Veľa pacientov sa u lekára dožaduje predpisu antibiotík. Tieto skúsenosti lekárov Zdravotníckemu denníku potvrdil prezident Slovenskej lekárskej komory (SLK) Jaroslav Šimo. Najčastejšie chyby, ktoré ľudia pri užívaní antibiotík robia, sú, že ich buď užívajú zbytočne dlho, alebo naopak nedoberú predpísané množstvo, teda liečbu ukončia skôr, ako im povedal lekár. Pacient sa možno cíti lepšie, ale keď nedoužíva predpísané antibiotiká, môže uňho vzniknúť antimikrobiálna rezistencia, teda nabudúce mu už tieto lieky nebudú účinkovať.
V rámci kampane Svetovej zdravotníckej organizácie na zvýšenie povedomia o rezistencii baktérií na antibiotiká, o ktorej sme informovali v Zdravotníckom denníku, Štátny ústav pre kontrolu liečiv upozornil, že bez účinných antibiotík pacientom hrozia aj vážne komplikácie pri pooperačných infekciách. Tiež závažných ochoreniach ako zápal pľúc, tuberkulóza, čierny kašeľ či otrava krvi. Okrem toho antimikrobiálna rezistencia predlžuje hospitalizácie a zvyšuje náklady na zdravotnú starostlivosť.
Lekár Šimo hovorí, že za účelom brániť nadužívaniu antibiotík, je ich vydávanie v lekárňach viazané na lekársky predpis, ktorý má kratší čas platnosti. Nevylúčil však, že sú aj lekári, ktorí predpisujú priveľa antibiotík. Prípadne pacienti, ktorí prídu k lekárovi s otvorenou krabičkou liekov a povedia: „Môjmu bratrancovi, kolegovi alebo inému známemu toto pomáha, tak mi predpíšte to isté“. Prezident SLK si nemyslí, že by to bol častý jav, ani jemu osobne sa to ešte nestalo, ale je to podľa neho možné.
„Antimikrobiálna rezistencia sa najviac prejaví u hospitalizovaných pacientov,“ povedal Šimo, ktorý je chirurgom v Univerzitnej nemocnici Staré mesto v Bratislave. Môže mať rôzne formy a prejavy. Európska rada informovala, že rezistentné baktérie infikujú 800-tisíc ľudí ročne. Vyvolávajú ochorenia ako napríklad pneumónia, infekcie krvného riečiska a vnútrobrušné infekcie. Podľa OECD sa 70 percent týchto infekcií vyskytuje práve v zdravotníckych zariadeniach. Antimikrobiálna rezistencia ohrozuje operácie, transplantácie, intenzívnu starostlivosť a zdravie ľudí s oslabeným imunitným systémom, ako sú napríklad onkologickí pacienti, u ktorých môže jednoduchá infekcia spôsobiť smrť. Najzraniteľnejšou skupinou sú deti do 12 mesiacov a ľudia nad 70 rokov. U mužov je väčšia pravdepodobnosť vzniku rezistentných infekcií ako u žien.
Antibiotiká kontaminujú aj prírodu
Európske orgány konštatujú, že niektoré infekcie, ktoré sa v minulosti dali vyliečiť, sú dnes práve kvôli rezistencii na antibiotiká ťažko liečiteľné či dokonca neliečiteľné. „Ak bude antimikrobiálna rezistencia narastať, aj malé zranenia a lokálne infekcie a zákroky budú môcť ohroziť život pacientov,“ informuje Európska rada. Doplnila, že infekcie odolné voči liekom každoročne zabíjajú 35-tisíc ľudí.
Podľa odhadov Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb v roku 2020 zomrelo v Európe na antimikrobiálnu rezistenciu sto ľudí denne. Najvyššiu mieru úmrtnosti mali Grécko a Taliansko. Táto rezistencia sa ale vyskytuje aj u zvierat a rastlín a rezistentné mikroorganizmy môžu byť v potravinách aj v životnom prostredí. Dostávajú sa doňho prostredníctvom ľudského a zvieracieho moču a výkalov, nevhodnej likvidácie liekov a používania kontaminovaného hnoja v poľnohospodárstve. V dôsledku toho sa zvyšky antibiotík vyskytujú v pôde, vode aj rastlinách, čím sa zvyšuje riziko ďalšej kontaminácie. Používanie antibiotík pri chove zvierat, ktoré sú určené na výrobu potravín, však klesá. Spotreba antibiotík u ľudí je v súčasnosti vyššia ako u týchto zvierat.
