Štátne nemocnice pred sebou roky tlačia dlhy. Súčasťou konsolidácie verejných financií je preto aj úmysel transformovať ich na akciové spoločnosti. To by malo zabezpečiť, že za ich fungovanie sa prevezme viac zodpovednosti. Tento úmysel však išiel do úzadia po tom, ako sa voči transformácii ohradilo Lekárske odborové združenie (LOZ). Aj kvôli tomuto opatreniu podali hromadné výpovede. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) už avizoval, že transformácia nemocníc momentálne nie je na stole. Napriek tomu prax ukazuje, že aj štátna nemocnica môže ako akciová spoločnosť hospodáriť celkom slušne. Príkladom je popradská nemocnica.
Štátne nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva by sa mohli v budúcnosti transformovať zo štátnych príspevkových organizácií na akciové spoločnosti. Ide o súčasť konsolidácie verejných financií. Dôvodom sú najmä dlhy, ktoré štátne nemocnice dlhodobo generujú. Nateraz sa však tento úmysel nebude realizovať, keďže sa voči tomu ohradili lekárski odborári.
V skutočnosti na Slovensku už niektoré zdravotnícke zariadenia fungujú ako akciové spoločnosti. Ide napríklad o niekoľko národných ústavov či popradskú nemocnicu. Práve hospodárske výsledky nemocnice v Poprade ukazujú, že nemocnica môže ako akciová spoločnosť hospodáriť celkom slušne. V súčasnosti nemá žiadne pohľadávky voči štátu, nedoplatky či dlhy.
Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) ju dokonca v hodnotení slovenských nemocníc v kategórii malé až stredne veľké zaradil na tretie miesto. Hodnotí sa na základe vybraných ukazovateľov ako sú kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti, skúsenosť, náročnosti diagnóz, spokojnosť pacientov, hospodárenie a transparentnosť.
Ako hospodári popradská nemocnica
Najnovšie hospodárske výsledky popradskej nemocnice sú podľa údajov Finstatu za vlaňajší rok. Pri medziročnom porovnávaní si v mnohých aspektoch síce pohoršila, ale stále je schopná dosahovať zisk a udržiavať si viac ako päťdesiatpercentnú samostatnosť pri svojom financovaní.
Nemocnica vlani dosiahla zisk 51 447 eur, čo je oproti predošlému roku pokles o 0,56 percenta. V rámci zisku sa tak výsledok takmer nezmenil. Treba však dodať, že ešte v roku 2021 sa zisk nemocnice vyšplhal na takmer 321-tisíc eur. Celkové vlaňajšie príjmy boli na úrovni viac ako 69,25 milióna eur. Oproti predošlému roku dokonca vzrástli o viac ako 12 percent. Nemocnica za to vďačí najmä rastu tržieb od zdravotných poisťovní.
Na druhej strane nemocnici, rovnako ako príjmy, rástli aj výdavky. Dôvodom je najmä rast platov zdravotníkov, keďže mzdy tvoria väčšiu časť výdavkov. Rástli však aj náklady na materiál či lieky. Výdavky na lieky však opakovane prekračujú stanovený rozpočet aj v rámci celého zdravotníctva. Dôvodom je nenaplnenie očakávaných úspor na generických a biosimiliárnych liečivách a taktiež absencia riadenia kategorizačného procesu.
Dôležitým údajom v rámci hospodárenia je však celková zadlženosť. Tá ukazuje, do akej miery nemocnica financuje svoje aktíva pomocou cudzích zdrojov. Zadlženosť popradskej nemocnice bola vlani na úrovni 47,89 percenta. Oproti predchádzajúcemu roku však mierne stúpla. Odporúčaná je pritom maximálna hodnota na úrovni 80 percent. Samostatnosť nemocnice pri financovaní svojich aktív je tak na úrovni 52,11 percenta. V praxi je bežná minimálna hodnota 20 percent. Nemocnica tak pri celkovej zadlženosti dosahuje pozitívne hodnoty.
Popradská nemocnica navyše nemá žiadne dlhy v Sociálnej poisťovni či zdravotných poisťovniach. Nemá ani žiadne pohľadávky zo strany štátu či vyhlásené konkurzy a reštrukturalizácie. Nedlhuje ani na daniach a v rámci indexu daňovej spoľahlivosti je označená ako spoľahlivý daňový subjekt.
Problémy robia najmä dlhy
Problém pri transformácii nemocníc sú práve dlhy. Pri štátnych nemocniciach sa pohybujú na úrovni zhruba 800 miliónov eur. Keby sa s takými dlhmi nemocnice zmenili z príspevkových na akciové spoločnosti, mohli by rovno vyhlásiť bankrot. Štát by ich tak najprv musel zbaviť nezaplatených faktúr. Nemocnice by sa potom ako akciové spoločnosti už nemohli zadlžovať, pretože to neumožňuje zákon. Pri problémoch by musela spoločnosť siahnuť po nástrojoch ako predlženie, úpadok, konkurz či bankrot. Za hospodárske výsledky tiež musí niesť zodpovednosť manažment nemocnice.
