Závislosť nie je len o drogách, ale aj o sociálnom a ekonomickom kontexte, v ktorom ľudia drogy užívajú. Na medzinárodnej konferencii AddictCZSK v Bratislave to uviedla Aileen O’Gorman z University of the West of Scotland. Podľa jej slov totiž zdravie a chovanie ovplyvňujú aj vonkajšie faktory ako sú napríklad bývanie, vzdelanie, práca či sociálne politiky štátu. Pri závislostiach už menej funguje snaha o zmenu individuálnych faktorov. Pri závislých sa tak podľa jej slov treba zamerať na zmenu systému zo strany štátu. Systém by mal vedieť ponúknuť pomoc napríklad ľuďom, ktorí majú nejaké duševné problémy a užívajú drogy. Službám zameraným na znižovanie rizík sa na Slovensku venujú aj niektoré občianskej združenia. Ich predstavitelia na konferencii však uviedli, že v krajine chýba systémové prepojenie v celej starostlivosti o ľudí, ktorí vykazujú problémové užívanie psychoaktívnych látok. Problém je napríklad aj v dostupnosti substitučnej liečby pre drogovo závislých.
Podľa expertov Európa jednoznačne potrebuje renesanciu zastaraného regulačného rámca pre návykové látky. Presadzujú takzvanú harm reduction politiku, teda politiku zameranú na znižovanie škôd a rizík. O’Gormanna konferencii upozornila, že stratégiav Británii sa v prípade závislostí začala zameriavať na zotavenie. „Všetko je o politike a je to v zhode s veľkou recesiou v západnej Európe či pohybom na politickej scéne, kde sa posúvame ku konzervatívnejším stranám, ktoré harm reduction nepodporujú,“ povedala O’Gorman.
Súčasťou toho podľa nej je, že sa zvyšujú počty úmrtí následkom užitých drog napríklad v škandinávskych krajinách, Írsku, Británii. V strednej a východnej Európe tie počty nie sú také vysoké. Úmrtí súvisiacich s užitím drog je šesť na jeden milión v Česku a päť na jeden milión na Slovensku. V Škótsku je to 240 na milión úmrtí spojených v súvislosti s drogami. „Samozrejme, otázne je, či sa úmrtia súvisiace s drogami vykazujú na Slovensku a v Česku takou intenzitou ako v Škótsku,“ zamyslela sa sociálna vedkyňa zo Škótska.
Závislosť a vonkajšie faktory
O’Gorman uviedla, že ako sociálna vedkyňa sa pozerám na úmrtia súvisiace s drogami a tiež používa metódu sociálnej pitvy, aby porozumela životom ľudí pred smrťou. Zaujíma sa napríklad o to, ako interagovali so štátnym, liečebným či trestnoprávnym systémom, či boli vo väzení a podobne. „Takto sa snažíme lepšie pochopiť, čo sa dialo s ľuďmi pred ich úmrtím. Droga je totiž len malou súčasťou toho, čo sa im dialo. Závislosť vnímam menej cez drogy, ale skôr cez sociálny kontext, v ktorom ľudia drogy užívajú,“ zdôraznila vedkyňa.
To, ako sa ľuďom zdravotne darí, podľa jej slov závisí aj od vonkajších faktoroch ako sú napríklad bývanie, vzdelanie, práca, sociálne politiky štátu a podobne. „V Británii sa za posledných 15 rokov veľmi skomplikovala podpora od štátu v prípade výpadku príjmu či problémov s bývaním. Pracovné a životné podmienky sú pritom v rámci zdravia veľmi dôležité. Napríklad Glasgow je rozdelený, západ je bohatý a východ chudobný. Je tam pritom očakávaný 20-ročný rozdiel v očakávanej dĺžke života medzi ľuďmi, ktorí žijú vo východnej časti a tými, ktorí v západnej časti mesta,“ vysvetlila dôležitosť vonkajších faktorov O’Gorman.
Na druhej strane sú individuálne faktory životného štýlu, ktoré podľa jej slov menej ovplyvňujú zdravie. „Protidrogové politiky sa pritom zameriavajú hlavne na zmenu individuálneho správania. Závislým sa hovorí, aby prestali užívať drogy. Ale v skutočnosti to individuálne chovanie nie je tak dôležité ako ostatné faktory,“ povedala. Ako dodala, nie každý sa stane závislý, ale pri tých, ktorí sa stanú závislými, to súvisí hlavne so sociálnym a ekonomickým statusom.
