V zdravotníctve je potrebný posun kompetencií kvôli tomu, že populácia starne, nároky na zdravotnícke služby sa zvyšujú a starostlivosť musí byť dostupnejšia. Jedným zo spôsobov uľahčenia prístupu k liečbe by mohol byť aj predaj voľnopredajných liekov v supermarketoch, iných prevádzkach, na pumpách či priamo v ambulanciách lekárov.
Povedal to zdravotnícky analytik INESS Martin Vlachynský počas seminára na tému liberalizácie predaja liekov. Podrobnejšie sa téme venuje v novej publikácii Bližšie k zákazníkom: Lieky a maloobchod. Pripomenul, že celonočná lekárenská pohotovostná služba už nie je dostupná ani v Bratislave.
S predajom liekov v iných prevádzkach, ako sú lekárne, ale nesúhlasia Slovenská lekárnická komora ani Štátny ústav pre kontrolu liečiv. Argumentujú najmä bezpečnosťou pacientov. Ich pohľadu sme sa podrobnejšie venovali v tomto článku. Analytik zhrnul všetky argumenty pre a proti. Tie sú však podľa neho do veľkej miery ovplyvnené tým, či ľudia pristupujú k liečbe zodpovedne a racionálne.
Výhodou maloobchodného predaja liekov je to, že je pohodlný pre pacienta. Ten si pri samoliečbe voľnopredajnými liekmi zvyšuje vedomosti o ochorení a má pocit zodpovednosti za vlastné zdravie. Vlachynský taktiež poukázal na zníženie počtu návštev pacientov v zdravotníckych zariadeniach, odbremenenie lekárov a lekární a zníženie nákladov. Podľa neho môže predaj liekov v maloobchode viesť aj k tomu, že sa zníži cena lieku pre pacienta. Proti liberalizácii predaja hovorí práve možnosť nesprávneho výberu liečby a kombinácie liekov. Hrozia liekové interakcie a vedľajšie účinky. Tento problém by sa ale podľa analytika dal riešiť využitím technológií, napríklad konzultáciou liečby cez telefón. Taktiež prípravou zodpovedných pracovníkov v obchodoch. Iným nebezpečenstvom by mohlo byť odloženie konzultácie pacienta s lekárom a oneskorená diagnostika v prípade závažných ochorení alebo komplikácií.
V Česku to funguje
Analytik sa inšpiroval v Českej republike, kde je už viac ako 20 rokov možné predávať v obchodoch lieky z kategórie vyhradených liečivých prípravkov. Aktuálne je medzi nimi 86 produktov z kategórií antihistaminiká, teda lieky na alergiu, nikotínové náhrady na odvykanie od fajčenia, protizápalové lieky či lieky na nevoľnosť. Chýbajú lieky na kašeľ, ktoré sú najpredávanejšou skupinou voľnopredajných liekov, ale Vlachynský vysvetlil, že je to kvôli potenciálu zneužitia týchto prípravkov. Pri rozhodovaní, či sa môže liek predávať mimo lekárne, sa okrem potenciálu zneužitia posudzujú aj veci ako nebezpečenstvo užívania mimo dohľadu lekára, schopnosť pacientov vyhodnotiť symptómy ochorenia, interakcie s inými liekmi a kontraindikácie.
Okrem potravinových prevádzok sa v Česku lieky predávajú aj v niektorých drogériách, na čerpacích staniciach, v akvaparkoch, kúpeľoch, na pošte, ale aj priamo v ambulanciách lekárov. Ponuka liekov na týchto miestach však zďaleka nie je taká veľká ako v lekárňach.
Prezident komory lekárnikov Ondrej Sukeľ minulý rok poukázal na to, že predaj liekov v supermarketoch by neriešil situáciu, že niekde sú lekárne napríklad cez víkend zatvorené. Podľa neho by naopak mohol priniesť ďalšie problémy: „Bývam na vidieku. Ani miestny obchod nie je cez víkend otvorený. Zároveň mám lekáreň v obci, v ktorej tri dni v týždni ordinuje lekár. Pokiaľ by táto lekáreň prišla o výdaj liekov bez lekárskeho predpisu, ukončí sa jej činnosť. A tak si možno miestni kúpia paralen v potravinách, ale za liekmi na predpis budú cestovať.“
Vlachynský pri skúmaní vplyvu na český lekárenský trh zistil, že napriek rozvoju predaja voľnopredajných liekov mimo tradičných lekární neprišlo k poklesu nominálnych tržieb za tieto lieky v lekárňach. „Nenastalo žiadne zásadné zhoršenie finančnej situácie českých lekární ako celku napriek prudkému rozvoju viacerých nových predajných kanálov,“ skonštatoval.