Európska komisia (EK) pritom ešte vlani v apríli zažalovala Slovensko na súdnom dvore za to, že slovenské štátne nemocnice vykazujú neustále meškanie platieb. Komisia navyše upozornila, že napriek opakovaniu varovaní a spustení právneho konania Slovensko situáciu nenapravilo. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ Slovensko v období rokov 2015 až 2022 nedokázalo zabezpečiť, aby verejné subjekty zdravotnej starostlivosti uhradili svoje obchodné záväzky v stanovenej lehote, maximálne však do 60 kalendárnych dní. Podľa súdu bola priemerná dĺžka splatnosti 400 dní v roku 2015, 460 dní v roku 2017 a neskôr až 750 dní. V rokoch 2021 a 2022 stále presahovala 60 kalendárnych dní – 204 dní v období od decembra 2021 do júna 2022 a 232 dní za obdobie do decembra 2022.
Súd tak skonštatoval, že Slovensko porušuje smernicu o oneskorených platbách a musí bezodkladne splniť rozsudok súdu. Ak Európska komisia zistí nesplnenie rozsudku, môže podať ďalšiu žalobu, v ktorej už môže požadovať peňažné sankcie. Pokuta môže byť stanovená na úrovni takmer 700-tisíc eur. Okrem toho môže Komisia Slovensku nariadiť platiť aj penále, ak krajina nevyrieši problém s neskorými platbami faktúr.
Minister zdravotníctva však už avizoval, že transformácia nemocníc momentálne nie je na stole. Dôvodom sú hromadné výpovede lekárov, ktorí sa pri transformácii obávajú privatizácie štátnych nemocníc. Šaško preto uviedol, že ak existujú obavy zo skrytej privatizácie, je pripravený hľadať 90 hlasov poslancov na prijatie ústavného zákona, ktorý by vylúčil akúkoľvek formu privatizácie štátnych nemocníc. To, že transformácia sa zatiaľ nechystá, potvrdil aj premiér Robert Fico (Smer-SD). Pri poslednej veľkej reforme zdravotníctva pred zhruba 20 rokmi, v rámci ktorej mali byť všetky štátne nemocnice transformované na akciové spoločnosti, bol pritom Fico ako vtedajší opozičný líder proti tomuto kroku. Svoj postoj potom zopakoval počas svojej druhej vlády v roku 2012. Pri oznámení konsolidácie však transformáciu sám presadzoval.
Strata štátnych nemocníc bude nižšia
Strata štátnych nemocníc však bude v tomto roku nižšia ako sa predpokladalo. Dosiahne úroveň 165 miliónov eur, pričom pôvodne malo ísť o sumu 325 miliónov eur. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že je to vďaka nastaveniu kľúčových ukazovateľov výkonnosti a následnému dofinancovaniu v celkovom objeme 191 miliónov eur. Vyplácajú sa cez verejné zdravotné poistenie.
Nemocnice dostali úlohy, ktoré musia splniť, aby extra dofinancovanie obdržali. „Tento nový očakávaný hospodársky výsledok predstavuje napriek všetkým problémom v sektore zlepšenie o viac ako sto miliónov eur oproti očistenému hospodárskemu výsledku v roku 2023 (-271 mil. eur), čo predstavuje zlepšenie o 39 percent. Hlavnými dôvodmi tejto straty sú najmä vyššie osobné náklady, nižšie výnosy od zdravotných poisťovní voči indexovanej skutočnosti a rast cien špeciálnych zdravotníckych materiálov a krvných produktov,“ uvádza rezort zdravotníctva v informácii o ďalšom priebehu a vývoji finančného zdravia nemocníc v jeho pôsobnosti.
Materiál prezentuje v stručnej forme aktuálny stav hospodárskeho výsledku a stavu záväzkov štátnych nemocníc. Historicky najväčšiu časť dlhu, až viac ako 90 percent tvorí 12, prevažne fakultných a univerzitných nemocníc. V budúcom roku ministerstvo zdravotníctva plánuje pokračovať v nastavovaní parametrov, ich meraní a vyhodnocovaní. Cieľom je podľa rezortu priniesť cielené a adresné vyplácanie zadlžených zdravotníckych zariadení za adekvátnu protihodnotu. „Naďalej bude dôležitý dôsledný monitoring podriadených organizácii, čomu môže pomôcť aj pripravovaná centralizácia riadenia štátnych nemocníc,“ dodáva ministerstvo.
Miroslav Homola