Vysoké náklady, ktoré vznikajú v dôsledku antimikrobiálnej rezistencie, zaťažujú systémy zdravotnej starostlivosti. V Európe predstavujú odhadom 1,1 miliardy eur ročne. „Ak infekcia nereaguje na antibiotiká prvej línie, ktoré sú za normálnych okolností najefektívnejšou a najbezpečnejšou možnosťou liečby pre pacienta, zdravotnícki pracovníci používajú drahšie alternatívy, ako sú lieky druhej a tretej línie – posledné dostupné možnosti liečby. Komplikácie alebo dlhšie trvanie choroby alebo liečby si niekedy vyžadujú dlhšiu hospitalizáciu s príslušnými nákladmi,“ uviedla Európska rada. Ak sa neprijmú účinné opatrenia, rezistencia na antibiotiká bude podľa odborníkov predstavovať značnú zdravotnú a hospodársku záťaž. Môže narušiť aj obchod s hospodárskymi zvieratami a živočíšnymi produktami, pretože ovplyvňuje zdravie a životné podmienky zvierat, a tým aj ich produktivitu. Väčšia antimikrobiálna rezistencia bude mať väčší vplyv na globálny hrubý domáci produkt (HDP) a môže spôsobiť straty.
V optimistickom scenári s nízkou úrovňou antimikrobiálnej rezistencie sa predpokladá značné hospodárske zaťaženie a pokles svetového HDP v roku 2050 o 1,1 percenta. V pesimistickom scenári s vysokou úrovňou antimikrobiálnej rezistencie sa predpokladajú vysoké hospodárske náklady a pokles svetového HDP v roku 2050 o 3,8 percenta.
Pomáha umelá inteligencia
Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) informuje o projekte na prevenciu vzniku a šírenia antimikrobiálnej rezistencie. Ako prvá na Slovensku zaviedla používanie umelej inteligencie na zníženie tohto rizika. „Antimikrobiálna rezistencia predstavuje naliehavú globálnu zdravotnú a sociálno-ekonomickú hrozbu. Má významný vplyv na zdravie ľudí a zvierat, produkciu potravín a životné prostredie. Patogény odolné voči liekom predstavujú riziko pre každého a všade,“ tvrdí nemocnica.
UNB už v roku 2018 zaviedla aktívne vyhľadávanie rezistentných mikroorganizmov pomocou umelej inteligencie. „Táto mimoriadne pokroková metóda nám umožňuje vo veľkej miere zabrániť šíreniu rezistentných mikroorganizmov,“ povedal riaditeľ nemocnice Alexander Mayer. Umelá inteligencia je využívaná na automatické čítanie, analýzu mikrobiologických výsledkov pacientov a zasielanie výstrah určeným lekárom a zamestnancom Oddelenia nemocničnej hygieny a epidemiológie UNB. Zasielajú sa im prostredníctvom emailov, podľa prednastavených kritérií súčasne s odoslaním laboratórneho výsledku z laboratórneho do nemocničného informačného systému.
„Multimodálna stratégia prevencie vzniku a šírenia rezistentných mikroorganizmov realizovaná v UNB je tak cielená na základe kontinuálneho monitoringu vybraných parametrov. Ako príklad môžeme uviesť úpravu antibiotickej politiky nemocnice, bezodkladné protiepidemické opatrenia pri výskyte týchto mikroorganizmov cielené na špecifickú situáciu, interné predpisy v oblasti opatrení pri výskyte multirezistentných kmeňov baktérií či hygieny rúk zdravotníckeho personálu, dezinfekčný program a ďalšie,“ dodala nemocničná epidemiologička Júlia Pašková.
Supervíziu nad týmito činnosťami vykonávajú komisie pre racionálnu antiinfekčnú liečbu, antibiotickú politiku a nozokomiálne infekcie v každej z nemocníc UNB. Tá tvrdí, že epidemiologické štúdie, realizované v pilotnej nemocnici, už dva roky po sebe potvrdzujú štatisticky významné výsledky v zníženej spotrebe takzvaných „záložných“ antibiotík za súčasného zníženia výskytu vybraných typov rezistentných kmeňov baktérií u pacientov.
Lucia Hakszer
