V roku 2023 bolo v psychiatrických ambulanciách na Slovensku vyšetrených najviac osôb od roku 2009. Pacienti sa ambulantne liečili zväčša pre afektívne poruchy, týkajúce sa chorobných zmien nálad. Čo sa týka diagnóz, ktoré si vyžadovali hospitalizáciu, u mužov to boli najčastejšie problémy s alkoholom, u žien schizofrénie. Nárast pacientov podľa odborníkov hovorí o čoraz väčšom výskyte psychických porúch, ale aj o pozitívnom jave – otvorenejšej komunikácii v oblasti duševného zdravia.
Štatistiky o psychiatrickej starostlivosti za minulý rok prinieslo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI). Podrobnejšie údaje sú obsiahnuté v publikačných tabuľkových výstupoch a správe k publikovaným výstupom.
Takmer tretina pacientov má chorobné zmeny nálad a afekty
V psychiatrických ambulanciách bolo v roku 2023 vyšetrených vyše 427-tisíc osôb so stanovenou diagnózou, teda najviac od roku 2009. V porovnaní s predchádzajúcim rokom prišlo k nárastu o 2,5 percenta. Viac bolo žien ako mužov.
Pacienti sa najčastejšie liečili pre afektívne poruchy, ktoré mala takmer tretina všetkých vyšetrených osôb. Ide o poruchy, ktorých hlavnou črtou je zmena v afektoch alebo nálade do depresie alebo do mánie, teda rozjarenosti. Nástup jednotlivých epizód afektívnych porúch často súvisí so stresujúcimi udalosťami alebo situáciami.
Viac ako 26 percent pacientov v ambulanciách malo neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy. Pri somatoformných poruchách sa u pacientov prejavuje úzkosť len alebo prevažne v konkrétnych situáciách, ktoré bežne nie sú nebezpečné. Ľudia sa charakteristicky vyhýbajú týmto situáciám alebo ich prežívajú či očakávajú s hrôzou. Môže ísť o sociálne fóbie, strach z výšok, z uzavretých priestorov, zo zvierat a podobne.
V približne 20 percentách prípadov išlo o organické duševné poruchy, teda také, ktoré sú spôsobené chorobou, úrazom alebo iným poškodením mozgu. Bolo medzi nimi viac žien a muži naopak výrazne dominovali pri poruchách psychického vývinu a poruchách psychiky a správania zapríčinených užívaním psychoaktívnych látok.
Minulý rok bola prvýkrát v živote psychická porucha diagnostikovaná viac ako 63-tisíc osobám, čo predstavovalo pokles o 5,2 percenta oproti predchádzajúcemu roku. Novodiagnostikovaní pacienti sa najviac liečili na diagnózy zo skupiny neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy. Nasledovali organické duševné poruchy a afektívne poruchy.
Najviac osôb vyšetrených prvýkrát v živote bolo vo veku 75 a viac rokov. Dominovali u nich organické duševné poruchy, najmä demencie a iné poruchy zapríčinené dysfunkciou mozgu. Nasledovali tínedžeri vo veku 15 až 19 rokov,ktorí sa najčastejšie sa liečili na neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy.
Najviac vyšetrených osôb so stanovenou diagnózou vzhľadom na počet obyvateľov bolo v Košickom kraji, nasledovali Bratislavský, Banskobystrický a Prešovský kraj.
Do nemocnice sa kvôli psychickej poruche častejšie dostanú muži
NCZI ďalej informuje, že na psychiatrických oddeleniach ústavných zdravotníckych zariadení bolo v roku 2023 pre duševné poruchy a poruchy správania vyše 40-tisíc hospitalizácií, pričom medzi pacientmi mierne prevažovali muži. V porovnaní s rokom 2022 došlo k miernemu nárastu o 376 hospitalizácií.
Najčastejšou príčinou hospitalizácie boli poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu (27 percent zo všetkých hospitalizácií). Mužov s týmito poruchami bolo trikrát viac ako žien. Nasledovali schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi (takmer 20 percent hospitalizácií), ktoré rôzne ovplyvňujú správanie, myslenie a emócie človek. Zároveň boli zároveň najčastejšou príčinou prijatia žien do ústavnej psychiatrickej starostlivosti. Takmer 14 percent hospitalizácií bolo u pacientov s afektívnymi poruchami a podobne takmer percent pri organických duševných poruchách. Tri štvrtiny z nich sa týkali pacientov vo veku 65 a viac rokov. Išlo najmä o poruchy zapríčinené poškodením a dysfunkciou mozgu či demenciou pri Alzheimerovej chorobe.
Čo sa týka mladších vekových kategórií, u hospitalizovaných detí dominovali zmiešané poruchy správania a emotivity. U dospievajúcich podobne, ale vyskytlo sa aj dosť veľa depresií. Dvadsiatnici boli najčastejšie hospitalizovaní pre poruchy psychiky a správania zapríčinené užitím drog a iných psychoaktívnych látok, pričom výrazne prevažovali muži (vyše 75 percent) nad ženami. Vo všetkých ostatných vekových skupinách prevažovali hospitalizácie pre poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu, pričom viac pacientov bolo medzi mužmi.
Najviac hospitalizácií podľa územia trvalého bydliska pacienta bolo v Košickom kraji, nasledovali Trenčiansky kraj a Prešovský kraj.
Odborníci upozorňujú, že téma duševného zdravia je v spoločnosti dlhodobo stigmatizovaná. Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre psychiatriu Ľubomíra Izáková povedala, že pandémia covid-19 priniesla do spoločnosti jednu pozitívnu vec, a to komunikáciu o duševnom zdraví. Podľa nej veľmi veľa ľudí malo v čase pandémie psychické problémy, nižšiu výkonnosť a mnohí o tom otvorene hovoria. Dodala však, že stále je oveľa viac tých, ktorí sa neliečia a pomoc nikdy nevyhľadajú, ako tých liečených. Mnohí ľudia totiž nevedia, kde hľadať pomoc, alebo si myslia, že ak navštívia psychiatra, už navždy budú psychiatrickí pacienti, budú užívať lieky a budú musieť žiť v ústraní mimo komunity. Práve preto je potrebné posúvať sa od ústavných zariadení viac ku komunitnej starostlivosti. Na budovanie komunitných zariadení starostlivosti o duševné zdravie sú tiež vyhlásené výzvy z plánu obnovy.
(luh)