Lekárňam by pomohlo zvýšenie kompetencií a rozšírenie činností
Aj slovenský lekárnický trh prešiel v minulých rokoch zásadnými zmenami, ale k liberalizácii predaja voľnopredajných liekov na rozdiel od Česka nedošlo. Publikácia uvádza, že za minulých 15 rokov narástol počet slovenských lekární asi o polovicu na úroveň vyše 1800 lekární. Po prepočte na obyvateľa je to o necelú tretinu viac ako v Česku. Aj ministerstvo zdravotníctva minulý rok uviedlo, že Slovensko má dobré pokrytie sieťou lekární, a to vrátane víkendov a sviatkov. Preto rezort neuvažoval o žiadnej legislatívnej úprave súvisiacej s výdajom liekov. Problémom je podľa Martina Vlachynského rozloženie lekární. Existujú totiž „lekárenské púšte“, teda regióny, kde nie je dostupná žiadna lekáreň.
„Robili sme výskum takzvaných lekárenských púští v Banskobystrickom kraji, ktorý je geograficky členitý a je v ňom veľa obcí. Lekárne sú totiž koncentrované vo väčších mestách,“ vysvetlil. Konkretizoval, že v kraji je 496 obcí, ktoré majú menej ako 5000 obyvateľov, a teda nemajú lekáreň. Udržiavať jej služby v malej obci by bolo príliš nákladné.
Zmeny v lekárenskej starostlivosti ktoré sa za uplynulé roky dejú, sú podľa analytika skôr pozvoľné a sú dôsledkom vývoja celého sektora, ale aj jeho zákazníkov. „Zvýšila sa mobilita ľudí a rozšírili sa distribučné kanály. Prípadná liberalizácia trhu s voľnopredajnými liekmi by mala v tomto trende skôr nepatrný dopad. Ak ale pripustíme možný problém s dostupnosťou lekárenskej starostlivosti v budúcnosti, je možné naň hľadať viacero odpovedí,“ uviedol. Prvá sa týka zmeny odmeňovania lekární za existujúce služby. Marže lekární pri liekoch uhrádzaných z verejného zdravotného poistenia sú regulované štátom a ich zvýšením sa dá zvýšiť rentabilita lekární aj v odľahlejších miestach. Problémom tejto možnosti sú väčšie finančné nároky na systém zdravotného poistenia, ktorý je už teraz v deficite. Taktiež by bolo možné zvýšiť platbu za individuálnu prípravu liekov alebo mastí lekárnikmi, takzvanú taxa laborum. Marže ani taxa laborum dlho neboli prehodnocované.
Druhá odpoveď je technologická, keďže zabezpečiť dostupnosť lekárenskej starostlivosti je možné nielen klasickou kamennou prevádzkou, ale aj kombináciou liekových boxov, kuriérov a telefarmácie. V Česku liekoví kuriéri fungujú vo viacerých mestách, na Slovensku zatiaľ len v Bratislave. Tretia odpoveď spočíva v zmene kompetencií samotných lekární. Keďže v obciach chýbajú aj lekárske ambulancie a kvôli geografickej členitosti a dopravnej infraštruktúre môže byť problém dostať sa k lekárovi do mesta, lekárne predstavujú príležitosť, ako časť služieb ponúkaných ambulanciami udržať v obciach. Zároveň je to pre lekárne príležitosť, ako diverzifikovať svoje príjmy. Už dnes je pomerne bežnou službou najmä sieťových lekární vyšetrenie CRP, glykovaného hemoglobínu, hladiny cholesterolu a ďalšie. Vlachynský si myslí, že lekárnici by tiež mohli mať právomoc sami predpisovať základné lieky, ako to funguje napríklad vo Veľkej Británii alebo na Novom Zélande.
