohých regiónoch úplne a bez náhrady, nemocnice majú problém s prevádzkou celých oddelení. Tak asi dozrel čas zlikvidovať aj menšie lekárne, ako posledné zdravotnícke zariadenia, ktoré v niektorých regiónoch máme,“ konštatuje Sukeľ.
Je podľa neho nepochopiteľné, že si ako spoločnosť neuvedomujeme, že lekárne sú dlhodobo suverénne najdostupnejšie zdravotnícke zariadenia, preto namiesto vytvárania fiktívneho problému a redukcie úlohy lekárni na logistiku lieku, treba prinášať verejnosti korektné informácie o službách, ktoré lekárne reálne poskytujú. A tiež o tom, že celosvetovým trendom je významný posun kompetencií farmaceutov ako first point of contact v rámci zdravotníckeho systému. „Dokonca existujú príklady správnej praxe v tzv. telefarmácii a službách farmaceutov určených pre odkázaných pacientov. Tu je reálny priestor na diskusiu o adresných, účinných a bezpečných postupoch farmaceutickej starostlivosti, nie na naháňanie kšeftov tým, ktorí v lieku vidia iba jednu z tovarových položiek,“ uzatvára prezident SLeK.
Jozef Brezovský