Systém by mal vedieť ponúknuť pomoc
Pri štúdiách, ktoré sa venovali úmrtiam mladých ľudí na predávkovanie, sa O’Gorman pokúsila aplikovať metódu sociálnej pitvy. V Škótsku podľa nej existujú služby pre závislých, ktoré sú zamerané na zotavenie, no majú množstvo podmienok a mnoho ľudí na to nemá nárok. „Mladí ľudia, ktorí sú v rizikovej situácii, nechcú služby, ktoré sú zamerané na abstinenciu alebo náročné podmienky,“ uviedla.
Mnohé služby sa podľa nej zameriavajú na krátke intervencie a veľa sa hovorí aj duševnom zdraví. „Stretávame sa s ťažkosťami pri podpore ľudí, ktorí majú problémy v oblasti duševného zdravia a tiež užívajú drogy. Nemusia mať psychiatrické ochorenie, ale môže to byť stres či úzkosť, ktorým mladí ľudia čelia. Je to pre nich tak skľučujúce, že sa potom napríklad predávkujú,“ upozornila vedkyňa.
Pri závislých sa podľa O’Gorman treba zamerať na zmenu systému zo strany štátu. „Systém by mal vedieť ponúknuť pomoc ľuďom, ktorí majú nejaké duševné problémy a užívajú drogy. Potrebujeme služby, ktoré reagujú na potreby ľudí, lebo to, čo máme, často nefunguje. Máme nefunkčný systém odporúčania. Keď idete za všeobecným lekárom a poviete mu, že sa zrejme stávate závislým, pošle vás ďalej, ale nie je to funkčné. Neustále závislých aj hodnotia a keďže nespĺňajú podmienky, nedostanú pomoc. A máme aj trestnoprávny systém, v rámci ktorého sú ľudia málo chránení a viac sa na nich dohliada. Potrebujeme sa zameriavať na efektívnu drogovú politiku,“ dodala.
Na Slovensku chýba koncepcia
Službám v rámci Harm reduction sa na Slovensku venujú aj niektoré občianske združenia. Projektová manažérka z občianskeho združenia Prima Sabína Lužica Brédová, ktorá sa zameriava na užívanie psychoaktívnych látok a znižovanie škôd, na konferencii uviedla, že na Slovensku chýba koncepcia služieb či systémové prepojenie v celej starostlivosti o ľudí, ktorí vykazujú problémové užívanie psychoaktívnych látok. „Legislatíva nám umožňuje používať len základné služby, ktoré Harm reduction má a poskytovať môže. Drogový trh sa dramaticky mení a máme nové psychoaktívne substancie,“ uviedla. Problém podľa nej je aj v dostupnosti substitučnej liečby pre drogovo závislých. Tí musia za ňou často cestovať aj mnoho kilometrov. Nedostupná je podľa nej napríklad aj vo väzení. Na Slovensku je aj nedostatočné aj testovanie na drogy a zákony nedovoľujú používať niektoré náhrady pre drogovo závislých.
Cieľom Harm reduction služieb pri drogovo závislých je riaditeľky občianskeho združenia Odyseus Dominiky Jašekovej akákoľvek pozitívna zmena, no nemusí to byť abstinencia. Služby sa začali na Slovensku poskytovať už v roku 1997 v podobe terénnych výmen injekčných striekačiek, aby sa zabránilo ich opätovnému použitiu, ktoré je zdravotne rizikové. Medzi služby patria aj konzultácie bezpečnejšieho užívania drog či sexu v rámci nočného života. Distribuujú sa napríklad aj kondómy či testy na drogy. Pri teste môžu ľudia zistiť, či droga neobsahuje látky, ktoré by obsahovať nemala alebo o nej užívatelia nevedeli. Podľa Jašekovej to často pomôže aj k tomu, že ľudia nakoniec drogu neužijú alebo zmenia svoje správanie.
„Súčasťou služieb sú ak komunitné centrá, kde je viac priestoru na individuálnu prácu so závislými. Ľudia bez domova tieto centrá využívajú aj na oddych, kde ich nikto nevyhadzuje. Medzi služby patrí aj osobná asistencia, ktorá zahŕňa sprevádzanie do inštitúcií či zdravotníckych zariadení. Ľudia, ktorí majú skúsenosti s drogami, sa totiž stretávajú s diskrimináciou alebo nevedia, ako funguje systém,“ tvrdí s tým, že preto je asistencia dôležitá. Akruálne sa v rámci Harm reduction rieši aj liečba hepatitídy typu C, ktorá nebola možná pri ľuďoch, ktorí mali skúsenosti s drogami. Vyžadovala sa totiž aspoň ročná abstinencia, čo sa zrušilo v júni minulého roka. Služby dopĺňa poskytovanie podpory bývania.
Miroslav Homola