Namiesto nezávislých lekární prišli veľké siete
Počet nezávislých lekární v ostatných rokoch poklesol a nahradili ich lekárne patriace do veľkých sietí. Je v nich asi štvrtina všetkých slovenských lekární. Väčšina zvyšných nezávislých lekární je zapojená do virtuálnych sietí, ktoré sú vytvorené distribútormi liekov, a Vlachynský objasnil, že tieto virtuálne siete umožňujú lekárňam získať nižšie nákupné ceny liekov, vrátane bonusov za predaj. Taktiež lepšiu dostupnosť liekov, menej administratívy či marketingovú podporu. Rovnako sa stali bežnými vernostné systémy pre zákazníkov a online predaj. Niektoré lekárenské e-shopy sa postupne menia na univerzálne e-shopy s komplexnou ponukou.
V roku 2020 sa na Slovensku objavil aj prvý lekárenský samoobslužný automat, k väčšiemu rozvoju automatov však nedošlo a podľa posledných dostupných informácií sú v prevádzke len tri. Tieto automaty však neponúkajú voľnopredajné lieky, len výživové doplnky, zdravotnícke pomôcky, kozmetické výrobky a potraviny.
Martin Vlachynský s kolegami odporúčajú liberalizovať predaj vybraných voľnopredajných liekov podľa českého vzoru. „Nenašli sme, že by tam nastali nejaké problémy. Riziká dokážeme minimalizovať a pri pohľade na celkovú situáciu zatiaľ nie je dôvod k obavám. Počet lekární na Slovensku za posledné roky významne narástol a ani prípadná konsolidácia ich počtu by nijako neovplyvnila makro pohľad na dostupnosť lekárenských služieb. Kúpna sila obyvateľov rastie, ako aj ponuka voľnopredajných produktov. Trh tak dokáže v čase uživiť rastúce množstvo predajcov,“ tvrdia v publikácii.
Ak človek nerešpektuje pokyny, nepomôže mu ani lekárnik
Štátny ústav pre kontrolu liečiv uviedol, že mnohé voľnopredajné lieky vie lekáreň v súlade s legislatívou vydať len v počte jeden kus. Ak by bolo možné ich zakúpiť napríklad v supermarkete, podľa ŠÚKL by nebola regulácia v počte nakúpených kusov, čo by mohlo potenciálne ohrozovať pacientov predávkovaním. Na otázku Zdravotníckeho denníka o možnom predávkovaní Vlachynský odpovedal, že nič nebráni v zákone regulačne obmedziť počet predávaných kusov. Napríklad v Česku sa podľa neho v obchodoch predávajú pomerne nízkorizikové lieky. „Predávkovať sa ale dá, aj keď si kúpim dve balenia v lekárni a všetky lieky zjem naraz. Nie je možné človeka ochrániť, ak nerešpektuje pokyny v príbalovom letáku,“ podotkol.
„Ponuka liekov v rôznych prevádzkach ani v iných krajinách nie je dramaticky veľká. Slúži to ako núdzové riešenie pre ľudí. Napríklad dieťaťu je zle počas cesty, tak rodič kúpi na benzínke liek proti nevoľnosti,“ načrtol analytik. Lekárne v malých obciach podľa neho budú mať problémy, ale nebude to spôsobené touto zmenou, ale práve tým, že celé lekárenské prostredie sa mení. „Bude čoraz väčší tlak na nákup voľnopredajných liekov v online lekárňach, ľudia stále viac nakupujú v sieťových lekárňach v nákupných centrách a je otázne, či by sme sa namiesto umelého udržiavania malých lekární nemali skôr zamerať na technické riešenia ako sú kuriéri,“ hovorí. Myslí si však, že aj malé lekárne by mali dostať šancu prežiť práve vďaka rozšíreniu služieb.
„Lekárne by mali pozerať dopredu, súčasný model je neudržateľný, keďže sa rozširujú tie online lekárne a iné spôsoby distribúcie liekov. Bolo by vhodné aj legalizovať rozvoz liekov na predpis za presne určených podmienok,“ tvrdí analytik. Voči rozširovaniu iných kompetencií lekární zas majú výhrady niektorí lekári.
Zákon minulý rok umožnil očkovanie proti chrípke v lekárňach, ale doteraz neexistujú vykonávacie predpisy, ktoré by určili, ako sa má robiť a aké majú byť kompetencie očkujúcich lekárnikov. „Pokiaľ by ambulantní lekári vedeli, že si budú môcť kompenzovať príjmy, ktoré im ujdú z týchto činností, neboli by apriori proti tejto možnosti. Je to rovnaké, ako keď sa lekárne zastrešujú bezpečnosťou pacienta, ale boja sa o svoje tržby a prežitie,“ uzavrel Martin Vlachynský.
Lucia Hakszer
